|
04-09-2006
Václav Klaus
Rozhovory
verzia pre tlač
Dnes majú slovenskí školáci svoj prvý vyučovací deň v novom školskom roku. Keďže neočakávame, žeby prezident SR predniesol k tomuto dňu akúkoľvek zmysluplnú myšlienku, uverejňujeme aspoň rozhovor českého prezidenta Václava Klausa, ktorý s ním urobil český Učitelský zpravodaj. Nachádzajú sa v ňom totiž cenné a originálne postrehy o vzdelaní, reforme školstva a mytológií tzv. znalostnej ekonomiky.
Znalostna ekonomika
 autor: Ondrej
webstránka: http://nepto.sk
pridané: 04-09-2006 14:36
Klausove vyjadrenie k znalostnej ekonomike -- tradicne kriticke, trefne a spravne ;-)
Vedel som, ze to v tomto rozhovore nebude chybat a nemylil som sa...
|
RE: Znalostna ekonomika
autor: Lukas Krivosik
pridané: 04-09-2006 14:45
"Znalostna ekonomika" je opat jeden z tych bezobsaznych pojmov, ktorymi politici tak radi operuju. Nieco ako "socialna spravodlivost".
Ale tento clanok som uverejnil aj pre ine dobre postrehy pana prezidenta. Ktore dokonca vyvazia aj taky drobny nedostatok ako to, ze Klaus povazuje zakladne a stredne vzdelanie za verejny statok, co ja teda rozhodne nie.
|
RE: Znalostna ekonomika
autor: Ondrej
webstránka: http://nepto.sk
pridané: 04-09-2006 15:19
To bude tak trosku aj tym, ze on je prezident a ty nie (zatial :)
|
RE: Znalostna ekonomika
autor: Lukas Krivosik
pridané: 04-09-2006 15:27
Myslim, ze s tymto to nema nic spolocne, kedze aj sam v rozhovore priznal, ze aj dalsi jeho kamarati ("rozne s nim spriaznene kruhy v USA") nepovazuju zakladne a stredne vzdelanie za verejny statok.
|
RE: Znalostna ekonomika
autor: Ondrej
webstránka: http://nepto.sk
pridané: 04-09-2006 15:47
Ved to.... jeho dalsi kamarati v USA i inde tiez nie su prezidenti.
Tym chcem povedat, ze ked je niekto vo vaznej verejnej funkcii, nemoze vystupovat ako kvazi extremista. Aj ked nam sa na spoplatnani zakladneho i stredneho skolstva a jeho presun do sukromneho sektora nezda nic divne, masy ludi by hovorili inak (a tym nemyslim len Ficovcov).
Takze Klausa celkom chapem, ze musi byt voci vacsine ludi trosku konformny. Aj tak nazory ktore presadzuje su skvele a skoda ze politik ako je on je skor vynimkou ako pravidlom.
|
RE: Znalostna ekonomika
autor: spin_doctor
e-mail: eklektik22@yahoo.com
pridané: 04-09-2006 19:02
Základné a stredné vzdelanie nepovažuješ za verejný statok? Zaujímavé.
Je to len moja zvedavosť, ale mohol by si mi stručne vysvetliť ako si predstavuješ fungovanie základného a stredného školstva? Zrušil by si aj povinnú školskú dochádzku? Ako by si riešil situáciu, keď by si obľúbené školy stanovili tak vysoké školné, že by si ho nemohla dovoliť platiť viac ako zanedbateľná skupina ľudí? Nedá sa tiež vylúčiť ani postupný vznik monopolu - ako by si potom riešil, že by z akéhokoľvek dôvodu jednoducho odmietli prijať trebárs tvoje dieťa? A čo osnovy, tiež by si ich určovali samotní majitelia? OK, rodičia by mali na výber (sic!), ale čo ak by sa majiteľ tebou vybranej školy jedného dňa rozhodol podnikať inde a tvoje dieťa, ktoré sa učilo povedzme štyri roky za konzervatívneho pravičiara na Gymnáziu Lukáša Krivošíka, by zrazu nemalo kde pokračovať? Povedal by si mu: "Synček, pánovi podnikateľovi to nemôžeme vyčítať, taký je trh..." ?
|
RE: Znalostna ekonomika
autor: LIBERTARIAN
pridané: 05-09-2006 8:54
spin_doctor :
Absurdne, ze niekto, kto sam sebe prisudil nasledovne "amerikansky" znejuce identifikatory :
" spin_doctor
eklektik22 "
dokaze do kratkeho prispevku vlozit tolko socialistickych ideí.
Vies, s kapitalizmom a s trhom suhlasit NEMUSIS. Ale ak chces rozumne diskutovat, snaz sa najprv aspoň POCHOPIT hlavne principy kapitalizmu a trhu.
|
RE: Znalostna ekonomika
autor: spin_doctor
e-mail: eklektik22@yahoo.com
pridané: 05-09-2006 11:47
Chlapci, nebuďte hneď takí konfrontační. Škodí to pleti.
Lukáš, je naozaj zábavné, keď mi práve ty vyčítaš lineárne myslenie. Musím ale uznať, že nepoznám túto stránku tak dlho, aby som ju mal preštudovanú od A po Z (vrátane diskusií a linkov) a pravdunapíšuc, nemám na to ani asi toľko času. Ja totiž okrem štúdia aj pracujem. Ale beriem, mea culpa. Každopádne som si poctivo prečítal všetky tri linky. Ak tam mali byť skryté odpovede na moje otázky, tak si ma dosť sklamal.
Konštatovania typu "Že súčasná škola tieto ciele nenapĺňa, je empiricky dokázané." (úplne ma to odzbrojilo, to budem používať:) alebo ešte krajšie "Vznikla by široká, dnes nepredstaviteľná ponuka vzdelávacích produktov a služieb. Konkurencia by znižovala ich ceny a zvyšovala ich kvalitu." sú perfektné argumenty. Až na to, že žijú iba v tvojej hlavičke. V skutočnosti smeruje trh v ktoromkoľvek zo svojich segmentov k monopolu, čo je napokon aj logické.
Samozrejme, že súčasný systém nenapĺňa všetky svoje ciele stopercentne, ale to ešte predsa neznamená, že ho musíme kompletne zrušiť. Podtstata je ale inde. A síce v tom, či je základné vzdelanie verejný statok, resp. či má mať štát záujem na tom, aby mali všetci ľudia (bez ohľadu na čokoľvek) prístup k aspoň základnému vzdelaniu. Len tak na margo, ja na rozdiel od väčšiny prítomných nevidím nič zlé ani na istej miere štátnej propagandy prostredníctvom škôl. Moja predstava je teda taká, že by si štát (občania) určil minimum, ktoré je ochotný zaplatiť, čiže trebárs povedzme základnú a počítačovú gramotnosť plus nejakú špecializáciu, ktorej by bol na trhu nedostatok, resp. ktorú by chcel podporiť. Vysoké školstvo by malo byť súkromné, v tom sa zhodneme. Domnievam sa, že by s takýmto riešením súhlasili občania skôr, ako s tým tvojim. V skutočnosti ani teba ani mňa názor hlúpych más nezaujíma, ale aby si mohol pokojne vládnuť, musí sa luza so systémom stotožňovať aspoň do tej miery, aby sa proti nemu nebúrila.
LIBERTARIAN, zabudol si dodať, že mám svoju schránku umiestnenú na "amerikánskom" serveri yahoo.com. A vôbec, myslíš, že medzi "Amerikáncami" nie sú žiadni etatisti (radšej ma častujte takto, socialista nie som a na tomto serveri to znie až príliš pejoratívne:)? Tak to by si sa divil.
A máš pravdu, tie vaše ilúzie o najspravodlivejšom kapitalizme a trhu naozaj nie a nie pochopiť . . .
|
RE: Znalostna ekonomika
autor: LIBERTARIAN
pridané: 05-09-2006 12:35
Zial, o existencii americkych etatistov nepochybujem, iba verim, ze ich je percentualne menej ako v EU.
Pojem ETATISTA povazujem za NEGATIVNEJSIE pomenovanie, ako SOCIALISTA. U etatistu je aspon teoreticky predpoklad, ze svoje socialisticke citenie realizuje rozdavanim VLASTNYCH penazi. Etatista z principu rozdava statne, teda CUDZIE peniaze.
"A máš pravdu, tie vaše ilúzie o najspravodlivejšom kapitalizme a trhu naozaj nie a nie pochopiť ."
- Kto nie je v dvadsiatke socialista, nema srdce. Kto zostava socialistom aj po tridsiatke, nema MOZOG.
"V skutočnosti ani teba ani mňa názor hlúpych más nezaujíma, ale aby si mohol pokojne vládnuť, musí sa luza so systémom stotožňovať aspoň do tej miery, aby sa proti nemu nebúrila."
- A tot je TRAGEDIA demokracie. Politici demagogicky osprostuju luzu, na jej skorumpovanie ( a svoje zbohatnutie) okradaju schopnu pracovitu cast obcanov.
|
znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 04-09-2006 21:09
to co sa oznacuje za znalostnu ekonomiku je, ked prevladne tvorive pouzivanie poznatkov a zrucnosti nad ich mechanickym pouzivanim. napriklad retailove bankovnictvo patri do klasickej ekonomie. pouzitim internet bankingu sa ale tvorivo zmeni zakladne fungovanie retailoveho bankovnictva. vid uspech tatrabanky. dalsi dobry prikad je spojenie itunes+ipod. taketo pouzivanie znalosti existuje uz davno, akurat v sucastnosti sa tento jav zacina vyskytovat stale castejsie a ked zacne prevladat, tak ide o znalostnu spolocnost. to, ze u nas tomuto vyrazu politici nerozumeju, este neznamena, ze to nema vyznam. a hoci sa ipod vyraba v cine a x dalsich mp3 prehravacov ma lepsie cenu a technicke parametre, ipod ma lepsi funkcionalitu, a ma cca 50% trhovy podiel, co je v segmente zabavnej elektroniky nepredstavitelne. dalsi dobry priklad funkcionality je ovladanie telefonov nokia, su drahsie, maju horsie parametre ale stale vedu vdaka tvorivemu pouzivaniu znalosti.
ako ste si vsimli, nespomenul som ziaden vyrobok z azie. tvorivost je vlastna slobodnym spolocnostiam a ani najlepsia singapurska organizacia ju nedokaze zabezpecit. podmienkou pre tvorive (slobodne) aplikovanie znalosti a zrucnosti je sloboda a co najjemnejsie a najvariabilnejsie strukturovana siet ludskych kontaktov. v pripade, ze to budete citovat, uvedzajte zdroj, podrobnosti emailom....btw: V.Klaus ma svoje vysky ale aj hlbky. Vyrok o znalostnej ekonomike u mna zatial vedie...
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Filip Likavčan
webstránka: http://likavcan.blog.sme.sk
pridané: 04-09-2006 21:12
Ciže keď napríklad Francúzi vynašli gilotínu, tak to bol prejav znalostnej ekonomiky, pretože prišli s niečím, čo malo lepšiu efektívnosť a funkcionalitu ako klasický meč?
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Lukas Krivosik
pridané: 04-09-2006 21:46
Pozeral som teraz nachvilu diskusiu na Slove, u laviciarov a v diskusii tam padla dobra pripomienka. Rusko ma svetovych matematikov, sachistov a spisovatelov, no napriek tomu je to vo vseobecnosti zaostala krajina.
Takze tiez si myslim, ze znalostna ekonomike je lobisticke slovo na oblbovanie politikov a ich volicov a treba sa snazit skor o slobodnu ekonomiku. Aby sa vsetci ti matematici, sachisti a spisovatelia mali kde a ako realizovat a uzivit sa. Lebo len z toho, ze su, nevyziju.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 04-09-2006 22:31
Znalostná ekonomika je tvorivé využivanie...v ekonomike. Čiže okrem znalostí treba aj tvorivosť a trhový systém. V Rusku chýbajú všetky tri veci, aj keď nejaké znalosti tan sú (Pomerne dobrá kniha Ruské eseje vyšla v Kaligrame). To, že sa čokoľvek používa na oblbovanie, ešte neznamená, že to nemá reálny základ. Nie je dôležitá výroba, tá sa dá presunúť hocikam, doležitá je invencia obsiahnutá vo výrobku. Samozrejme to musí niekto nakoniec vyrobiť, ale schopnosť vyrábať sa cení oveľa menej ako schopnosť vymýšlať. Môže vláda podporiť rozvoj znalostnej ekonomiky ? Nemôže, ale môže znižiť mieru prerozdelovania, znížiť reguláciu, zabezpečiť ochranu duševného vlastníctva a právnu istotu, podporiť konkurenciu tam, kde predtým presadila monopoly. Zreformovať školstvo tak, ako napr. vo Fínsku, ak sa rozhodne ísť cestou štátneho školstva.
Ja osobne na múdru vládu príliš neverím, skôr na minimálnu..
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Lukas Krivosik
pridané: 04-09-2006 22:36
Tak to uz je ina rec. Pod to sa kludne podpisem:-)
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 04-09-2006 23:02
"Znalostná ekonomika je tvorivé využivanie...v ekonomike."
Ake ine ako tvorivo pristupovali ku posobeniu na trhu nasi predkovia? Ti co pristupovali, vyhravali, ti, co toho schopni neboli krachovali. Je to uplne prirodzena motivacia na trhu.
