 |
|
|
Perspektívy novej vládyMyslím, že nemá zmysel čakať 100 či viac dní, aby sa ukázalo čoho je nová vláda skutočne schopná. Jej akcie za jediný týždeň pri moci priniesli veľmi jasné indície, že reči o úspešnosti, modernosti, sociálnosti, proeurópskej orientácii sú iba z kategórie „wishful thinking“ a skutočnosť má zásadne odlišnú podobu. Keďže nejde o hru s guľôčkami ale riadenie štátu, je namieste aby sa komunistickí súdruhovia porúčali čo najskôr, pretože, aj keby nič na svojich postoch neurobili, tak už len svojou prítomnosťou spôsobia našej nádhernej krajine nedozerné škody. Oni sami na to zrejme vo svojej nadutosti neprídu, tak ich týmto slušne prosím, aby zložili svoje funkcie ihneď, skôr ako narobia hanbu a poškodia Slovensko vo vnútorných vzťahoch ako aj navonok. Síce zo zahraničia, ale pozorne sledujem slovenský povolebný vývoj. Čo sa teda v uplynulých dňoch stalo a dalo podnet mojim pochybnostiam o schopnosti novej vlády zodpovedne spravovať krajinu? O úspešnosti V povolebných vyhláseniach sa často opakoval výrok o „úspešnosti novej vlády“. Myslím, že táto vláda úspešná nebude. Určite pre mnohé dôvody, jeden však považujem za kľúčový. Predvolebná kampaň i slová pri preberaní moci nového premiéra patrili takmer výlučne jedinému bodu – stieraniu sociálnych nerovností medzi obyvateľmi, podporované nízkym útočením na vysoké zisky bánk (o tomto ďalej). Nie je dobré, ak akákoľvek akcia prinesie negatívny výsledok, významný rozdiel je však v tom, aký bol pôvodný zámer konkrétnej akcie. Morálne neporovnateľný je zlý výsledok, ktorý sa dostavil z dobrého úmyslu (J. Hašek: Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války), oproti zlému výsledku, ktorý rezultoval zo zlého počiatočného úmyslu. Kampaň postavená na závisti, nenávisti a žiarlivosti „prečo ja nemám tak vysoký príjem, ako sú zisky veľkých bánk“ je nič iné ako počiatočný negatívny úmysel. Rezultátom bude, alebo lepšie, dúfam, že nebude, zlý konečný výsledok. Ľudia, ktorých premohol závistlivý duch a dali hlas SMERu, podľahli ilúzii, že nový premiér má akúsi čarovnú formulu, ktorou dokáže vyrovnať príjmy rôznych sociálnych skupín. Som si istý, že nemá. Ľudia uverili, že sa zlepší ich konkrétna situácia, že sú to práve oni, ktorým sa zvýši príjem, pretože ich nový idol vezme peniaze bankám a dá ich práve im. Že bratislavské monopoly budú musieť pekne vytiahnuť z vrecák tučné zisky a nový premiér ich následne pošle rodine do Závadky nad Hronom, pretože tá má dlhodobo nízky príjem. Rodina sa nedočká, ich princ totiž nemá ani potuchu koľko ktorý jednotlivec potrebuje, aby bol príjem všetkých rovnaký. Nie je v silách žiadneho človeka, nech by na Úrade vlády sedel 24 hodín denne, starať sa o zlepšovanie podmienok konkrétnych jednotlivcov, pretože ide o nadľudské úsilie. Stieranie sociálnych rozdielov sa nedostaví, práve naopak, ešte narastú. Ak sa premiér pokúsi o akékoľvek transfery peňazí získajú ich tí z jeho okolia, či tí, ktorí sa najskôr zorientujú v politike štátnych podpôr. Príjmy konkrétnych jednotlivcov, tak ako sa nádejali, zostanú i naďalej rozdielne, čo považujem za neúspešný rezultát negatívnej akcie. Dovolím si tvrdiť už dnes, že vláda úspešná nebude, pretože nedokáže dostáť svojmu záväzku o stieraní sociálnych rozdielov. Čím viac bude premiér rozmýšľať o tom ako spravodlivejšie rozdeliť ekonomický koláč, tým menej času mu bude zostávať na úvahy o jeho zväčšovaní, čo môže viesť k tomu, že za istý čas tu nebude žiaden koláč, ktorý by bolo možné spravodlivo deliť. Áno, vtedy bude mať všetci rovnako, teda nič. Krátka poznámka k štátnickosti. Premiér nebude ani štátnikom. Štátnik sa totiž nikdy nezaoberá otázkou konkrétnych okolností, ale jediné čo ho zaujíma a k čomu dostal mandát je utváranie všeobecného prostredia. Nezaoberá sa krátkodobou nápravou malých krívd a nerovností, pretože nemá ani najmenší morálny nárok hovoriť, čia životná situácia je lepšia a čia horšia. Skutočný štátnik pozerá do dlhej budúcnosti a snaží sa zabezpečiť trvale stabilné, neselektívne prostredie, v ktorom bude mať každý rovnakú možnosť uplatniť svoje zručnosti, šikovnosť a um. Odmena jednotlivca je následne tak vysoká, ako