Bola raz jedna správa

Pravidelné správy Európskej komisie hodnotiace stav kandidátskych krajín EÚ s nadväzujúcimi radami a odporúčaniami sa stali takpovediac tradičným koloritom vytvárajúcim rámec pre nejednu „zmysluplnú“ diskusiu. Ak odhliadneme od poručenskej mentality, ktorú si v nás EÚ starostlivo pestuje už pred vstupom do nej, vykazujú tieto správy aj iné zásadné deficity. Vytvárajú ilúziu, že na akýkoľvek problém (reálny, či fiktívny) sa dá nahliadať z akéhosi vyššieho, politikou nezaťaženého piedestálu všeobjímajúcej objektivity.

Bruselskí úradníci si tak bez štipky zodpovednosti voči voličstvu posudzovanej krajiny uzurpujú moc nielen hodnotiť, chváliť a karhať, ale aj určovať jej politické správanie.

S tou úradníckou „objektivitou“ je to však zložitejšie. Žiadna totiž neexistuje. Čo však existuje, sú najrôznejšie ľudské záujmy, názory, ambície, potreby. Práve z takýchto subjektívne pociťovaných pohnútok vychádza aj uvažovanie bytostí z Bruselu, ktoré sú – nech mi to Verheugenovci odpustia – tiež len obyčajné ľudské. A omylné. Je preto férové zbaviť európske správy a posudky akejsi aury nedotknuteľnosti. Už len z dôvodu, že mnohokrát nevypovedajú o reálnom stave krajiny, ale skôr vlastnom rozpoložení a vlastnom subjektívnom pohľade posudzovateľov, čo ako podoprenom množstvom analýz a podkladov.

Necitlivosť k realite a nerešpektovanie komplikovaného vývoja kandidátskych krajín sa odráža aj v poslednej „Správe o ochrane menšín na Slovensku“ vypracovanej Open Society Institute ako podkladu pre zosnovanie veľkej správy „európskej“. Príznačný bol už palcový titulok, s ktorým ho veľkolepo uviedol na svojej úvodnej strane denník Sme: „Na Slovensku je rasizmus“. Skutočne objavná veta. Asi tak, ako keby sme napísali: „Na Slovensku sa striedajú ročné obdobia“, alebo aby sme zostali pri téme „Rasizmus je nielen na Slovensku“. V podobnom duchu sa vinú aj výpovede celej „opensocietysprávy“.

Je zbytočné sa venovať všetkým jednotlivostiam, preto len to podstatné. Pisatelia správy akoby neboli schopní postihnúť rozdiel medzi formálnym znormovaním čohosi a realitou, ktorú ani sebageniálnejší zákon, či jeho novela nezmení. Správa kritizuje neúčinnosť „Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej menšiny“ s priam suverénnou samozrejmosťou navodzujúcou iluzórny dojem, že situáciu sociálne a hodnotovo rozvráteného rómskeho etnika možno vyriešiť prijatím jednej koncepcie a zopár zákonov.

Skutočne ťažká životná situácia Rómov nevyplýva z absencie dobrých „antidiskriminačných“ zákonov, ani zo zlých „diskriminačných“ – žiadne totiž v slovenskom právnom poriadku neexistujú. Kiežby to bolo s „riešením rómskeho problému“ také triviálne. Ale nie je. Open Society to však ignoruje.

Správa vnucuje vláde etatistickú rolu akéhosi demiurga, toho, kto má riešiť a okamžite konať, ako jediný zodpovedný s bezmedznou mocou. Odbavovať zákonité a prirodzené problémy vyvierajúce zo stretu dvoch civilizačne odlišných spoločenstiev ako dôsledok väčšinového rasizmu je prinajmenšom nemiestne. Každý rozumný „nerasista“ vie, že jediná diskriminácia, o ktorej má zmysel hovoriť, je podmienená predovšetkým sociálnymi bariérami a sociálnymi skúsenosťami väčšinovej populácie s hodnotovo nekonformnou menšinou. Vety typu: „Jestvujúca legislatíva nezabezpečuje komplexnú ochranu proti diskriminácii, ako to požaduje smernica o rovnosti rás“ sú výplodom technokratického ducha a nič na tom nezmenia.

Schválenie onej smernice si od nás Európska komisia vyžiadala už v správe za rok 2000. Keďže sme ju dodnes neuplatnili (vláda však „hrdo“ oznámila, že sa poponáhľa), jedno malé zaucho si ako neposlušní žiačikovia od našich učiteľov bezkonfliktného spolunažívania zaslúžime.

Smernica o rovnosti rás je pritom typický „humanrightizmus“. Čo na tom, že ústava zaručuje platnosť základných práv a slobôd na území SR bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstva. Byrokratom a právnym pozitivistom to nestačí. Nepotrvá dlho a dočkáme sa i iných „antidiskriminačných“ smerníc: o rovnosti pohlavia, farby pleti, jazykov, náboženstiev a neviem čoho ešte. To, že takýto „európsko-slovenský“ smernicový diskurz nám odčerpáva energiu a vyčerpáva našu trpezlivosť riešiť problémy triezvo a racionálne, tak ako jestvujú v reálnom ľudskom svete v reálnych podmienkach, však asi autorom podobných správ príliš neprekáža.

Hlavná vec, že sú politicky korektní. So všetkou povrchnosťou a falošnosťou, čo k tomu patrí.

Martin Hanus

Diskusia k článku Bola raz jedna správa zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.