"ochranu duševného vlastníctva"
moze viest ku presne opacnemu scenaru. Uz samotny nazov v sebe obsahuje problem "dusevne vs. fyzicke". Tzv. "Dusevne vlastnictvo", ak nema rozumne vymedzene hranice sa moze stat presnym opakom toho, co tu deklarujes. Ak sa niekomu brani poberat plody z toho, ku comu sa moze rovnako ako iny dopracovat, nema nic s trhovou slobodou. Nikto totiz nebrani danemu cloveku chranit si vyrobne postupy a vedomosti, nepotrebuje na to ani vladu ani stat. A cele sa to ako problem ukazuje v cistej nahote v oblasti software, ale o tom by mohli nieco porozpravat tunajsi ITckari.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 04-09-2006 23:20
Problematiku softvérovývh patentov ovládam, som tiež z IT. Kedysi na trhu rozhodovala kvalita v zásade inak rovnakých výrobkov. Teraz rozhoduje úplne niečo iné. Nemá význam vyrábať také alebo onaké LCD monitory. Zaujimavé je vlastniť patenty na technológiu. V zásade nie je zaujimavé vyrábať mobilné telefóny, zaujímavé je ich vyvíjať alebo ešte lepšie vyvíjať nové technológie používané v týchto telefónoch. Neviem či viete, ale asi aj vo vašom mobile sú čipy, ktroré má patentovane Qualcomm QCOM:NASDAQ, hoci ten žiadne čipy nevyrába.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 05-09-2006 1:21
"Dusevne vlastnictvo" nie je ziadnym vlastnictvom. Je obmedzenim konkurencie a s tym spojenym presunom financnych tokov a zvysenymi cenami zapricinenymi umelymi nakladmi. Iste, za dosledok to ma, ze niektore firmy sa maju lepsie, ale na ukor svojich konkurentov a zakaznikov. Ja ho teda interpretujem ako dosledok lobyzmu za ochranu pred konkurenciou, podobne ako napriklad dotacie farmarom.
Dusevne vlastnictvo je blbostou nielen z cisto ekonomickeho hladiska, ale aj z pravneho. Na rozdiel od vlastnictva fyzickeho (i.e. skutocneho):
- neda sa jednoznacne definovat (Od kolkych bitov dielo spada pod autorske pravo? Aky postup je este mozne patentovat a aky nie?)
- zakon ho definuje ako casovo obmedzene (patenty zhruba na 20 rokov, autorske pravo na ca 75 po umrti)
- na jeho presadzovanie je nevyhnutny monopol, neda sa vyriesit cisto na zaklade zmluvy
Z tychto vsetkych bodov teda vyvodzujem, ze dusevne vlastnictvo musim odmietnut.
PS. som ITckar, vid webstranka.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: LIBERTARIAN
pridané: 05-09-2006 9:50
Toto o ochrane dus.vlastnictva je velmi zaujimavy problem, a dodnes nemam napriek svojim libertarianskym nazorom celkom s nim jasno.
Fakt je, ze ak autor "myslienky" nezožne za nu dostatocnu odmenu, ma znizenu motivaciu ju tvorit. Aj protiargumenty vsak uznavam.
Asi je riesenie taketo :
Ochranu dusev. vlastnictva by nemal robit STAT. Mal by si ju pravo v urcitej miere ZMLUVNE vynucovat autor od buducich uzivatelov svojho vynalezu. Ciste riesenie, vyhodne pre obe strany.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 05-09-2006 10:22
Nema, ak chce totiz posobit na trhu, ma prirodzenu motivaciu ziskavat konkurencnu vyhodu, davat vyrobkom novu pridanu hodnotu alebo vytvarat nove vyrobky.
Samozrejme, existuju oblasti, kde napriklad nejaky vyrobok potrebuje naplnit nejake kvalitativne kriteria, kde su naklady vyvolane poziadavkami statu v zaujme ochrany spotrebitela.(lieky). Tam je urcita forma ochrany nevyhnutna, ale uz aj tu vidiet, ake problemy to prinasa. Pri software zjavne takyto problem nie je. Cize ak nejake ochrana, tak len taka, ktore zodpoveda vynutenym nakladom a tie musia byt naozaj vecne zdovodnitelne, musi ist naozaj o ochranu spotrebitela, napr. zdravia, nie ochranu pred ludskou blbostou.
"Mal by si ju pravo v urcitej miere ZMLUVNE vynucovat autor od buducich uzivatelov svojho vynalezu."
Ale ved o tom hovorim. Ak sa ku tomu mozu dopracovat bez jeho pomoci, nie je co chranit, ak pravda nejde o nejaku lupez materialov z trezoru. Ak ho na to potrebuju, moze si nadiktovat podmienky, ake uzna za vhodne.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 05-09-2006 19:45
V principe si to spravne povedal. Zabezpecenie financii sa ma riesit zmluvne. Ja nevylucujem, ze za vysledok dusevnej prace si nemozes, na zaklade zmluvy (ved predmetom zmluvy moze byt hocico), vynutit prijem. Od zakaznikov, obchodnych partnerov, zamestnavatela, .... Nie vsak od konkurentov.
Z hladiska podnikania dusevne vlastnictvo nechrani majetok, ale zisk. To je podla mna uplne zcestne. Kadzy s ekonomickym vzdelanim chape rozdiel medzi majetkom a ziskom. Bohuzial, pri "dusevnom vlastnictve" mnohi ako keby na tento rozdiel zabudli. Ked niekto vyrobi lacnejsie topanky ako ja a zakaznici ma opustia, je smiesne argumentovat "ukradol mi zisk". Pri dusevnom vlastnictve je "pravo na zisk" apriori dane zakonom.
Este jeden argument som vynechal: dusevne vlastnictvo koliduje so (skutocnym) vlastnictvom, lebo definuje situacie, ked mi moj majetok "zrazu" vlastne nepatri.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 05-09-2006 21:43
"Z hladiska podnikania dusevne vlastnictvo nechrani majetok, ale zisk."
To je velmi trefne pomenovane.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 05-09-2006 22:59
Podľa Vás je úplne OK vyrobiť presnú kópiu Porsche a predávať ? Kto bude potom investovať do vývoja nového modelu ?
Alebo presnú kópiu procesora ?
Alebo rovno presnú kópiu umeleckého diela ?
Možno je to v súlade s nejakou obskúrnou teóriou, akurát sa podľa toho nedá reálne fungovať...
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 2:57
Zhrnutie argumentu: "Preco by mal niekto investovat do xyz, ked nema zaruceny zisk?". Nuz, to sa vola podnikatelske riziko a je to uplne normalna vec.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 6:27
Keď niekto investuje do vývinu nového auta/lieku, nikdy nevie, ako sa to bude predávať, čiže zisk nemá zaručený. Ak však po x rokoch vývoja, može ktokoľvek reverzným inžinieringom skopírovať výsledok vývoja a za zlomok nákladov tak prísť k rovnakému výsledku, tomu by som skôr hovoril zaručená strata. Tak neviem, ešte budeme pokračovať ďalej v tejto absurdnej debate ? Mimochodom, čo myslíte pod tým, že sa duševné vlastníctvo nedá presadiť pomocou zmluvy a prečo je to problém ?
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 7:14
> ... ešte budeme pokračovať ďalej v tejto absurdnej
> debate?
Debata nie je absurdna, ide len o chapanie zakladov. Ty tvrdis, ze tvorca "dusevneho vlastnistva" ma apriori akesi pravo na zisk. Toto pravo je pozitivisticke (nejasne definovane, na ukor skutocneho vlastnictva atd), t.j. zle.
Deformovanie trhu tymto sposobom ma za dosledok okrem ineho aj to, ze niektore obchodne modely su umelo preferovane pred druhymi. Bez "dusevneho vlastnictva" by boli preferovane ine modely. Konkretnejsie by zrejme slo o presun od produktov k sluzbam (pochopitelne relativny, nie absolutny).
Zhodou okolnosti prave pred par minutami som si vsimol tento clanok: http://www.linux-watch.com/news/NS8445673704.htm...
Ja z neho vyvodzujem len to, co som uz povedal: zakony na ochranu "dusevneho vlastnictva" umelo navysuju ceny a obmedzuju konkurenciu. Biznis sa da robit aj bez nich, len na zaklade zmluvy, a dokaze lepsie uspokojit zakaznika.
> Mimochodom, čo myslíte pod tým, že sa duševné
> vlastníctvo nedá presadiť pomocou zmluvy a prečo je
> to problém ?
Mozno som sa nepresne vyjadril. Zabezpecit si prijem za produkt dusevnej prace sa da aj cisto na zaklade zmluvy. A tak to ma aj byt. Obmedzit konkurenciu (i.e. jediny dovod, preco vlastne "dusevne vlastnictvo" mame) na zaklade zmluvy nejde, je na to treba monopol presadzovany silou. Monopol presadzovany silou ako anarchokapitalista z principu odmietam.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 9:28
Debata je absurdná.
Nikto nemá právo na zisk. O zisku rozhoduje úspech na trhu. Ale každý má právo na ochranu vlastníctva.
Ad absurdum by aj existencia unikátnych internetových domén mala byť považovaná za prekážku konkurencie. Podľa teba mi mal mať každý možnosť vlastniť doménu, akú chce ?
Ak si objednám od Versačeho jedinečný návrh kachličiek, zaplatím a začnem ich vyrábať, tak konkurencia môže začať vyrábať taký istý vzor bez toho, aby sa dohodla so mňou, resp. s Versačem ? Toto je konkurencia ? Podľa mňa toto nie je konkurencia, konkurencia je, keď si nechajú navrhnúť iný dizajn..
Podľa tvojej logiky neexistuje vlastníctvo nahrávky, uznávaš iba vlastníctvo nosiča nahrávky ? Ďaľší skrytý materialista ? :-)
Nedá sa na všetko pozerať pohľadom jednoosobovej IT firmy. Anarchokapitalizmus je pekná myšlienka, čo tak si kúpiť nejaký ostrov a skúsiť to tam realizovať ? :-)
BTW: Kto zabezpečí dodržiavanie zmlúv ?
Ako si anarchokapitalisti predstavujú fungovanie dopravy, protipovodňovej ochrany alebo fungovanie wifi sietí ?
Podľa mojej nepeknej osobnej skúsenosti každý anarchokapitalista skončí s principiálnym odmietaním, keď ho tresknem tomfou po hlave a veľmi rád sa obráti na monopol presadzovaný silou. :-)
Štáty, kde funguje ochrana duševného vlastníctva sú na tom lepšie ako tie, kde nefunguje. Dokonca ľudia z IT biznisu idú do tých druhých.. Čím to asi bude ?
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 9:39
Zakladnou motivaciou na trhu je zisk. Nove vyrobne postupy a inovacie, ktore sa navyse daju sami o sebe chranit, ak maju taky charakter su komparativnou vyhodou. A posobi to presne opacne, ako predpokladas, vyvoj to tlaci dopredu.
Okrem ineho, vyssie spominas umelecke diela. Ano, to je oblast ktoru je rozumne chranit. Nestavia totiz na ziadnom poznatku z minulosti, nebrani niekomu sebarealizovat sa v obore maliarstvo. Ale keby si chcel niekto chranit sposob farby nanasania na platno, tak len tak, ze neprezradi nikomu inemu, ako to robi.
Dalsie priklady, ktore spominas. Kopirovanie procesorov bolo preukazatelne zdrojom tlaku na dalsi vyskum, zostrenie konkurencie, pricom ten, co kopiroval vzdy zaostaval.
Co sa tyka vyroby porsche, tak pokym to niekto nepredava pod tou istou znakou(=podvod) a nekopiruje umelecku hodnotu auta(vzhlad 1:1), tak je to uplne v poriadku.
A kedze si podhodil hranicne situacie z jednej strany, rad by som sa Ta opytal, ci si sa ti zda OK, patent na "koleso" a "miliony vynazelozov a objavov" na ktorych akykolvek novy stavia.
"Anarchokapitalizmus je pekná myšlienka, čo tak si kúpiť nejaký ostrov a skúsiť to tam realizovať ? :-)"
To som im uz odporucal, ale oni to chcu realizovat tu, tzn. neplatit dane a nejako sa vystrihnut z verejnych statkov, ako, to netusim.
"Štáty, kde funguje ochrana duševného vlastníctva sú na tom lepšie ako tie, kde nefunguje"
Aj to tvrdenie nejako dolozis? Ake su kriteria.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 9:55
Čiže uznávaš, že existuje duševné vlastníctvo, ak sa jedná o vzhľad výrobku ?
Kritéria sú HDP, životná úroveň, percento HDP generované v sektore služieb, čistota životného prosteria, dľžka života, počet nositeľov nobelových cien, počet študentov, počet vydávaných kníh...
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 10:30
Ak sa jedna o umelecku hodnotu nejakeho produktu, tam sa mi to zda rozumne. Ostatne, keby si precital pozorne moj prvy vstup do diskusie, tak by si sa necudoval.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 10:36
"percento HDP generované v sektore služieb"
A toto o com vypoveda? Krajine, napr. kde 10% nezamstnanost kompenzuju verejnoprospecne prace budeme tlieskat?
HDP? To uz je same o sebe pochybne kriterium z mnohych dovodov.
"počet vydávaných kníh..."
S tymto na mna prosim nechod, taketo kriterium prenechajme prosim akademikom, ktory sa biju o tituly a stolicky.
Ale bud konkretnejsi prosim, Stat (dopln), ktory chrani dusevne vlastnictvo, je na tom lepsie ako stat (dopln), ktory ho nechani vobec. A mam taketo (dopln) presvedcive dokazy, ze rozdiely medzi oboma krajinami su dane prave rozdielmi v ochrane dusevneho vlastnictva.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 20:20
Každé kritérium môžes spochybniť, ale keď použiješ dostatočné množstvo kritérií z rôznych pohľadov (OECD, CIA, WB, OSN, rodo) a podľa väčšiny jeden štát vychádza lepšie ako druhý (napr. USA vs Čína), tak to snáď stačí. Nebudem to ďalej rozvádzať, pozorný čitateľ pochopil.
Mimochodom, počet vydávaných knižných titulov per capita je dobrý ukazoveľ, aspoň pre ľavicového intektuála.
