Keď som si prečítal v tlači o Judášovom evanjeliu mal som pocit déjà vu. Nielen preto, že by mohlo ísť o rafinovaný marketingový prieskum Dana Browna alebo niekoho jemu podobného pred napísaním nejakého pokračovania Da Vinciho kódu.
Nie je asi nový ani pocit jedného môjho dobrého priateľa, ktorý je váženým a obľúbeným evanjelickým farárom – seniorom a ktorý napísal v súvislosti so spomenutou správou na internetovom evanjelickom diskusnom fóre, že doba dychtí po senzáciách. A to až natoľko, že aj vo vedeckej komunite existuje tlak jej „mienkotvornej“ väčšiny na umlčanie tých, ktorí dokážu, že pravda nezodpovedá tomu obrazu sveta, ktorý si táto väčšina vytvorila a vnucuje ho nám ostatným.
Veda a pseudoveda
Dôvody, pre ktoré sa niektorí pseudovedci k takémuto nátlaku na svojich nekonformných kolegov pridajú, bývajú veľmi rôznorodé. Najčastejšie však súvisia s obavami o odňatie grantov na výskumy alebo s obsedantnou mániou niektorých z nich byť neustále v médiách: a tam nebudete, keď poviete, že Písmo sväté má pravdu, alebo - že globálne oteplenie (pokiaľ vôbec taký jav existuje...) nespôsobuje človek. Médiá zaujímajú katastrofické scenáre a pochmúrna neistota; nie každodenný prozaický život žitý v pravde bez prívlastkov. Väčšiu šancu budú mať preto v médiách vždy rôzni demagógovia a prekrúcači pravdy.
Áno, myslím, že globálne otepľovanie je tou oblasťou výskumu, o ktorej sa píše a hovorí najviac, a preto je najlepším príkladom mediálnej manipulácie, ktorá sa zjavne deje aj v prípade Judášovho evanjelia. Vedecké práce dokazujúce, že za globálnym otepľovaním nestojí človek, nemajú širokú publicitu z práve uvedených dôvodov. Hľadanie pravdy ide bokom, dôležitá je pre médiá iba sledovanosť. Naozaj neviem posúdiť, do akej miery sa na takomto „spravodajstve“ podieľa zaujatosť redaktorov, do akej mienky ich neprofesionalita alebo jednoducho neznalosť problematiky.
Príklad za všetky: v TA3 (inokedy pomerne netendenčnej televízii) som minule videl pochmúrnu reportáž o nezodpovedných politikoch, ktorí nechcú podpísať Kjótsky protokol. Nezodpovedných preto, lebo tým vraj spôsobujú globálne otepľovanie. „Argumentovalo“ sa okrem iného aj pôsobivými zábermi z minulého mesiaca, kedy sa prelomila aj jazerná bariéra ľadovca Perito Moreno v Argentíne.
Ľadovec Perito Moreno je fantastické prírodné divadlo. Kusy ľadu, veľké ako 15-poschodový činžiak, z neho padajú doslova „na počkanie“. Každý deň 24 hodín, 7 dní v týždni, 365 dní do roka. Niet divu, čelo ľadovca dlhého 14 km a širokého 5 km je vysoké 55 m. Turisti sa na to chodia pozerať v húfoch. Bol som tam začiatkom tohto februára a môžem potvrdiť: padanie ľadu tam nie je nič mimoriadne.
Manipulácia (pa)vedcov i novinárov
Môj problém s podobnými „spravodajskými“ príspevkami (v skutočnosti ide o tendenčné komentáre) je však v tom, že práve Perito Moreno patrí medzi tie ľadovce, ktoré rastú! Teda ich rozmery neklesajú (ako by sa v dôsledku otepľovania patrilo a očakávalo), ale sa zväčšujú. Pes je zakopaný v elementárnej logike: samotný jav padania nič nehovorí o tom, či ľadovec rastie alebo ubúda. To sa zisťuje dlhodobými meraniami (trvajúcimi desaťročia).
Teda zábery prelomenia jazernej bariéry, čo je tiež viac-menej periodicky sa opakujúci jav, nemajú nijaký súvis s tvrdeniami vyslovenými v spomenutom príspevku. Rast ľadovca, na rozdiel od ubúdania, nie je žiadnym dramatickým divadlom - deje sa potichu a po stáročia vtedy, keď padá sneh - a aj to tam, kam sa väčšina turistov, vedcov ani televíznych štábov nikdy nedostane: v jeho hornej časti, vysoko v divokých, nehostinných horách. Teda nič, z čoho by sa dala lacno vytĺcť okamžitá mediálna bomba a kde by sa dala nájsť rýchlo nejaká katastrofa a vinník.
S témou „Judášovho evanjelia“ globálne otepľovanie teda nesúvisí iba na prvý pohľad. Technika manipulátorov je však rovnaká pri brownovských kačiciach typu Judášovo evanjelium ako aj pri globálnom otepľovaní: vždy sa opierajú o túžbu ľudí vidieť (ale iba v TV, podľa možnosti niekde v krajinách tretieho sveta, teda poriadne ďaleko od ich teplej obývačky s pohodlným gaučom...) niečo, čo zaváňa (cudzím) nešťastím, katastrofou alebo aspoň neistou budúcnosťou či relativizovaním osvedčených hodnôt.
A podľa možnosti rýchlym odhalením vinníka: či už ním bude cirkev (nezatajila nám ešte nejaké tie evanjeliá?!?) alebo USA (veď nepodpísali Kjótsky protokol!!!). Vinníkom totiž zriedkakedy býva niekto iný ako tieto dve entity, snáď okrem židovskej lobby. Obe sú dostatočne veľké a (vďaka Bohu ešte stále) pomerne vplyvné. A divák pri obrazovke je taký maličký...
Aspoň že máme na koho nadávať a môžeme s pokojným svedomím zabúdať na svoje vlastne chyby - na našu neschopnosť mať dobré medziľudské vzťahy, postarať sa o seba a svoju rodinu, vychovávať deti a podobne: veď to poznáte, každý máme na „rováši" niečo. Ale nech sa radšej hovorí o tých druhých, veď my - aj keď nie sme nevinní - sme taaakíto maličkí; my nič, my muzikanti. Aj to je unikanie od reality a od skutočnosti, že svet nebude lepší, ak sa o to nepričiníme aj my sami.
Svetozár Gavora