veľa alebo málo sú jeho zručnosti, šikovnosť a um užitočné ostatným. O modernosti Nová vláda má ambíciu byť modernou. Myslím, že modernou nebude. Predsedá jej člen slovenskej komunistickej strany a jeho chrbát kryje jedenásť súdruhov s komunistickou minulosťou. Tak si modernú, demokratickú a otvorenú vládu nepredstavujem. Ľudia, ktorí posluhovali totalitnému režimu sa už jedenkrát prihlásili za aké farby kopú. Dnes vieme, že išlo o farby biedy, úpadku, neslobody, frustrácie, násilia, nič čomu by bolo možno priradiť prívlastok „moderné“. Že nenastala v ich myslení ani po 16 rokoch zmena dokumentujú slová premiéra, keď hájil pozíciu nového ministra spravodlivosti. Pán Harabin, prominentný komunista, získal plnú premiérovu dôveru, keď o ňom vyhlásil, že „radšej budem mať človeka, ktorý ma 30-ročnú prax v súdnictve ako 33-ročného chlapca, ktorý nemá potuchu o tom do čoho ide“. Človek s 30 ročnou praxou a ešte k tomu z časti komunistickou, teda neslobodnou, veľa moderného rezortu neprinesie. Práve človek čo má tridsať, ktorý vzdelanie získal v slobodných podmienkach, s novým sebavedomím, s novými ambíciami, novou perspektívou, taký môže priniesť prvok modernosti do riadenia ministerstva. Iba taký človek vidí nové možnosti, vie sa porovnávať so zahraničnými partnermi, disponuje nepokojným duchom, ktorý chce veci meniť k lepšiemu. Skromne si dovolím tvrdiť, že atribútmi modernosti dneška sú otvorenosť, tvorivosť, kozmopolitnosť, vzdelanie, komunikácia. Vzorovo uviazaná pionierska šatka či vyžehlený spartakiádny dres nimi už boli. O vojakoch v Iraku a vzdelanostnej spoločnosti Nový premiér sa chcel prezentovať razantnosťou od prvého momentu a tak neváhal so silovými výrokmi. Okamžité odvolanie slovenských vojakov z Iraku. Opäť stúpnutie mimo. Niekedy zdanlivo samostatne stojace a nezávislé skutočnosti majú, po hlbšom zamyslení, medzi sebou silný vzájomný vzťah. Slovenský mierový kontingent v Iraku, má významný vzťah ku konceptu vzdelanostnej spoločnosti, čo je ďalší z bodov novej vlády (koncept vzdelanostnej spoločnosti bol aj v programe už dnes opozičných strán, rôzne boli však prostriedky ako chceli vzdelanostnú spoločnosť dosiahnuť). Že na tento vzájomný vzťah súdruh Čaplovič – garant vzdelanostnej spoločnosti na Slovensku neprišiel mi nie je prekvapením. Neviem či preto, že jeho hlbšie zamyslenie utieklo iným smerom, alebo preto, že sa nezamýšľal vôbec (k druhému sa kloním viac). Okrem toho, že slovenskí vojaci plnia v Iraku iba mierové operácie, že zabezpečujú bezpečné nažívanie civilných Iračanov, že pomáhajú vytvárať bezpečnostné zložky, ktoré sa o svoju krajinu raz budú starať sami, predstavujú aj záloh budúcemu zrušeniu vízovej povinnosti na cesty slovenských občanov do USA. Je dôležité povedať, kto je mojím medzinárodným kamarátom. Minulá vláda stála veľmi zásadne na transatlantickom partnerstve, za čo jej buď najväčšia vďaka. Povedala, že USA sú našimi kamarátmi a že pevne stojíme za ich medzinárodnými akciami, pretože sú principiálne správne, pretože bojujú proti zlu. Tak ak to medzi kamarátmi býva, opačná strana ponúkne pomoc späť. Ničím oceniteľný je prísľub nasadenia amerických mužov a celej bojovej techniky do boja v prípade napadnutia našej krajiny tretím agresorom. Naviac! Siahali sme prostredníctvom našej jednotky po zrušení víz do USA. Akú to má súvislosť so vzdelanostnou spoločnosťou? Súdruhom, ktorým stále duní v hlavách, že musíme zostať so Sovietskym zväzom na večné časy asi rozdiel medzi vízovým a bezvízovým stykom s USA príliš nehovorí. Vrcholne nezodpovedné sa mi ale javí, že chcú svojimi akciami zamedziť možnosť mladým ľudom zo Slovenska voľme cestovať do krajiny, ktorá dnes ponúka bezprecedentne najlepší vzdelávací systém na svete. Najlepším spôsobom, ako dosiahnuť aby slovenská spoločnosť bola vzdelanostnou, je umožniť mladým ľuďom a študentom možnosť cestovať po svete. Študovať na zahraničných univerzitách, konfrontovať svoj intelekt s rovesníkmi z celého sveta. Učiť sa otvorenosti, cudzím jazykom, tolerancii, rôznym kultúrnym tradíciám. Najlepšie možnosti majú na to práve v USA. Tieto atribúty nie je možné nadobudnúť doma, aj keby ministerstvo školstva