Odporúčam si ďalej preštudovať rozhovor zo singapúrskym diktátorom v sekcii rozhovory.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 22:27
Ale teraz len stroho hovoris o nejakych rebrickoch. V prvom rade by si mal dokazat suvilost medzi postavenim v danom rebricku resp. medzi kriteriami, podla ktorych je zostavovany a mierou ochrany dusevneho vlastnictva. Potom bude mat akykolvek rebricek, ktory uvedies nejaku relevanciu a vypovednu hodnotu vo vztahu ku otazke dusevneho vlastnictva a jeho vplyvu na ekonomiku.
"Mimochodom, počet vydávaných knižných titulov per capita je dobrý ukazoveľ, aspoň pre ľavicového intektuála."
A vypliva z toho?
"Odporúčam si ďalej preštudovať rozhovor zo singapúrskym diktátorom v sekcii rozhovory. "
A relevatne vo vztahu ku problemu je tam co?
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 10:09
> Nikto nemá právo na zisk. O zisku rozhoduje úspech na
> trhu. Ale každý má právo na ochranu vlastníctva.
To co opisujes je vsak zisk. Ak niekto predava "nelegalne" kopie tvojich vyrobkov, tak ti predsa nijaky majetok neubudne, len potencialny zakaznik nezaplatil tebe, ale konkurentovi, a tebe usiel zisk.
> Ďaľší skrytý materialista ?
Neviem, ci som materialista. Svoje argumenty neodvodzujem z materialnosti resp. toho, co sa mi paci, ale z logiky a ekonomickych zakonov.
> Ako si anarchokapitalisti predstavujú ...
Konkurencni poskytovatelia na zaklade zmluv. Vid moje prispevky k inym clankom.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 10:34
Nelegálna kópia spôsobí poškodenie môjho majetku tým, že sa poškodí jeho jedinečnosť.
Konkrétna situácia s praxe. Na sídlisku je 10 sietí Wifi.
Je málo voľných kanálov, takže sa jeden ISP rozhodne zvýšiť vysielací výkon 100x oproti norme. Ako si prestavuješ fungovanie konkurečných poskytovateľov na základe zmluvy bez štátom organizovaného násilia v podobe regulačného orgánu ?
A keďže ma prax naučila, že ak to nejde inak, pomôže zobrať si väčšie kladivo, tak hľadám nejakeho presvedčeného anarchokapitalistu na pokus s tomfou...:-)
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 18:46
Riesenie je velmi jednoduche, je zakladom anarchokapitalizmu a vola sa sukromne vlastnictvo. Ako by to vyzeralo v praxi? Zmysluplne riesenie je, ze by vznikla firma zaoberajuca prenajmom frekvencii, skupila by prava od majitelov pozemkov na nejakom uzemi a potom by ich prenajimala (za peniaze) poskytovatelom.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 20:35
Ako si to skúpenie pozemkov predstavujeľ na našom sídlisku, kedže si vysielač môžes postaviť na každej streche alebo voľnom priestranstvea nie každý ti tvoju strechu predá ? Naviac neexistuje žiaden regulátor, ktorý prideľuje voľné kanály a každý si može začať vysielať na ktorom chce ? Podľa mňa toto bez regulátora zo zákona (alebo iná forma autority, ktorú budú všetci dobrovoľne akceptovať) nemôže fungovať...
Btw: Ja sa vykupovaním a vyvlastňovaním pozemkov zaoberám profesionálne od roku 1991...Vždy sa nájdu takí, ktorí sa nechcú dohodnúť.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 23:48
Prosim skus lepsie citat. Co sa bude skupovavat nebudu pozemky, ale prava na pouzivanie radiovych vln na pozemkoch.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: marian
e-mail: roman@skylan.sk
webstránka: http://zoznam.sk
pridané: 07-09-2006 17:43
Vzorom liberalov je asi komunisticka Cina , ktorej uspech je zalozeny na kradnuti patentov a vyrobe plagiatov
Toto je podla nich vzorova ekonomika s vzorovou prosperitou
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 07-09-2006 22:42
Keby si namiesto prazdneho osocovania sledoval argumentacnu liniu, isto by to diskusii neuskodilo. O uspechu firmy maju rozhodnut zakaznici, nie mnozstvo u statu vylobovanej ochrany pred konkurenciou.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: BeBe
e-mail: bebe@ragtime.sk
webstránka: http://www.amanitadesign.com
pridané: 08-09-2006 11:56
Nikto nema pravo na zisk. Ale okrem hmotneho majetku esistuje aj nehmotny (intagible). Prikladom takehoto majetku je hodnota znacky. Je to obchodovatelny majetok.
Tvoj uspech na trhu zavisi aj od toho ako ta ludia vnimaju.
Priklad: Coldrex je v principe paracetamol a vitamin C. Ludia by si mohli v tej istej lekarni kupit lacny neznackovy paracetamol a vitamin c a na molekulu presne by do svojho tela dostali to co je v Coldrexe. Ludia si vsak kupuju Drahsi koldrex pretoze ich farmaceuticka firma vyrabajuca Coldrex ich svojou marketingovou komunikaciuou presvedcila. Ked si ludia kupuju Coldrex nekupuju si len paracetamol a vitamin C. Kupuju si emociu, ktora je atributom tej znacky. Vkupuju sa do sveta znacky Coldrex a tato emocia a svet je nehmotnym majetkom tej firmy.
Preto podnikatelia investuuju nemale prostriedky do budovania svojej znacky prostrednictvom marketingovej komunikacie.
Ak niekto zacne oznacovat svoju zmes paracetamolu a vitaminu C pod znackou Coldrex Scudzuje farmaceutickej firme GSK velmi konkretne peniaze investovane do budovania znacky Coldrex.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: LIBERTARIAN
pridané: 08-09-2006 12:56
BeBe :
Formalne mas pravdu. Otazne je vsak :
- Ci je spravne, aby STAT (!) ochranoval znacku
- Ci si nema autor znacky zmluvne (???) ochranovat znacku, ak mu za to stoji ta ochrana
Abeceda ma dost malo pismen, a vacsina slusne vyzerajucich kombinacii by onedlho mohla byt zakonom chranena. Niekto si zaregistruje "slnko" , niekto "voda" , ...........
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 08-09-2006 13:47
Chcel by som nieco upresnit, mozno ze som to dosial nevyjadril dost jasne. Obchodovatelne je hocico, pokial s tym suhlasia obe strany. Ani v anarchokapitalizme ti nikto nebrani predavat knihy, vzorce, muziku. S tym "dusevne vlastnictvo" vsak nesuvisi, to je LEN na obmedzenie konkurencie.
Na temu nepotrebnosti "dusevneho vlastnictva" som raz cital jeden clanok, mozno to pisal pan Sima? To je jedno. V kazdom pripade tam bola opisana aj tato situacia. Ak niekto predstiera, ze je niekto iny, tak klame zakaznika a je zmluva neplatna, a zakaznik sa mu ma stazovat. Hodnota znacky totiz nie je v znacke samej, ale v spojeni so skutocnym vyrobcom resp. jeho produktami a sluzbami.
> Ak niekto zacne oznacovat svoju zmes paracetamolu a
> vitaminu C pod znackou Coldrex Scudzuje
> farmaceutickej firme GSK velmi konkretne peniaze
> investovane do budovania znacky Coldrex.
Nescudzuje im nic. Klame a podvadza zakaznika. Firma GSK ma akurat tak potencialne nizsie zisky.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: BeBe
e-mail: bebe@ragtime.sk
webstránka: http://www.amanitadesign.com
pridané: 08-09-2006 14:50
"Hodnota znacky totiz nie je v znacke samej, ale v spojeni so skutocnym vyrobcom resp. jeho produktami a sluzbami."
To nie je celkom pravda. Ktosi povedal, ze znacka je to, co ti zostane, ked ti zhori tovaren. Aj keby zo sveta zmizli vsetky flase coca coly, znacka coca cola bude mat stale hodnotu.
Vyrobca aj produkt sa moze menit ale znacka zostava. Notebooky Thinkpad uz nevyraba IBM ale Lenovo a Coca Cola chuti dnes inak ako pred sto rokmi.
A kosele Marlboro sa asi tiez nesiju v tabakovej firme.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 08-09-2006 20:25
Hodnota je subjektivna. Jej externe vyjadrenie sa urcuje interakciou na trhu. Ked pod znackou CocaCola nebude na trhu interagovat nic, tak nema ziadnu (zuzitkovatelnu) hodnotu, zostava ti len sentimentalna hodnota pre vlastnika samotneho.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: BeBe
e-mail: bebe@ragtime.sk
webstránka: http://www.adarena.blogspot.com
pridané: 08-09-2006 20:41
Na trhu ale moze interagovat pravo pouzivay znacku Coca Cola. Mozem ho kupit. Prestat vyrabat coca colu. A potom ho znova predat.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 09-09-2006 4:18
Stale je tam to viazanie na predaj niecoho ineho. Pokial uz nikto nikdy nepreda produkt alebo sluzbu oznackovanu CocaCola, tak ti ina hodnota ako sentimentalna nezostane. Mozes to maximalne zuzitkovat nepriamim spojenim, napr. referenciou v reklamnom slogane. Ale stale je tam to prepojenie.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: BeBe
e-mail: bebe@ragtime.sk
webstránka: http://www.amanitadesign.com
pridané: 11-09-2006 11:44
Rozpoviem vam rozpravku o klobase.
Bola jedna krajina v ktorej sikovny masiar vymyslel klobasu. Ludom chutila a masiarovi sa darilo. Az raz zly carodejnik prisiel na to, ako vyrobit z hovna nieco, co vyzera i vonia ako klobasa, len chut zostala povodna. A tak, az na par hazarderov, ktori vymenili klasicku i rusku ruletu za hru "Klobasa alebo hovno", prestali ludia kupovat klobasu. Zle sa zacalo vodit masiarovi. Zavesil svoje remeslo na klinec a zacal sa venovat vyvoju open source softwaru. O tych cias ludia v kralovstve ziju smutne, bez klobasy. Spokojny je len carodejnik, ktory od zaciatku tvrdil, ze klobasa je nahovno.
Poucenie: Institut dusevneho vlastnictva pomaha ludom, co maju radi klobasu.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 11-09-2006 18:14
Rozpravka je pekna, a presne potvrdzuje co som hovoril: zakaznik ma pravdu.
Ja ti poviem inu rozpravku. Sikovny masiar vymyslel klobasu, zacal ju predavat a dobre sa mu darilo. Zly carodejnik, ktory nikdy nic nevyrabal, mu poslal list, ze porusuje jeho patent na miesanie masa a korenia. Masiar skrachoval a nikto nemal ani klobasu ani hovno.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 11-09-2006 19:38
Este nieco ma napadlo. V rozpravke je akokeby v pozadi jedna z typickych chyb ludi kritizujucich libertarianizmus/anarchokapitalizmus. A sice, ze absencia monopolu je stotoznovana s absenciou ponuky, teda bez monopolu "zevraj" ponuka existovat nebude. Je to dosledok mohutnosti sucasneho statu, a ludia zabudaju, ze stat ponuku nevytvara, ale reguluje.
Pochopitelne to nie je pravda. Kedze mame dve klobasy, jednu "skutocnu" a jednu "podvodnu", je tlak na vytvorenie ponuky na rozlisenie medzi nimi. Ponuka ochrany pred "falsovatelmi" moze byt napriklad formou:
- certifikacie dobrych predajcov
- pravnymi krokmi voci carodejnikovi za zmluvny podvod
- zakazom dovozu
atd. Obrazotvornosti sa medze nekladu, a trh utvori taku ponuku, ktora minimalizuje naklady.
Podstata je, ze riesenie je trhove, a kazdy si moze vybrat. Pri monopolnom poskytovatelovi je len jedno riesenie, ktore odmietnut nemozes. Ked ta niekto zazaluje za porusenie patentu/autorskeho prava/ochrannej znacky, tak sa s nim bud dojednas alebo to pojde pred sud. S tym suvisiace negativa (vzdalovanie sa od potrieb spotrebitelov, vacsia nachylnost na zneuzitie atd).
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: BeBe
e-mail: bebe@ragtime.sk
webstránka: http://www.adarena.blogspot.com
pridané: 11-09-2006 22:22
Som rad, ze ste napisali tento druhy prispevok, pretoze tomu predoslemu som pomerne malo rozumel.
Zda sa, ze sa pomaly dostavama k zhode.
"Kedze mame dve klobasy, jednu "skutocnu" a jednu "podvodnu", je tlak na vytvorenie ponuky na rozlisenie medzi nimi."
Ak by masiar mal moznost dat svojej klobase znacku a bol si isty, ze kazdy carodejnik, ktory oznaci svoju klobasu jeho znackou dopadne podobne ako zlodej, co mu vykradne masiarstvo, iste by to urobil. Vysledkom by bolo, ze carodejnikovu klobasu by nekupoval nikto (teda az na par koprofagov) a masiar by spokojne naplnal svoju potrebu byt dobrym a uspesnym masiarom prostrednictvom naplnania potreby inych jest klobasu.
Koncept dusevneho vlastnictva je podla mna odpovedou na potrebu minimalizovat sance carodejnikov a aj vdaka tomu maximalizovat rovnovahu medzi chutou ludi na klobasu a jej ponukou.
"Podstata je, ze riesenie je trhove, a kazdy si moze vybrat"
Ale ved existencia dusevneho vlastnictva dava kazdemu vyrobcovi na vyber. Nemusi svoje vyrobky oznacovat svojim specifickym brandom, ked nechce.
Znacky existuju preto lebo na trhu existuju subjekty, ktore vyzaduju, aby znacka bola sucastou kupno-predajnej zmluvy. To ale neznamena, ze musi byt sucastou kazdej takejto zmluvy.
Chalosom, co sedia sedia na lavicke v parku iste nevadi, ze na plastovej flasi z Lidlu je na etikete len napis jablkove vino a nie znacka Dom Perignon.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: LIBERTARIAN
pridané: 06-09-2006 15:28
Peter Surda:
Tvoj argument o "...strata zisku, nie majetku ..." ma jednu slabinu :
Ked niekto investuje miliony do vyvoja noveho vyrobku, tak zmenil svoj MAJETOK vo financnej podobe za majetok vo forme vyvinuteho predmetu. Jeho patent je jeho pretransformovanym majetkom.
Je celko logicke, ze naklady vyvoj a vyskum nemozno zahrnut do ceny prvych desiatich vyrobenych vyrobkov. Naklady vyvoj a vyskum sa "amortizuju" vo vyrobkoch niekolko rokov.
Neviem riesenie, ale zjednodusene riesenie nie je riesenim.
Uvedene problemy by museli byt riesene, ale iste nie statnym nasilim.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 19:31
> ... zmenil svoj MAJETOK vo financnej podobe za
> majetok vo forme vyvinuteho predmetu.
Ved to ti nikto neberie. Vyvinul si si predmet a mozes si s nim robit co chces.
> Jeho patent je jeho pretransformovanym majetkom.
Prepac, ale to je somarina. Patent je ochrana pred konkurenciou. Z tohto dovodu bol povodne udelovany (stredoveke cechy), a tento dovod zostal aj teraz, len si to ludia mozno neuvedomuju. Patent ti dava monopol na zisk v istej uzsie ci sirsie definovanej oblasti.
> Naklady vyvoj a vyskum sa "amortizuju" vo vyrobkoch
> niekolko rokov.
Skus sa pozriet na problem trocha vseobecnejsie. Milionove investicie do vyvoja nie su nejakym apriori danym postupom, su viazane na konkretny obchodny model. Ked su vdaka monopolu ("dusevnemu vlastnictvu") take vysoke, kludne to moze byt sposobene tym, ze vyvoj je neefektivny. Bez monopolu by boli preferovane ine obchodne modely, a aj investicie by mali ine charakteristiky. Monopol na zisk nie je jedinou moznostou, ako si zabezpecit amortizaciu.
Pochopitelne, monopolista moze napriek vsetkemu tomuto skutocne vyvinut nieco inovativne, hodnotne, a uspokojit zakaznikov (myslim ze o tom uvazoval Schumpeter ale mozno ze si meno mylim). To vsak neznamena, ze je to jedina spravna cesta.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 20:47
Ako si predstavuješ obchodný model pri farmaceutických výrobkoch ? Vývoj trvá desiatky mesiacov, zúčastnuje sa ho niekoľko stoviek ľudí, testovanie a schvaľovanie trvá daľšie desiatky mesiacov ?
Uznávam, že softvérové patenty sú problematická oblasť, ale prečo sa miesto riešenia týchto problémov má meniť niečo, čo niekoľko sto rokov funguje lepšie ako všetko ostatné bez toho, aby niekto ukázal funkčné riešenie ?
Mimochodom, celý konzulačný biznis okolo Linuxu je práve dôsledkom toho, že sa do tejto oblasti nedá investovať a teda nikto sa nevenuje tomu, aby tento produkt urobil použiteľným bez potreby konzultantov.
Linux teda nikdy nedosiahne masové nasadenie na desktopoch, lebo jeho obchodný model na to nie je stavaný. Avšak súčasný model duševného vlastníctva je dostatočne flexibilný, aby umožnil existenciu aj takejto okrajovej oblasti.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 22:55
Vedel som, ze niekto pride s farmaciou. Uz som to vysvetloval vyssie. Problem farmacie je prave v statnej ochrane spotrebitela, kde sa vyzaduju klinicke testy, presne ako uvadzas. To su umelo vyvolane naklady v zaujme ochrany spotrebitela, preto je aj kompenzacie v podobe ochrany pred generikami(ktora je ale ovela kratsia ako pri patentoch) obhajitelna.
"niekoľko sto rokov funguje lepšie ako všetko ostatné bez toho, aby niekto ukázal funkčné riešenie"
Ale ak to je funkcne tak siroko, tak preco existuje tolko vynimiek a preco sa to ukazuje pri software ako absurdnost najvyssieho stupna, ked si moze dat niekto patentovat hoci napad za 3 koruny, ktory moze v danej sekunde napadnut hocikoho na planete resp. mohlo ho to napadnut, len sa neponahlal na petentovy urad pretlacat cez politikov, pravnikov a korumpovanie kadekoho ziskanie patentu. Petenty sa stali velkym businessom, politikou.
"Mimochodom, celý konzulačný biznis okolo Linuxu je práve dôsledkom toho, že sa do tejto oblasti nedá investovať a teda nikto sa nevenuje tomu, aby tento produkt urobil použiteľným bez potreby konzultantov."
A ktory podobny operacny system "nepotrebuje" "konzultantov"(nie som zbehly, snad sa konecne dozviem, ako usetrit za sluzby drahych ITckarov).
Ostatne, je linux primarne urceny a bol vyvijany pre sekretarky?
A koniec koncov, nie je mi jasna suvislost s patentami. Keby sa niekomu podarilo patentovat multivlaknovy operacny system, ci ako sa to vola, mas pocit, ze by bol vyvoj dnes dalej?
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 0:05
Vo farmaceutickom výskume sú testy až na konci, pred tým do toho treba investovať oveľa viac. Čiže ochrana spotrebiteľa nie je to, čo spôsobuje vysoké náklady na výskum, aj keď aj na to sa vynakladá veľa peňazí.
Neviem, či sú s duševným vlastníctvom nejaké iné problémy ako pri softvérovývh patentoch a aj tam je to skôr spôsobené zlou funkciou patentovývh úradov. Ale je to relatívne nová a výnosná oblasť. takže sa tam určite najde nejaký kompromis.
Ak niekoho niečo napadlo a môže to preukázať, tak si to potom už nikto daľší nemôže dať patentovať, alebo sa mýlim ?
Žiaden normálny operačný systém pre koncovývh užívateľov by nemal vyžadovať konzultantov. PDA, smartphones, win xp atd... to v bežných situáciach nevyžaduje.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 07-09-2006 20:39
"Čiže ochrana spotrebiteľa nie je to, čo spôsobuje vysoké náklady na výskum, aj keď aj na to sa vynakladá veľa peňazí."
Nesposobuje? Testuje sa aj niekolko rokov, ked si to chrakter lieciva vyzaduje, cize ide o dost odvazne tvrdenie. V tychto nakladoch je vecne hladat dovod petentovej ochrany resp. jej dlzku.
"Neviem, či sú s duševným vlastníctvom nejaké iné problémy ako pri softvérovývh patentoch a aj tam je to skôr spôsobené zlou funkciou patentovývh úradov. Ale je to relatívne nová a výnosná oblasť. takže sa tam určite najde nejaký kompromis."
Len take, ze sa stali vecou obrovskych penazi, korupcie a pravnikov, presadenie niektorych patentov je vecou obrovskeho zisku vs. normalneho konkurencneho boja a to sa zase vraciame ku petrovi, ze v skutocnosti ide o ochranu zisku, bez toho, aby sa vobec vyhodnocovali skutocne naklady na vyvoj, co je v tazko meratelne a este tazsie v navaznosti na navratnost.
"Ak niekoho niečo napadlo a môže to preukázať, tak si to potom už nikto daľší nemôže dať patentovať, alebo sa mýlim ?"
Prirodzene, ved to je prave problem. Branis niekomu profitovat z plodov svojej invencie a niekomu prepoziciavas pravo profitovat z invencie vlastnej nad ramec vlastneho uplatnenia tychto poznakov,postupov,objavov na trhu.
"Žiaden normálny operačný systém pre koncovývh užívateľov by nemal vyžadovať konzultantov. PDA, smartphones, win xp atd... to v bežných situáciach nevyžaduje."
Neodpovedal si mi na otazku, ci cielovou skupinou linuxu boli/su primarne sekretarky a ci v ramci linuxu neexistuju aplikacie/nadstavby, ktore maju take urcenie. Nechces ma zasvatit. Nevadi.
Nevyzaduje v beznych situaciach a ktore su to? Ja poznam ludi, ktori potrebuju "konzultovat" aj pripojenie mysi a narabanie s nou.
Mozem zase laicky skonstatovat, ze cielove skupiny, aj ked sa mozno prekryvaju, su ine.(kludne mi to vyvrat,linux podla toho, co som pocul, umoznuje prisposebenie potrebam a pocul som, ze ku linuxu sa da nainstalovat nieco ako windows a navyse je to zadarmo aj ked "udrzba" je zvycajne drahsia) Tak isto viem, ze existuju rozne verzie windows xp, doma sa mi zobrazuju vsakovake graficke pomocky, chcel som to koli manzelke, na notebook mi nainstalovali nieco vraj pre profesionalov a tam to nemam.(a ani mi to nechyba). Na telefone mam ten isty system ako v pocket pc(to je to pda?), ale ked som to chcel prepojit s pocitacom, aby som si mohol synchronizovat kontakty, tak som musel konzultovat a pritom je to take jednoduche. A este viem, ze na telefonoch existuju dva operacne systemy, jeden, ktory vyzera ako windows(alebo je windows) a ten sa mi paci a potom taky, co maju nokie a motoroly(to su tie vychvalene technologicke spicky) a ten sa mi zda taky nepriatelsky a obmedzujuci, ze som radsej vymenil telefon, hned ako som ten windows objavil, navyse to bolo take iste ako mam v pocket pc.(skus ma uviest do obrazu, napisal to zo svojej pozicie laika, ja sa nevyznam moc v tych nazvoch)
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 15-09-2006 1:01
> Žiaden normálny operačný systém pre koncovývh
> užívateľov by nemal vyžadovať konzultantov.
Velmi ma preto pobavilo, ked som dnes cital:
http://www.heise.de/newsticker/meldung/7817...
Prelozene do slovenciny a po odstraneni marketingovych kecov dostavame:
Prichod Windows Vista bude na europskom trhu vyzadovat dodatocnych 50.000 ludi, ktori ho budu instalovat/spravovat/skolit/konzultovat. Tvrdi to sam Microsoft. To je trochu vela na to, ze podla teba nikoho takeho nepotrebuje?
S pozdravom,
Peter
|
Libertarian
autor: D
pridané: 06-09-2006 22:41
"Tvoj argument o "...strata zisku, nie majetku ..." ma jednu slabinu :
Ked niekto investuje miliony do vyvoja noveho vyrobku, tak zmenil svoj MAJETOK vo financnej podobe za majetok vo forme vyvinuteho predmetu."
Nie, toto rozhodne nie je jeho slabina. Ak investuje niekto, kapital sa premiena na know-how, poznatky, postupy, teda iny kapital, ktory moze zuzitkovat pri produkcii TVaS. Jednoduche, netreba zlozite konstrukcie.
"Jeho patent je jeho pretransformovanym majetkom."
To je faktom len vtedy, ked existuje taka legislativa. Nechapem vypovednu hodnotu tohoto tvrdenia.
"Je celko logicke, ze naklady vyvoj a vyskum nemozno zahrnut do ceny prvych desiatich vyrobenych vyrobkov. Naklady vyvoj a vyskum sa "amortizuju" vo vyrobkoch niekolko rokov.
Neviem riesenie, ale zjednodusene riesenie nie je riesenim.
Uvedene problemy by museli byt riesene, ale iste nie statnym nasilim. "
Mozne to je, ale v praxi neerealne, ale nechapem, preco hovoris o 10tich vyrobkoch. To si myslis, ze vsade sa da transformovat vyroba mavnutim carovneho prutika?
Inak povedane, ak je to zmysluplne, predpoklada sa dopyt, ak to nevyvinie jedna firma, vyvinie to firma ina len v zaujme toho, aby prisla na trh s niecim novym, aby bola prva, ktora s tym pride, aby odhryzla prva s trhoveho kolaca.
|
RE: Libertarian
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 23:53
Ja normalne zasnem. Suvisle, az mi je to divnuo. Nepotrebujem nic dodat. Je to fakt ten isty D? Nechce sa mi verit.
S pozdravom,
Peter
|
RE: Libertarian
autor: D
pridané: 07-09-2006 21:09
Nie je nic lahsie ako polozit tu istu otazku s vymenenym adresatom ;-) Zda sa mi normalne, ze aj ludia, ktory v niektorych otazkach zastavaju kategoricky ine postoje v inych dokazu najst spolocnu rec. Navyse ak sa obe strany dovolavaju liberalizmu.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 04-09-2006 22:43
Primarne sa to da zjednodusit na oblasti vysokej pridanej hodnoty.
"ale stale vedu vdaka tvorivemu pouzivaniu znalosti."
Prosim Ta pekne a ktora z tychto spolocnosti nezapaja vedmosti? Proste jedni su lepsi druhi horsi, ale nie vzdy uspech zodpoveda vynalozenych investiciam. Prestanme o cinanoch rozmyslat ako o "robosoch", ucia sa rychlo a rychlo idu dopredu.
Na to, aby sme mohli tvorit len vysoku pridanu hodnotu, niekto musi tvorit tu nizku, ak bude vyvoj v roznych castiach sveta nasledovat tak ako doteraz, zachvilu nebude kde stavat zasmradene tovarne, budu schopni prevziat aj tvorbu tej vyssej pridanej hodnoty, do ktorej sa davaju take velke nadeje pri zvrateni toku kapitalu. Jednoducho s Klasom sa da suhlasit v tom, ze ide o demagogicky nafukovanu bublinu, ktorou sa podstatny problem dneska zamata pod koberec.
"tvorivost je vlastna slobodnym spolocnostiam a ani najlepsia singapurska organizacia ju nedokaze zabezpecit"
Zabavne je na tom to, nieze by sa mi to pacilo, ze Tvoja viera je minimalne aspon v ciastocnom rozpore s realitou, staci spomenut Cinu. Nejake podmienky samozrejme elementarne su, ale zdroje motivacie mozu byt dva - sebarealizacia ale aj bic(hoci aj v podobe existencnych potrieb a snahy o ich uspokojenie).