získalo všetky peniaze štátneho rozpočtu. Darmo bude súdruh Čaplovič napínať svaly a horlivo „robiť“ vzdelanostnú spoločnosť, keď sa na zahraničné štúdiá dostane iba nepatrný zlomok slovenských študentov pre zložitú vízovú procedúru a zdiskreditovanie Slovenska na medzinárodnej úrovni. O vysokých ziskoch bánk Vysoké zisky bánk a monopolov sú dlhodobo v nemilosti nového premiéra. V tejto nenávisti však postrádam akýkoľvek racionálny prvok. Ak nám premiér hovorí, že banky na Slovensku dosahujú vysoký zisk, hovorí nám tým predsa, že sa im darí, čo by malo zodpovedného politika tešiť. Za otázku by stálo, akú alternatívu oproti vysokým ziskom premiér presadzuje. Žeby šlo o nízky, respektíve záporný zisk bánk? Ak som alternatívy uhádol, potom sa obávam, že premiérovi na Slovensku nezostane jediná banka, ktorá by jeho predstavu plnila. Analýzu je však poctivé vziať ešte hlbšie, pretože útoky na vysoké zisky odhaľujú mimoriadnu premiérovu nízkosť, závistlivosť a snahu o zasahovanie do vecí na ktoré nedostal od voličov mandát. Človek s ekonomickým pozadím za vysokým ziskom bánk vidí niečo viac než len veľký rozdiel medzi účtovnými výnosmi a nákladmi. Najväčší objem výnosov plynie banke z úrokov prijatých za poskytované úvery a najväčší objem nákladov banka vypláca za prijaté vklady. Úrokový diferenciál predstavuje priestor na zisk. Úroveň jedných aj druhých úrokov je na historicky najnižších úrovniach za posledných 16 rokov. Ako je možné, že banky potom realizujú tak vysoké zisky? Odpoveď je jednoduchá, pretože je mnoho tých, ktorí vkladajú a mnoho tých čo si požičiavajú. Mnoho vkladajúcich, primárne domácností, znamená, že ich príjmy sú natoľko vysoké, že si z nich dokážu odložiť do budúcnosti v podobe úspor. Úspory sú v ekonomickej teórii nahliadané ako najluxusnejší statok, ako rezíduum príjmu jednotlivca, ktoré mu zostáva po tom čo uspokojí všetky svoje potreby. Veľa vkladov na jednej strane znamená, že na Slovensku žije mnoho rodín s príjmom tak vysokým, že z neho dokážu uspokojiť všetky svoje potreby a ešte im zostane nespotrebovaná časť, ktorú si odložia do budúcnosti. Druhá strana bankovej súvahy je rovnako zaujímavá. Komerčná banka dnes nezdružuje vklady preto aby ich zamkla v trezore, ale aby ich požičala v podobe úveru tým, ktorí objavili podnikateľskú príležitosť, miesto na trhu, ale nemajú dostatok prostriedkov, na jej realizáciu, či zaplnenie tohto priestoru. To, že peniaze nezostávajú ležať v bankách, ale si pre ne podnikatelia chodia znamená, že majú dostatok podnikateľských príležitostí, že veria budúcemu vývoju, že očakávajú rast dopytu po ich produkcii, že s optimizmom pozerajú do budúcnosti. I týchto je teda na Slovensku mnoho. Vysoký zisk bánk v jednom vyjadruje vysoké príjmy obyvateľov, v druhom bohatú podnikateľskú aktivitu. Boj proti vysokému zisku bánk je možné následne stotožniť s presadzovaním chudoby, biedy a úpadku. Ak je jedným z hlavných bodov náplne práce premiéra krajiny, dopúšťa sa tým neuveriteľného zločinu na vlastných občanoch. O prirodzených partneroch Myslím, že v jednej jedinej veci sa premiér predsa len nemýlil. Keď komentoval rokovania o vytvorení koalície prehlásil, že koaličné strany s ktorými sa dohodol na spolupráci predstavujú „prirodzených“ partnerov SMERu. Či zámerne, alebo nevedome, demaskoval tým veľa zo svojej podstaty. Ak SNS a HZDS predstavujú jeho prirodzených parterov, potom fotografie s Blairom či Paroubkom boli iba obyčajným mediálnym trikom. SMER nie je žiadnou štandardnou sociálnodemokratickou stranou. Vláda, ktorú premiér zostavil má od štandardnej sociálnodemokratickej platformy na hony ďaleko. Nepochybujem však, že bude podľa jeho prirodzených predstáv: socialistická, teda apriori nesociálna, hrubá, násilnícka, autoritatívna, izolacionistická na strane jednej a rasistická, xenofóbna, vulgárna, neohľaduplná na strane druhej. Toho sa veľmi obávam. Ak premiérovi skutočne ide o dobro Slovenska, ako to stále opakuje, tak jediné, čo môže zo svojej pozície dnes pre Slovensko urobiť je, že zloží svoju funkciu a nebude sa pokúšať plniť nič z toho čo si predsavzal. |
14-07-2006
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|