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Lukas Krivosik
pridané: 04-09-2006 22:59
"Na to, aby sme mohli tvorit len vysoku pridanu hodnotu, niekto musi tvorit tu nizku, ak bude vyvoj v roznych castiach sveta nasledovat tak ako doteraz, zachvilu nebude kde stavat zasmradene tovarne, budu schopni prevziat aj tvorbu tej vyssej pridanej hodnoty, do ktorej sa davaju take velke nadeje pri zvrateni toku kapitalu."
Vies D-ecko, to je ako s mojim studiom prava. Mam neodbytny pocit, ze dnes uz pravo studuje uplne kazdy. A mam tiez neodbytny pocit, ze vela z tych, co to studuju si myslia, ze rok po skole budu zarabat a fungovat ako Ernest Valko.
No ale co sa stane? Bude vela pravnikov, co povedie k tlaku na prijmy v pravnickych povolaniach smerom nadol, pri stupajucich narokoch na vykon. Kedze vsetci sa drbu studovat pravo a ekonomiu, niekde inde sa to naopak prejavi nedostatkom kvalifikovanych sil a narastom platov. Proste ponuka a dopyt sa preskupia.
Mozno si po skole urobim nejaky kurz ako kuchar-casnik, lebo to nebude mat kto robit a niekto vsetkych tych tazko pracujucich pravnikov predsa bude musiet obsluhovat;-)
Takze to, co si napisal, nevidim az tak tragicky.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 04-09-2006 23:24
Je to presne ako pises. Nie titul, vedomosti, ale trh urcuje, kto kolko zarobi. Sikovny remeselnik moze raz zarobit viac, ako hocaky vedator.(taky priklad najde clovek aj dnes) Ostatne, podobne "paradoxy" ciastocne vidiet lepsie napr. v australii.
Jednoducho mi to cele s "nafukovanim znalostnej ekonomiky" pripada ako protipol viery v industralizaciu, zase pre niekoho lacny repect, heslo na transparent a dobre vychodisko pre socialne inzinierstvo.
Tragicky? Tazko povedat, je to o uhle pohladu.
Problem je len v tom, ze najprv budeme prichadzat o miesta s nizsou kvalifikaciou, kde ten mzdovy tlak nevznikne, ktorych koli nasemu post komunistickemu specifiku potrebujeme viac ako inde. Akurat je otazka, ci v globalnom kontexte, ako obraz obmedzenej racionality vlad, ktore si preplacaju takyto kapital preplacaju, to vitat ako najvacsiu cnost vlad.(a robia to vlady vsetkych farieb a predbiehaju sa, kto z toho urobi vacsiu cnost a nemusi ist len o verejne peniaze)
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 04-09-2006 23:04
Nie je to moja viera. Čína bola kedysi veľmi vyspelá ale centralizovaná a neslobodná civilizácia. Až taká vyspelá, že jeden cisár rozkázal spáliť loďstvo, lebo sa nebolo kam plaviť. V Európe sa vďaka malým mestským štátom (sloboda pre tvorivých ľudí, aj Kolumbus uspel až na druhom kráľovskom dvore) rozbehla renesancia a neskôr kolonizácia. Čína sa z toho doteraz nespamätala aj keď už zvláda úspešne masovú výrobu. Slovné spojenie "vysoká pridaná hodnota" je "rozpočtárske". Vysokú pridanú hodnotu majú aj komplikované hodinové strojčeky. Lenže tie sa naozaj dajú vymyslieť hocikde, stači jeden hodinár, ktorého ako mladého pošlú na vyučenie z rozhodnuta UV KSS niekam do Švajčiarska a dostatok kapitálu. Toto nie je znalostná ekonomika. Znalostná ekonomika je vymyslieť, vyrobiť a úspešne predávať quartzové hodinky ako prvý. Neviem, či som dosť jasne vysvetlil rozdiel.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 05-09-2006 15:18
Cina praveze kedysi centralizovana nikdy nebola a nepoznali feudalizmus v europskom zmysle. Bola to krajina, kde komunity boli relativne slobodne a samostatne.
"V Európe sa vďaka malým mestským štátom (sloboda pre tvorivých ľudí, aj Kolumbus uspel až na druhom kráľovskom dvore) rozbehla renesancia a neskôr kolonizácia."
Skutocnym zlomom bol nastup osvietenstva, male mestske staty vsak boli ostrovom slobody uz davnejsie a demokracia v tej ci onej podobe v nich fungovala pred nastupom osvietenstva.
"Čína sa z toho doteraz nespamätala aj keď už zvláda úspešne masovú výrobu."
Rozvrat v cine nastal prave v case, ked sa rozhodli umelo prejst na onu masovu vyrobu, ked sa zacala era nezmyselnej a zaslepenej industralizacie.
"majú aj komplikované hodinové strojčeky. Lenže tie sa naozaj dajú vymyslieť hocikde, stači jeden hodinár"
A co to je podla teba? Pokym sa to neda objavit vsade, funguje to ako komparativna vyhoda resp. vyuzivanie tejto vedomosti je komparativnou vyhodou.
"Neviem, či som dosť jasne vysvetlil rozdiel."
Vysvetlil si to pre mna jasne, akurat prave na tom vidiet, ake takze je v praxy hladat hranice a ze je to umelo vytvorena kategoria, ktora ked sa zacne rozmienat na drobne, tak sa zacnu problemy. Jednoducho aplikacia vedomosti je prirodzena ako je prirodzena snaha uspiet na trhu a dosiahnut zisk.
|
znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 04-09-2006 22:50
Len som chcel, aby sa s vaničkou nevylievalo aj dieťa, aj keď si pojem znalostná ekonomika prisvojil lavičiar Mikloš s Čaplovičom. Vláda môže rozvíjať znalostnú ekonomiku tak, ako mohla rozvíjať priemyselnú revolúciu. Teda nijako. Stačí nezakazovať, neklásť prekážky a urobiť to, čo jej v štáte prináleží a čo nemôže z historických dôvodov urobiť nikto iný efektívnejšie. BTW: Slovensko je na rozdiel od Sigapúru slobodné. Ak u nás presadíme podobný liberálny systém, zachováme slobodu určite ich po čase predbehneme. A ani nemusíme byť takí pracovití...
|
RE: znalostna ekonomika
autor: Lukas Krivosik
pridané: 04-09-2006 23:01
No len ja sa obavam, ze v tychto krajinach je pretrvanie ekonomickej slobody podmienene prave tym, ze tam nie je politicka sloboda a ludia si nemozu zvolit populistickych politikov ako je Fico alebo Slota.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 04-09-2006 23:10
To je možné, a preto by sme si mali vážiť, že žijeme v slobodnej krajine a nemali by sme mrhať časom, ako to na štyri roky navrhuje Štefan Hríb, aby sme sa "nezašpinili". Času je málo, treba brániť každý centimeter slobody a urobiť neformálnu dohodu s Fikom a spol, že si môže niečo ukranúť, ale zas nie veľa a nesmie rozširovať vplyv štátu. Je to imho lepšie, ako to čo robí teraz SMK a spol. Naposledy to skončilo s Mečiarom tak, že obrátil na Východ, keď nepochodil na Západe.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: LIBERTARIAN
pridané: 05-09-2006 9:39
??? "urobiť neformálnu dohodu s Fikom "
- Lenze ten bolsevik je stelesnenim pojmu STAT. Cinski sudruhovia su oproti nemu superpraviciari.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: LIBERTARIAN
pridané: 05-09-2006 9:36
Lukas :
Tvoje slova >
"No len ja sa obavam, ze v tychto krajinach je pretrvanie ekonomickej slobody podmienene prave tym, ze tam nie je politicka sloboda a ludia si nemozu zvolit populistickych politikov ako je Fico alebo Slota. "
- som "z vlastnej hlavy" vyslovil uz hadam pred styrmi rokmi, ked vsetci este Cinu obvinovali z tvrdeho komunizmu. A prave na cinskom pripade som sa utvrdil v nazore, ze DEMOKRACIA, teda vseobecné SLOBODNÉ volebné pravo nejde dokopy s ekonomickymi a podnikatelskymi slobodami. Demokracia je hrobom slobody. Cinania ("sudruhovia" !!! ) to pochopili uz davnejsie.
|
RE: znalostna ekonomika
autor: D
pridané: 07-09-2006 23:54
Rodo, "vlada", aspon ta liberalna v anglicku priemyselnej revolucii pomahala, v prvom rade islo o zrusenie legislativy, ktoru vytvorila konzervativno-aristokraticka klika, aby chranila svoje privilegia, chranila svoje zisky, branila rozvoju obchodu, podnikania - napr. obilny zakon ako najmarkatnejsi priklad, potom to bola reforma neprehladneho prava atd. toto su pozicie, v ktorej vlada moze pozitivne posobit aj dnes.
Nafukovat bublinu singapuru sa mi tiez nezda hodne a este viac ma desi Lukasov, teraz skyryty plac za "dobrym" diktatorom. V krajine, kde je nedostatok slobody(politickej) urcite nenajdeme dost slobody ekonomickej, je to skor zbozne prianie tych, co chcu zverit svoj zivot a co je horsie, aj zivot inych do ruk diktatora.
|
znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 05-09-2006 10:04
Demokracia nie je dobrý systém ale nič lepšie nie je. Na to aby mohla fungovať musia byť splnené určité predpoklady. Samozrejme môžu byť ekonomicky úspešné aj iné systémy, ale len po určitú hranicu. A sme späť pri znalostnej ekonomike a pri tom, že pokiaľ Čína nebude vedieť úspešne zvládnuť demokraciu nebude z nej nikdy svetová veľmoc. Dnes nerozhoduje počet tankov, dokonca ani ich sofistikovanosť, viď posledná vojna v Libanone, ale spôsob velenia, komunikácie a celý rad iných faktorov.
Bez právnej ochrany duševného vlastníctva nebude možne investovať do tejto oblasti. Softvérové patenty sú na dlhú debatu, toľko času nemám :-).
Dohoda s Fikom, Ožranom a Gaunerom, že si každý môže zobrať jednu a dve miliardy a nerealizovať svoje nerealizovateľné sľuby je najmenej nákladné riešenie problému Vlády troch zmrdov (tm of rodo).
|
RE: znalostná ekonomika
autor: vychodnar
pridané: 05-09-2006 10:44
"Dnes nerozhoduje počet tankov, dokonca ani ich sofistikovanosť, viď posledná vojna v Libanone, ale spôsob velenia, komunikácie a celý rad iných faktorov."
pocul si uz v zivote pojem partizanska vojna?!!!!
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 05-09-2006 22:02
skoda, mna by tie argumenty, resp. konfrontacia zaujimala.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 0:43
Argumenty ? Pozrem, vidím. Ešte k časovemu oraničeniu vlastníctva. Niečo podobné je aj u iného typu vlastníctva, napríklad opciách. Alebo pri potravinárskych komoditách.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 3:13
Priznam sa, nie som odbornik na potravinarske komodity a netusim ako suvisia s temou. Opcie vsak poznam. Casovo obmedzeny narok pri nich vyplyva zo zmluvy. Tato definuje pravidla. Ako som uz povedal, predmetom zmluvy moze byt prakticky hocico. Zmluva je dalej charakterizovana dobrovolnostou, nikto ta nemoze do jej uzavretia nutit. Pri "dusevnom vlastnictve" obmedzenie nevyplyva zo zmluvy, a monopolista ta nuti tieto obmedzenia akceptovat.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 9:38
Argumentoval si, že duševné vlastníctvo neexistuje, lebo patenty platia iba na obmedzenú dobu 75 či koľko rokov.
Ja tvrdím, že exitujú príklady, keď je tiež časové obmedzenie a potom vlastníctvo zaniká. Opcia je "právo", čiže opcia neexistuje fyzicky. To znamená, že predmet vlastníckeho vzťahu nemusí mať hmotnú podstatu a môže existovať obmedzený čas. Ak sa dohodneme na tomto, ostáva ešte vyjasniť problém dobrovoľnosti a nedobrovoľnosti zmluvy.
Potraviny sú ďaľší predmet vlastníctva, ktorý má obmedzenú živostnosť a znehodnocuje časom.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 9:56
> Argumentoval si, že duševné vlastníctvo neexistuje,
> lebo patenty platia iba na obmedzenú dobu 75 či koľko
> rokov.
Ano, "dusevne vlastnictvo", ktore ti vyplyva zo zakona, straca po istej dobe platnost. (Skutocne) vlastnictvo nie je casovo obmedzene, analogiou by bolo, ze ak si kupis topanky, po nejakej dobe budu zo zakona automaticky znarodnene.
> Ja tvrdím, že exitujú príklady, keď je tiež časové
> obmedzenie a potom vlastníctvo zaniká.
Len vtedy, ak je toto casove obmedzenie predmetom zmluvy, t.j. je viazane na suhlas vlastnika. Analogiou by bolo, keby patent vyprsal len vtedy, ak si to bude jeho vlastnik zelat.
> Potraviny sú ďaľší predmet vlastníctva, ktorý má
> obmedzenú živostnosť a znehodnocuje časom.
To je zase iny problem. Pri skazenych potravinach nezanika vlastnictvo samo o sebe, zanika, resp. sa meni, predmet. Analogiou by bolo, keby ten, co napisal nejaku knihu, zabudol jej obsah a neboli by nijake kopie.
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostná ekonomika
autor: tralosko
pridané: 06-09-2006 10:19
Rodo
mozes byt akokolvek rozumny a davat pomerne presvedcive argumenty,
to vsak nehra u niekotrych tunajsich anarchokapitalistov ziadnu rolu,(potom tu su este monarchisti ktorych nepresvecci uz vobec nic iba ak citat z biblie)
keby si zobral ich diplomovku, celu ju opajcol a nasledne by si vdaka nej ziskal titul alebo nejaku financnu odmenu, tymto ludom by to nevadilo lebo nemaju ziaden narok na desevny obsah vyrobku, dusevne vlastnictvo podla nich neexistuje.
po dlhej dobe mam ale aspon pocit ze nie kazdy diskutujuci ma z diskusie iba skusku svojho retorickeho stylu, a diskutuje vecne.
romco
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 10:28
Romco, mna snad z anarchokapitalizmu obvinovat nebudes, myslim, ze diskusia je stale vo vecnej rovine, tak preco sa radsej nezapojis?
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 10:27
Obmedzena "platnost" nie je rozhodne podstatou, ved ta sa da nastavit ako len chceme. Uz akceptovanie tejto idei znamena, ze povazujeme za rozumne toto "vlastnictvo" aspon obmedzit. Ostatne, ako by si zdovodnil existenciu takejto hranice? A preco prave takato a nie ina?
Potravina zostane tvojim vlastnictvom, "pokym je potravinou" a aj potom. Predmet vlastnenia sa vsak pri dusevnom vlastnictve zvacsa nemeni, aspon ma nenapada taky jednoznacny priklad, ale ako Peter spravne poznamenal, vlastnicky vztah ma obmedzenu platnost.
Problem dusevneho vlastnictva spociva v tom, ze niekomu inemu sa brani pozivat plody z toho, ku comu sa mohol dopracovat nezavisle vlastnym usilim. Ak sa na to pozrieme z pohladu umenia, ktore pouzivas ako priklad, tam tento problem nie je vobec akutny. Ale ak dve firmy vyvijaju podobnu technologiu a jednej sa podari o den skor tuto technologiu patentovat, druhej firme sa nepodari spenazit investicie resp. len je odkazana na dohodu s tou prvou. To su hranicne situacie, ktorych sa da najst mnozstvo a su ovela zavaznejsie ako tie, ktore spominas Ty aj ked u Teba domoninuje zjavne strach z toho, ze sa strati motivacia pre vyvoj a inovacie. Nezastavi, opak je pravdou.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 10:47
Uveď mi aspon 10 hi-tech firiem z Činy.
USA: Intel, AMD, Qualcom, Amgen, Google, Amazon, Cisco, Apple, Flarion, Motorola, JDSU,BioCryst Pharmaceuticals, Pfitzer,...
Podľa mňa v Čine nemajú investori investovať do Hi-tech firiem.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 12:34
To reagujes teraz na co?
Okrem Lenova ma nenapada nic, ale je to mozno tym, ze nie som doma v tejto oblasti. Ze by google a amazon boli zrovna nejakymi jedinecnymi predstavitelmi hi-tech sa mi zda trochu neadekvatne, tou moze byt kazda firma produkujuca trochu sofistikovanejsi software(co v podstate je). Ostatne, pozri si datumy zalozenia najvacsich spolocnosti v cine, ktore nie su vlastnene statom a pozri si rast.
"Podľa mňa v Čine nemajú investori investovať do Hi-tech firiem"
To uz by bolo asi vhodne nechat na nich. Investovat budu, pokym tam bude vo vseobecnosti priaznivejsi pomer medzi produktivitou prace a cenou prace resp. celkovymi nakladmi a dalsie nie moc cnostne kritria, ako (ne)ochrana zamestnanca, akceptovana dlzka pracovneho casu, normy na ochranu zivotneho prostredia atd.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 13:13
Lenovo - výroba PC dosiek nie je Hi-TECH, stačí lacná pracovná sila a zopár inžinierov. Prakticky všetky firmy v tejto oblasti sú z Ázie a mimo Japonska, kde boli na začiatku 90. rokov.
Amazon a Google sú dobré príklady znalostnej ekonomiky.
Google je príklad ako je možné konkurovať aj pri duševnom vlastníctve, porazil Yahoo, Microsoft,...
Produktivita, cenové náklady, pracovné podmienky, to sú skôr pojmy vhodné pre priemyselnú výrobu.
Do Číny ide ročne cca 80 mld USD zahraničných investícií, ale do výroby náročnej na jednoduchú ľudskú prácu.
Ani ja nepoznám 10 Hi-tech čínskych firiem, dokonca ani jednu. Ak nerátam tých, čo kradnú od Cisca...
A nejakú čínsku softvérovú firmu ? Ja poznám jednine Bluesolei a stačí si pozrieť obsah ich diskusného fóra,
kde 99% ich zákazníkov bojuje s ich ochranou proti kopírovaniu , hoci riadne zaplatili, niektorí aj viackrát a napriek tomu nemôžu ich softvér používať...
Z mojich praktických skúsenosti je existencia dusevneho vlastnictva prínosom... A ako povedal klasik, z grafov a čísel sa nenajeme.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 06-09-2006 23:06
Naozaj? Ako je mozne, ze dokazu uspiet na trhu. Ked ti dam k dispozicii 100 predavacie z hypermarketu, dokaze rozbehnut vyorbu pocitacovych kompomentov a vyrobkov, ktore budu schopne uspiet na trhu? Budes schopny inovacii?
"Amazon a Google sú dobré príklady znalostnej ekonomiky.
Google je príklad ako je možné konkurovať aj pri duševnom vlastníctve, porazil Yahoo, Microsoft,..."
To skus trosku rozviest, lebo pozadie nepoznam do takej miery, aby som bez dalsieho vysvetlenia dokazal oponovat alebo dat za pravdu. Co bolo predmetom dusevneho vlansntictva, algoritmy, ktorymi sa analyzuju internetove stranky, ktorymi sa prehladava datove ulozisko? Alebo bol uspech o tom, ze vsadili na jednoduchost, dobre cieleny marketing a dokazali, ako inak, uspokojit najlepsie potreby pouzivatelov?
Teda nic ine, ako robi Lenovo, ked uvadza novy kus hardwaru, alebo ked hodinar ponuka novy druh hodiniek?
"kde 99% ich zákazníkov bojuje s ich ochranou proti kopírovaniu"
Co to ma s petentami prosim? Toto je problematika, ak spravne rozumiem ochrany software pred kopirovanim, teda kradezou/nelegalnym pouzivanim konkretneho produktu.
"Z mojich praktických skúsenosti je existencia dusevneho vlastnictva prínosom... A ako povedal klasik, z grafov a čísel sa nenajeme. "
A mozes tieto skusenosti konecne konkretizovat? Stale tlacis diskusiu do nejakej abstraktnej roviny a koncis zaverom - je to tak, lebo som povedal a hovori to aj Fero a Jozo. Ale na to nepotrebujume diskutovat, to ze si o tom, co tvrdis presvedceny som sa dozvedel z prveho prispevku a ze existuje Jozo a Fero co si mysli to iste viem tiez.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 0:42
Vo výrobe PC dosiek je základ inovácií v chipsetoch a tie robí Intel, AMD, Via, Sis, nVidia, ATI a daľší výrobcovia. Tam je Hi-tech. Výrobcovia PC dosiek, je jedno či základnych alebo grafických kariet, tieto čipsety použijú, zvačša dostanú aj vzorový návrh od výrobcu čipsetu a navrhnú vlastné dosky, kde v zásade neriešia nejaké technologické zložité veci. Toto robí aj Lenovo, ak vôbec niečo vlastné navrhuje a nie je ako DELL iba skladač a predavač. IBM predalo svoju diviziu Lenovu práve preto, že to pre nich bol okrajový stratový biznis s malou pridanou hodnotou a málo technologicky náročný. LOkálny skladači počítačov sú aj na Slovensku, v zásade na to nepotrebuješ nejaký veľký kapitál. Nejaké špecializované dosky sa vyvíjajú aj tu, na to už niečo vedieť musíš ale tiež to nie je nejako extra náročné. Vyrábajú sa ale v Ázii, je tam potrebná infraštruktúra a je to lacnejšie.
Ad Google, chcel som ukázať práve, že Microsoft nemohol cez patenty zabraniť Googlu byť úspešným a obmedziť tak konkurenciu.
Podľa teba predsa neexistuje vlastníctvo softvéru, takže neexistuje ani nelegálne kopírovanie.
Abstraktná rovina ? Snažím sa práve uvádzať konkrétne a realne situácie a mená a nie nejaké teoretické uzatváranie zmlúv... Neviem, koľko tu prítomní diskutujúci vo svojom živote vyrokovali a uzavreli zmlúv...
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 07-09-2006 13:03
"Vo výrobe PC dosiek je základ inovácií v chipsetoch a tie robí Intel, AMD, Via, Sis, nVidia, ATI a daľší výrobcovia."
A teraz mi chyba zaver. Je Lenovo vzhladom na to ta cool firma, co vyuziva znalosti, aby tychto "robosov" vyuzila a priniesla na trh nieco uzasne, po com pouzivatelia hned chmatnu, alebo su v pozicii len nejakeho skladaca, ktory vyuziva aplikaciu sofistikovaneho know-how na druhej strane a ako neriadene torpedo to expeduje na trhu s nadejou, ze si to niekto kupi? Nie je to uplne jedno? Nie su nahodou vedmosti aplikovane na oboch stranach a je mozne vobec stavat vedomosti na oboch stranach do nejakej sumeratelnej roviny? Nie je lepsim meritkom uspech na trhu, uspech u spotrebitela? Teda uplne jednoducho - hmmm. asi to vedia(robit), ked sa to predava. Hmmm. asi su dobry, ked maju taky a onaky obrat. A otazka celkovej pridanej hodnoty? O co uspesnejsi je ten, co pri rovnakom zisku dosahuje vyssiu pridanu hodnotu?
"IBM predalo svoju diviziu Lenovu práve preto, že to pre nich bol okrajový stratový biznis s malou pridanou hodnotou a málo technologicky náročný"
to "malo technologicky narocny" je citacia nejakeho predstavitela IBM? Nie je podstatna len otazka, preco to IBM predalo, otazkou je, preco to Lenovo kupilo, ze ano.
"na to už niečo vedieť musíš ale tiež to nie je nejako extra náročné"
A co take uzasne musis vediet na rozbehnutie internetovej stranky, ktora prelieza internet a uklada si informacie o strankach a potom v nich umoznuje vyhladavat.(sorry, zase sa musim ospravedlnit za svoj laicky pohlad). Takato firma vyuziva hotove komponenty, tak hardwarove aj softwarove. Mozno zamestnava par programatorov a niekolko marketingovych mozgov a potom sektretatky, administratorov(co utieraju prach z velkych pocitacov).
"Ad Google, chcel som ukázať práve, že Microsoft nemohol cez patenty zabraniť Googlu byť úspešným a obmedziť tak konkurenciu."
To je fajn, ale prave Google stavia do nejakej specialnej skupiny firiem kde je aplikovana vysoka miera know how kontrastne ku nejakemu Lenovu. Skus mi pomoct porozumiet, v com je ten zasadny rozdiel.
"Podľa teba predsa neexistuje vlastníctvo softvéru, takže neexistuje ani nelegálne kopírovanie."
O com to hovoris, nerozumiem Rodo? Nevies, aky je rozdiel medzi softvarovym patentom a softvarovym produktom(a hoci aj sluzbou)?
"Snažím sa práve uvádzať konkrétne a realne situácie a mená a nie nejaké teoretické uzatváranie zmlúv... "
Okrem strielania menami firiem a organizacii som zatial ziaden konretny priklad skodlivosti zrusenia patetoveho prava vo vacsine oblasti nevidel.
Zacni napriklad Tvojimi praktickymi skusenostami.
"Neviem, koľko tu prítomní diskutujúci vo svojom živote vyrokovali a uzavreli zmlúv..."
Dost, ale to nie je podstatne, neskusaj nikoho diskreditovat, na to nie si odkazny.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 16:24
Rozdiel medzi Intelom a Lenovom je to, ze aj Intel vyrába svoje základné dosky, pre tých, čo chcú najlepšiu kvalitu. Lenovo nedokáže vyvinúť vlastné procesory, ani čipsety.
Neviem, či vieš, koľko má Google počíťačov zapojených do gridu... Skús si to zistiť. Ako domácu úlohu si môžeš preštudovať na www.nasdaq.com informácie o mnou uvedených firmách.
S týmizmluvami je to sranda, lebo ja som ich uzavrel tisíce (nemyslím KZ pri pokladni v obchode), takže predstava, že všetko fungovať na základe uzatvária zmlúv je dosť srandovná. A každú bude treba podpísať u notára ?
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 07-09-2006 19:17
"Rozdiel medzi Intelom a Lenovom je to, ze aj Intel vyrába svoje základné dosky, pre tých, čo chcú najlepšiu kvalitu. Lenovo nedokáže vyvinúť vlastné procesory, ani čipsety."
A? Programator vo firme A nedokaze dat dokopy kus hardwaru ani naprogramovat operacny system, dokonca pouziva vela komponentov, ktore ziskal zakupenim, nie vlastnym vyvojom. Vo vseobecnosti sa tomu hovori spolocenska delba prace a zase nerozumiem, co to ma s patentami, dusevnym vlastnictvom ako to vysvetluje ono specificke postavenie Lenova.
www.nasdaq.com a ako ich porovnam s ich ciskymi kolegami? A co z toho vypliva vo vztahu ku patentovej ochrane. Prezradil si mi, ze google malo s tym problem a vdaka tomu, ze sa nepodarilo niekomu nieco patentovat, dnes ma vysoky nasdaq.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 07-09-2006 20:52
Este ma napadlo. Ako vies, ze im tie pocitace do toho "gridu" nezapajali nejaki cinania, ze si to zapajali sami, ze nekupili technologiu, tak ako kupuje lenovo procesory, ked to uvadzas ako to podstatne, co je podstatou ich uspechu, vyzdvihovaneho postavenia? Vie si google samo vyvinut tie procesory, serverove pocitace, aby som aplikoval logiku, ktory si aplikoval na Lenovo?
|
RE: znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 21:18
Určite to zapájali číňania. Číňania majú najlepšiu technológiu na rozdeľovanie výpočtového výkonu a redundatné operačné systémy.
Ako a čo z čoho vyplýva nebudem písať, kto to nedokáže pochopiť, nepochopí ani vysvetlenie. Načim si zaplatiť nejakého konzultanta, stačí nejaký lacný, ja beriem 1000 Sk za začatú hodinu bez DPH.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 07-09-2006 23:18
"Určite to zapájali číňania. Číňania majú najlepšiu technológiu na rozdeľovanie výpočtového výkonu a redundatné operačné systémy."
To uz je ale Tvoj zaver, moja otazka a tomu si sa vyhol sa tykala toho, ci je pri aplikacii tych istych kriterii ako si aplikoval na lenovo nedospejes ku tym istym zaverom. To som sa zial nedozvedel a to co som sa dozvedel nas zial v diskusii neposunulo.
"Načim si zaplatiť nejakého konzultanta, stačí nejaký lacný, ja beriem 1000 Sk za začatú hodinu bez DPH."
To nie je zla cena, ale este si ma nepresvedcil, ze si jej hodny, ked sa vyhybas odpovediam na otazky ;-)
|
RE: znalostná ekonomika
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 23:24
To bolo myslené ironicky. Nedospejem. Ja sa neviem baviť teoreticky, lebo na to treba čas a ten nemám. Snažím sa uvádzať konkrétne príklady s tým, že sa všeobecne vie, čo má ktorá firma za core biznis a tým pádom je každému jasný rozdiel. Ak nie je, trabe si naštudovať a dávať konkrétne otázky, nie všeobecné.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: D
pridané: 08-09-2006 0:04
"To bolo myslené ironicky."
Pochopil som.
"Ja sa neviem baviť teoreticky"
Okrem odvolavania sa na nazvy firiem, co predstavuje tu faktograficku cast tvojich odpovedi?
"čo má ktorá firma za core biznis a tým pádom je každému jasný rozdiel"
Ano, kazdy rozdiel v tom, co je ich core biznis, ale nie su vobec jasne kvalitativne rozdiely, ktore tu vykreslujes, resp. nie su zrejme zatial vobec kriteria na zaklade ktorych oddelit "zrno od pliev", Lenovo od Googlu. Tie kvalitativne rozdiely.
Davam myslim jednoznacne otazky, fakty, ako pises si mozem vyhladat aj sam, dolezitejsia je ich interpretacia. Tu na cele napisanu nemaju.
|
RE: znalostná ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 08-09-2006 1:13
> Ad Google, chcel som ukázať práve, že Microsoft nemohol
> cez patenty zabraniť Googlu byť úspešným a obmedziť tak
> konkurenciu.
To len preto, lebo podnikaju primarne v inej oblasti. MS sa specializuje na produkty, Google (aj Amazon) na sluzby, a tie sa patentovat daju tazko (len nepriamo). Ale ako to tak s patentami vyzera, zanedlho isto pride niekto s navrhom zakona na patentovanie sluzieb. Som zvedavy, co potom povedia zastancovia "dusevneho vlastnictva".
S pozdravom,
Peter
|
RE: znalostná ekonomika
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 09-09-2006 4:51
Nerozumiem, co si tym chcel povedat, ved drviva vacsina z uvedenych veci su sluzby a free produkty. Platene produkty sa daju spocitat na prstoch jednej ruky: google search appliance, maps/earth for enterprise, sketch up pro a google store. Zvysny soft (napr. picasa, toolbar a dokumentacia k API) je zadarmo. Zvysok su sluzby (prevazne spracovanie, uskladnovanie a poskytovanie dat), niektore platene, niektore zadarmo, tak, aby ich kombinacia produkovala co najvacsi zisk.
Naproti tomu Microsoft je produktami preplneny, spomeniem napriklad Windows, Office, IIS, MSSQL, Exchange, Visual Studio, Encarta, Xbox atd. CALy a licencie za DRM sa tiez rataju medzi produkty, lebo to je len pravne obmedzenie uzivania ostatnych produktov. Sluzieb ma napadaja len zopar: Windows Update, MSDN, MSN, Xbox Live, telefonicka podpora.
Co je ale podstatne je financny aspekt. Google ma 99% prijmov zo sluzieb, vid http://investor.google.com/fin_data.htm...
Microsoft ma zase zhruba 85% prijmov z Client, Server&Tools a Information Worker (co zhruba zodpoveda licenciam za Windows, servre, Visual Studio a Office), vid:
http://www.microsoft.com/msft/earnings/FY05/earn_rel_q4_05.msp...
Dolezite je aj, ze prakticky vsetky ostatne odvetvia ma v strate ;-).
S pozdravom,
Peter
|
partizánska vojna
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 05-09-2006 14:08
Práve na to narážam. V mestskom prestredí je partizánska vojna pokrytá médiami poraziteľná jedine za cenu fatálneho pokazenia imidžu. Izrael mal namiesto vojakov poslať sex, drogy a rokenrol. Potom by vyhral.
|
UZ AJ NA AZETE!
autor: Lukas Krivosik
pridané: 05-09-2006 23:26
Mili priatelia, ak by ste mali zaujem, Azet.sk skusa obohatit svoj agenturny servis kazdodennymi kometarmi, ktore pre nich odvcera pisem ja.
Ak by ste mali zaujem, pripadne aj zapojit sa do diskusie, tu je link na dnesny text:
http://www.aktuality.sk/spravy/zahranicne/komentar-castrov-uce...
Text nabehne vzdy v pracovny den, vecer o 23:00 a zostane tam az do rana.
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: Lukas Krivosik
pridané: 06-09-2006 11:09
Ved preto tam treba ist a zmenit ten dojem;-) Chce to odvahu diskutovat s hlupakmi. Ale snad sa to po case vykrystalizuje. Alebo ma Azetaci poslu docerta:-)
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: LIBERTARIAN
pridané: 06-09-2006 15:50
Lukas :
"No Castrov skanzen neškodí ani tak Georgovi Bushovi ako práve jedenástim miliónom Kubáncov."
- Este pred desat rokmi by som sa pod tuto vetu podpisal .
Dnes, po 17 rokoch "kapitalizmu" na Slovensku mam pocit, ze socializmus je zakodovany v ludskych genoch , a obcasne kapitalisticke vykyvy su iba historickymi nahodami.
Stavil by som sa o basu sampusu, ze do 6 rokov po pade komunizmu na Kube tam bude komunizmus znova. Mozno pod inym nazvom, s inymi politikmi, ale s podobnymi pravidlami.
Zabudni na "tuzby ludu po slobode".
"Lud" chce malo zodpovednosti, vela slubov, pocit, ze niekto "tam hore" sa stara o moje problemy a vzdy mi pomoze.
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: LIBERTARIAN
pridané: 06-09-2006 16:03
Este cosi -
pozrel som si aj diskusiu k clanku. SUPER ! S tym opluvanim kapitalizmu som sa tam citil skoro ako na PS (toto o PS -len trosku podryvam).
Internet (a diskusie na nom) ma jednu vyhodu > Odoberu cloveku vsetky nerealne, nepravdive iluzie o Slovakoch. Uz som chodil na SME-diskusie, POSTFORUM.sk, na PS, obcas mrknem na Frisov krestansky web , ale rozdiely su iba v hustote vulgarizmov. Rozumne uvahy a vecne formulacie su vacsinou iba na *.CZ !
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: Jan Gonda
pridané: 08-09-2006 0:08
no, tot moj nazor - povedal by som, ze pichas do osieho hniezda:)
kazdopadne, mosty sa Ti na takychto forach postavit nepodari...
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: Lukas Krivosik
pridané: 08-09-2006 12:10
Jano, ved toto sa dalo cakat, ze budu bezne reakcie. Lenze to je ta zemitost, ktoru som napriklad obdivoval aj na KDH. Oni isli pocas volebnej kampane aj do krciem a robili svoje majstrovstva v pretlacani. Ja nie som zastancom takeho sektarstva, ze urobime si svoje svojpomocne casopisy, ktore zasiahnu okruh pat a pol cloveka a tam sa budeme potlapkavat po pleci aki sme skveli a nikoho ineho neoslovime.
Mozno ked si pozries debatu na PS, povies si, aki sme silni a ze sme silni az tak, ze si mozeme dovolit hadat sa o nuansach. Nuz nie sme. Tie nazory, vyjadrene na Azete su reprezentativne a reprezentativne tiez vyjadruju kulturnu uroven istej skupiny uzivatelov internetu. Ja sa tych reakcii nebojim, skor mam strach, ci sa Azetaci nezlaknu vlastnych citatelov;-)
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: Jan Gonda
pridané: 08-09-2006 15:18
No, uplne chapem ze presvedcovat presvedcenych je pri prekroceni tej spravnej miery sektarstvom, ale azetaci su podla mna tiez presvedceni ... Poznam viac diskusnych for a ako reprezentativnu kulturnu vzorku by som ich urcite nebral (najma nie pred pisanim clanku o pohlade do plytcin slovenskej duse;-)
Myslim si, ze na azetakov tieto priamociare formy clankov (najma ten zo vcera) platit nebudu, zvolil by som asi iny, menej radikalny pristup, ktora nechava diskusne dvierka viac pootvorene.
Ale v podstate je ta mravencia osvetova cinnost medzi beznym ludom viac na osoh ako na ocot. Skus im hodit do plena napr. odstatnenie vzdelania a uvidime ci nepolozis novy rekord v kvante vulgarnosti na jedno diskusne forum...
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: LIBERTARIAN
pridané: 08-09-2006 15:52
Jan Gonda :
Prosim ta, KTORE SLOVENSKE diskusne forum povazujes za typicku vzorku slovakov ???
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: Lukas Krivosik
pridané: 08-09-2006 18:00
Dnes im chcem predhodit zrusenie STV. Uvidime;-)
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: osvieteny
pridané: 09-09-2006 10:02
mily ucitel narodov
nebyt teba, vseci by na roznych weboch ostali v tme a iluzii
este ze ti je umoznene pisat na roznych portaloch, pretoze nebyt tvojej osvetovej kampani, pravda by nam bola navzdy skryta
romco
|
RE: UZ AJ NA AZETE!
autor: LIBERTARIAN
pridané: 08-09-2006 13:10
Lukas Krivosik :
" Inak, co povies na tento komentar: "
Plne suhlasim. Ale moc slavy s nim nepoberies.
.............................
Urivok z komentara:
"Väčšina Slovákov si myslí, že ..."
- Pochybujem, ze VACSINA slovakov MYSLI.
Vacsine slovakov su v mozgu hromagia produkty zo srdca, zo zlcnika, z hrubeho creva, .....
|
casove obmedzenie
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 10:22
Opcia po čase zanikne, prestane existovať. To či je dľžka opcie definovaná v zmluve, ale je daná regulátorom trhu - burzou tu nie je dôležité, otázky zmluvy riešime inde.
|
RE: casove obmedzenie
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 06-09-2006 18:35
> To či je dľžka opcie definovaná v zmluve, ale je daná
> regulátorom trhu - burzou tu nie je dôležité ...
Je to dolezite, tu je ten podstatny rozdiel. Do pouzivania burzy ta nikto nenuti, opcie si mozes predavat a kupovat aj mimo, podla vlastnych pravidiel. Aspon teoreticky, ak odhliadneme od faktu ze stat reguluje skoro kazdu oblast ludskej interakcie, ale ta regulacia nie je charakteristickym prvkom opcii, existuju aj bez nej. Pri "dusevnom vlastnictve" je regulujuci monopol jeho klucovym predpokladom, bez neho ziadne "dusevne vlastnictvo" neexistuje.
S pozdravom,
Peter
|
casove hladisko
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 06-09-2006 20:26
Duševné vlastníctvo existovalo aj predtým, ako sa v tejto oblasti angažoval štát. Napríklad pri hudobných skladbách sa za plagiát považovala citácia dlhšia ako tri takty. Bola to iba všeobecná dohoda a nebol na to žiaden zákon. Sankcie boli iba v rovine odsúdenia verejnou mienkou.
|
RE: casove hladisko
autor: D
pridané: 06-09-2006 23:16
No vidis, zase si schopny uviest len priklad z obalsti umenia. Myslim, ze cosi podobne plati aj teraz. Ale nepolozil si si zasadnu otazku, ako by to vyzeralo, keby sa v mynulosti uplatnovalo dosledne patentove pravo(hoci vtedy sa to samozrejme zariadit tak siroko, ako dnes, nedalo.) Keby si dal niekto patentovat, koleso, papier, zelezo atd. atd a preco mal vlastne niekto motivaciu tieto veci objavit, ked nebol chraneny ziadnym patentovym pravom. Ale existuju pripady a musel by som zalistovat, aby som mohol byt konktetnejsi, kedy sa prostrednictvom patentov pocas priemyslnej revolucie umelo darilo udrziavat monopol.
Jednoducho, ak sa zamyslis na tymto, tak mozno diskusia prejde z roviny - dusevne vlastnictvo je cool - do roviny, kedy, za akych okolnosti a v akom rozsahu je patentove pravo cool, kedy ma opodstatnenie a legitimitu.
|
RE: casove hladisko
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 0:19
Koleso je pomerne dosť starý vynález, tuším Mayovia..
Patentová ochrana je časovo obmedzená a vždy je možné sa zmluvne dohodnúť. Železo, koleso ani papier sa patentovať nedá. Debata o tom, čo je možné patentovať dávno prebehla a okrem novývh oblastí ako sú spftvérové patenty je i,ho uzavretá.
|
RE: casove hladisko
autor: D
pridané: 07-09-2006 12:46
Zase si odklonil diskusiu od podstaty. Nechce sa mi velmi opakovat, kam som tym mieril, je to zjavne. Pokrok existoval davno pre vymyslenim patentovej ochrany. Dosledne dodrziavanie parentovej cohrany by znamenalo, ze ziadne casove obmedzenie existovat nebude. Minimalne v tomto uznavas, ze iste obmedzenia, rozumne vymedzenie je na mieste.
"Debata o tom, čo je možné patentovať dávno prebehla a okrem novývh oblastí ako sú spftvérové patenty je i,ho uzavretá."
Prave sme ju otvorili, nechapem argumentacnu hodnotu tohoto tvrdenia.
|
RE: casove hladisko
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 16:26
A nie je čudné, ako sa zrýchlil pokrok, keď začala fungovať patentová ochrana ? To je ale náhoda.
|
RE: casove hladisko
autor: D
pridané: 07-09-2006 19:11
Vidis a zase urobis zaver skor ako preukazes, suvislost medzi rastom v obdobi priemyselnej revolucie a po nej a medzi petentovou ochranou. To je elementarne vychodisko.
|
RE: casove hladisko
autor: tato
pridané: 07-09-2006 20:01
Myslim, ze sa daju najst priklady, ked to plati aj opacne . Nepmatam si to uz presne , ale jednym z nich by mohol byt aj system Video 2000 verzus VHS . Sa mi vidi , ze o nieco podobne tam islo ked fa Grundig si chranila svoj vynalez az on prestal byt zaujem . Mozno dnes by sme mali video kazety obojstranne tak ako magnetofonove .
|
RE: casove hladisko
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 21:23
Ja nerobím záver, ja sa pýtam. Asi bude lepšie sa pýtať ako odpovedať, lebo ťažkú otázku môže dať hocikto, ale napísať stručnú a výstižnú odpoveď si vyžaduje dosť úsilia.
VHS versus ostatné systémy bolo o tom, že VHS hoci bol najmenej kvalitný, tak sa dal najlacnejšie vyrobiť a zrejme tam možno boli aj nejaké patenty. Ale v žiadnom prípade to nespomalilo nábeh videa. Určite sa dajú nájsť príklady ale práve to, umožňuje investovať do konkurenčného patentu.
|
RE: casove hladisko
autor: tato
pridané: 07-09-2006 21:48
"VHS versus ostatné systémy bolo o tom, že VHS hoci bol najmenej kvalitný, tak sa dal najlacnejšie vyrobiť a zrejme tam možno boli aj nejaké patenty. Ale v žiadnom prípade to nespomalilo nábeh videa. "
Cize da sa povedat: Napriek patentom sa nezastavil nabeh videa, ale bohuzial vdaka patentom mame system nekvalitnejsi .
"Určite sa dajú nájsť príklady ale práve to, umožňuje investovať do konkurenčného patentu. "
Tu moznost mas vzdy ci je patent alebo nie je .
Btw : Ja osobne nie som ani proti ani za patenty a preto som rad tejtom diskusii .
|
RE: casove hladisko
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 22:19
Ešte raz: VHS sa presadil, pretože boli nižšie výrobné náklady, je to mechanicky menej zložitý systém a tak boli videá VHS lacnejšie a tupej diváckej mase to stačilo.
|
RE: casove hladisko
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 07-09-2006 22:56
Vlastne si to teda priznal sam. O uspechu rozhoduju zakaznici, nie mnozstvo investovanych penazi alebo miera ochrany pred konkurenciou.
S pozdravom,
Peter
|
RE: casove hladisko
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 07-09-2006 23:32
Samozrejme, ale ja o voze, ty o koze. Neviem. kto mal patentované VHS, tuším Toshiba, resp. nejaké konzorcium. A to konzorucium potom inkasovala za každé vyrobené VHS videozariadenie nejaký smiešný poplatok na úrovni centov až dolárov.
Pre tých, čo majú problém s pochopením textu zopakujem ešte raz: O úspechu na trhu rozhodne zákazník, patenty chránia investované prostiedky do výskumu pred tým, aby ten úspech získal niekto iný. Patenty úspech vopred nezaručujú.
Ja si myslím, že je to dostatočne jasné a ak aj o tomto chceš diskutovať tak ja idem rádšej hádzať hrach na stenu...
|
RE: casove hladisko
autor: D
pridané: 08-09-2006 0:34
Nechrania. V momente, ked ukaze ze niekto iny investoval paralene prostriedky do podobneho vyvoja a dopracoval sa ku podobnym vysledkom, len o chvilu neskor, Tvoj zaver neplati. Prave naopak, hodis jeho investicie legislativnym opatrenim, ktore sotva zohladnuje a moze zohladnit jeho skutocne naklady a navratnost, do kosa. A nielen to, ak chce niekto vyvinut nieco, co ma iny patentovane, aby to mohol uplatnit na trhu, tak ma v ceste neprekonatelnu prekazku.
Teda, ak niekto nieco vyvinie, nech to uplatni na trhu, z toho plynie zasluzena odmena, ktoru moze pozivat. Bez toho, celkom prirodzene, nema jeho objav ziadnu hodnotu resp. jeho objav ma len taku hodnotu, aky bude jej uspech na trhu, z mozneho konkurencneho boja ho nevynimajuc. Este inak, odmenou za jeho investiciu je to, co objavi same o sebe, a ci to dokaze dalej zuzitkovat, je len na nom.
Ak nie je ochotny za tychto okolnosti investovat a existuje dopyt resp. dopyt sa predpoklada, najde sa niekto to to vyvinie. Preco nie? On sa dostane svojim rozhodnutim do konkurencnej nevyhody. Naklady sa maju premietnut a premietnu do ceny vyrobku, co sa bezne deje.
Existuje rovina, v ktorej sa da bavit o tom, kedy a ake ochranne opatrenia nikoho neobmedzuju a len chrania a prikladom je napr. umenie, ked sotva niekto, bez zleho umyslu, namaluje ten isty obraz ako iny. Dalsie oblasti, bez toho, aby to posobilo voci niekomu nespravodlivo a tyransky, moze riesit zase spolocenske vedomie, zakaznik, na to si povedal pekny priklad s kopirovanim hudobnych skladieb.
A ak sa vratime na samotny pociatok liberalizmu a symbolickemu Lockeovskemu kriteriu, ktory nachadza legitimitu vlastnictva v spojeni sa ludskej prace s neosvojenou vecou (ale hoci aj osvojenou, ak ju ziskal slobodnou vymenou), tak je zrejme, ze ludska praca sa v pripade snahy o objavenie niecoho moze zapajat nezavisle a ze o produkt alebo aj odmenu, ako zdovraznoval Smith, tejto produktivnej aktivity, ktorou je to co objavil same o sebe, by nemal nikto nikoho ukratit len preto, ze sa ku niecomu podobnemu dopracoval skor.
|
RE: casove hladisko
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 08-09-2006 0:55
Nerozumiem tomu co pises.
Ako nechrania ?
Co je to Smith ?
Aké je to symbolické kritérium ?
Ako sa predpokladá dopyt ?
Preco ano ?
|
RE: casove hladisko
autor: D
pridané: 08-09-2006 1:25
"Ako nechrania ?"
Tak, ze niekoho oberu o plody je investicie alebo zamyslanej investicie tzn. ak ho niekto predbehne v patentovani, hoci on je uz tiez na polceste alebo mu zabrani zuzitkovat vysledky s podobneho alebo rovnakeho objavu.
Co je to Smith ?
Adam Smith - skotsky filozof, povazovany za zakladatela modernej ekonomie, medzi liberalmi pokladany za pilier klasickeho liberalizmu
"Aké je to symbolické kritérium ?"
Take, ktore sa neda uplne doslovne aplikovat, sluzi len akasi skratka zastresujuca konkretnejsie kriteria a moralne naroky.
"Ako sa predpokladá dopyt ?"
To je zle postavena otazka. Neviem na nu odpovedat.
"Preco ano ?"
Elementarnou motivaciou subjektov na trhu je zisk. Ziskanie konkurencnej vyhody, akou inovacie su, alebo lepsie uspokojenie potrieb ludi, je beznym prostriedkom na dosiahnutie zisku, uplatnenie sa na trhu, uspech. Preto.
|
RE: casove hladisko
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 08-09-2006 10:17
Čo je skotsky ?
|
RE: casove hladisko
autor: LIBERTARIAN
pridané: 08-09-2006 12:43
"Čo je skotsky ? "
He he hehehe.
Super. Uz len budem cakat, ci ti spravne chapem!
|
patenty
autor: rodo
e-mail: rodo@nextra.sk
pridané: 11-09-2006 20:25
čize patenty neovlivňujú biznis model a presun do služieb je spôsobený inými faktormi ako existenciou alebo neexistenciou duševného vlastníctva ? prečo nie je google čínska firma ? keď sú tam prográmatori takí lacný ?
|
RE: patenty
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 11-09-2006 23:35
> čize patenty neovlivňujú biznis model
Pochopitelne ze ovplyvnuju, ved o tom cely cas pisem.
> presun do služieb je spôsobený inými faktormi ako
> existenciou alebo neexistenciou duševného vlastníctva
Presun je sposobeny tym, ze existencia "dusevneho vlastnictva" tlaci ceny umelo nahor a robi konkurenciu drahsiu. To sa tyka skor produktov ako sluzieb. Konkurencny boj je pri sluzbach spravodlivejsi a ceny nizsie, teda nove firmy maju lepsiu sancu sa tam uchytit.
> prečo nie je google čínska firma ?
Pretoze v USA je zatial napriek vsetkemu lepsie podnikatelske prostredie ako v Cine. Centralu maju teda v USA, ale maju dalsie velke centra v Dubline a Bengaluru. Okrem toho maju nejaky ten office v zhruba 46 dalsich krajinach, vid http://www.google.com/intl/en/jobs/international.htm...
Google si vybera ludi z celeho sveta a poskytuje produktivne pracovne prostredie. Napriklad zadarmo jedlo a pitie, 6tyzdnovy skoliaci pobyt v centrale v USA. Kazdy, kto je klasifikovany ako "engineer" (t.j. napr. programatori a administratori) moze 20% pracovneho casu venovat vlastnym projektom. Spickovi programatori, ktory sa do googlu zvycajne dostanu kvoli praci na open source produktoch (napr. Guido van Rossum alebo Bram Moolenaar) maju tento pomer skor 50-50 (teda polku pracovneho casu robia co im prikaze sef, a polku co chcu sami). Open source a google je tema sama o sebe, ale o tom snad nemusim pisat, to si moze kazdy vygooglovat ;-).
S pozdravom,
Peter
|
RE: patenty
autor: tralos
pridané: 12-09-2006 10:04
to podla teba by bolo ako v pohode keby som si kupil mercedes, rozobral ho, prestudoval si technologie a zacal vyrabat hromadne mercedesy a dokonca aj s ich logom??
alebo keby som si kupil knizku, okopiroval ju a vydal pod svojim menom?
alebo si kupil pocitacovy program, napaloval ho a vydaval za svoj a zarabal na nom?
a X dalsich veci?
dusevne vlastnictvo je hodne stara vec, uz v antickom rime sa na to dost dohliadalo a autori si svoje diela chranili- koniec koncou odtial z tohto obdobia pochadza slovo plagiat.
romco
|
RE: patenty
autor: D
pridané: 12-09-2006 18:31
Preco s ich logom? To je jasne klasifikovatlne ako podvod, azda uzname kazdy, ze zneuzitie obchodneho mena pri pravnickej osobe tak ako mena pri osobe fyzickej ma zmysel.(rozumej, nikoho nijako zasadne neobmedzuje, naopak, rozmer ochrany niekoho je tam jasne preukazatelny)
Ak niekto neprestuduje mercedes a vymysli nieco, co nezavisle od neho vymyslel mercedes, ty mu chces branit uzivat produkt svojej namahy?
Ty si vyberas ochranu zisku, ktory udajne odzrkadluje naklady(co pravda nieje, pretoze nevystupuju ako parameter pri urcovani dlzky platnosti patentu), co je tazko vycislitelna a jeho ochrana je stanovena pevnym poctom rokov.
"alebo si kupil pocitacovy program, napaloval ho a vydaval za svoj a zarabal na nom?"
Pocitacovy program je produkt a nikto ti nebrani sa v nom rypat a pozicat si nejaku sekvenciu instrukcii ak to laicky pisem spravne resp. co je dolezitejsie, nezavisle od neho vyrobit takuto sekvenciu instrukcii a pouzivat. Celkom rozumne sa da na sude vyriesit, ci ide o kopiu produktu alebo len o skopirovanie alebo "znovuobjavenie" tej istej sekvencie instrukcii. Nemusis nikomu davat know-how, ten si mozes nechat a chranit, ale to co je vysledkom tohoto know-how nechochranis inak, ako tak, ze niekomu inemu zabranis sa dopracovat nezavisle ku tomu istemu vysledku.
"dusevne vlastnictvo je hodne stara vec, uz v antickom rime sa na to dost dohliadalo a autori si svoje diela chranili- koniec koncou odtial z tohto obdobia pochadza slovo plagiat."
Umelecke diela su problemom najmensim. Kazde umelecke dielo je unikat. Sotva sa niekto dopracuje ku tomu istemu dielu bez zleho umyslu.
|
RE: patenty
autor: Peter Surda
e-mail: surda@shurdix.com
webstránka: http://www.shurdix.com
pridané: 13-09-2006 6:41
Budem citovat klasika: ak vylucime nemozne, to, co zostane, akokolvek nepravdepodobne, je pravda. Podobne som dospel aj k svojim nazorom na "dusevne vlastnictvo". Alternativa (monopol, na ktorom je zalozene), je pre mna z ekonomickych a logickych dovodov neprijatelna.
S pozdravom,
Peter
|
|
|
|
|
Upozornenie
Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov.
Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.
Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.
O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.
|
|
reaguj