 |
|
|
Fond pre vyváženie negatívnych vplyvov Európskej únie?Európska únia a jej lobistické štruktúry opäť zabodovali v hitparáde európskeho populistického protekcionizmu aj napriek varovným slovám rakúskeho ministra financií Grassera. Komisár Špidla začal volať po odškodnení obetí globalizácie a odborárskemu oku lahodiaca prosba bola rýchlo vyslyšaná. Fond, ktorý má vyvažovať „negatívne vplyvy globalizácie“, sa na vlnách europopulizmu nesie pod altruistickým názvom „Fond pre obete globalizácie“. Povedané ekonomickou vetvou logiky: Dotácie pre podniky, ktoré už trh nepotrebuje (resp. nevedia pružne reagovať na jeho vývoj). Tento fond stráca akúkoľvek zmysluplnosť, ktorú by mal svojím prvotným zámerom obsiahnuť. Predovšetkým, nedá sa konštrukčný prvok fondu emancipovať od dilemy – ktoré sú to tie arbitrárne posudzované „negatívne vplyvy“ globalizácie a kto sú tie údajné „obete globalizácie“? Možno hodnotiť ako negatívny vplyv globalizácie odstraňovanie obchodných či politických bariér, čo umožnilo znížiť eskaláciu chudoby (a uchrániť pol miliardy ľudí pred hladom) v rozvojových krajinách a perspektívne ukrajovať zo sociálnych rozdielov medzi nimi a rozvinutými štátmi? Možno považovať za obete globalizácie podniky, ktoré už nestíhajú uspokojovať potreby spotrebiteľov na medzinárodnom (resp. globalizovanom) trhu alebo zamestnancov týchto podnikov, ktorí podpísali zmluvy so zamestnávateľom celkom dobrovoľne? Núkajúca sa odpoveď je ekonomicky rozporuplná. Rovnaký postup by sme potom mali aplikovať aj medzi vnútročlenskými štátmi únie alebo dokonca medzi jednotlivými regiónmi jednotlivých štátov, kde sú produktivita práce či pracovné podmienky značne divergentné. Odškodňovanie „obetí trhu“ – firiem, prepustených zamestnancov alebo nespokojných spotrebiteľov by muselo prebiehať v permanentnom procese. Bolo by to však mimoriadne priezračné, i keď nič nevynímajúce sa z línie bežnej reality. Špidla sa rovnakým spôsobom mohol prihovoriť aj u domácich v rodnej zemi, keď LG Philips v Hraniciach na Morave svojou neistou budúcnosťou vystavuje tisícky ľudí do ohrozenia statusom nezamestnanosti. Tu je vinník čitateľnejší. Skutočný negatívny dopad za peniaze daňových poplatníkov iniciovala česká vláda, ktorá zlákala LG Philips na pohostinnú investičnú podporu, absentujúc tak čo i len štipku podnikateľského zváženia rizika – tento agens majú jednotlivé vlády a Európska komisia totožný. Dotáciami a plytvaním verejných finančných zdrojov došlo k poškodeniu majetku tretej osoby – tu môžeme skutočne hovoriť o negatívnych vplyvoch. Nie však globalizácie, ale ekonomického protekcionizmu. A ten sa nikto nechystá odškodniť. Nech už je fond viazaný na akýkoľvek bezúhonný sociálny úmysel, musí byť financovaný jedine z prostriedkov získaných od občanov. Nehľadiac na spotrebiteľov, ktorí priorizujú iné podniky a vôbec nemajú v záujme spolupodieľať sa na Špidlovej „filantropii“. To je druhá strana mince, ktorú už (slovami Bastiata) vidieť nie je. Postupne dochádza k deformácii trhu, jeho ustrnutiu a snímaniu zodpovednosti z podnikateľskej obozretnosti – dochádza neodbytne k plytvaniu. V neposlednom rade nastáva konzervácia spotrebiteľsky neatraktívneho stavu alebo neproduktívnych technológii. Dotáciami sa zvýhodňujú krachujúce podniky, čím dochádza k diskriminácii ostatných konkurentov na trhu. Tieto podniky sú umelo udržiavané na trhu, aj keď svoje posledné slovo už majú na jazýčku. Len nie každý ho vyplazuje až tak viditeľne, že si ho eurokomisári všimnú… Po spočítaní „nákladov“ takéhoto fondu môžeme polemizovať aj o minime „sociálnej spravodlivosti“, ktorou sa pri ňom komisári oháňajú. Problém fondu je dobré postrehnúť aj v iných kontextoch. Zatiaľ čo môžeme spokojne konštatovať, že globalizácia nemá exaktné negatívne dopady na spotrebiteľov ani výrobcov (ich postavenie na trhu nie je dané globalizáciou, ale preferenciami spotrebiteľov) – inak by k daným operáciám na slobodnom trhu nepristúpili, antitéza tejto skutočnosti dokonale platí o protekcionizme Európskej únie. Za negatívny dopad globalizácie sa všeobecne považuje tzv. dumping. Sú nim označované praktiky firiem, ktoré vstupujú na zahraničný trh s cenami generujúcimi nižší zisk než na domácom trhu. Európska únia obvinila čínskych producentov z tejto nekalej „krátkodobej predátorskej stratégie“ a navrhla postupné uvalenie cla na dovoz topánok z Číny a Vietnamu. Podobný obchodný konflikt sa udial už skôr, len išlo o čalúnený nábytok. Pričom na „domácom“ trhu je celkom bežné, keď podniky uvažujúc v čase začínajú nižšími cenami, než si prajú dosahovať v budúcnosti. Je možné rozpoznať obete absurdného európskeho protekcionizmu? Na jednej strane spotrebitelia ukrátení o slobodný výber resp. lacnejší tovar, na druhej strane čínski obchodníci ponúkajúci svoje produkty, celkovo - zníženie (ekonomicky definovaného) blahobytu spoločnosti. Ako skutočne nekalý dumping môžeme kvalifikovať dotácie udelené Európskou úniou alebo jej členským štátmi pre „svojich“ výrobcov. Napríklad poľnohospodári tak reálne poškodzujú konkurentov v krajinách „tretieho sveta“. Narátali sme postupne viacero obetí extrémne negatívnych dopadov opatrení Európskej únie, ktorých by mohol odškodniť celkový „Fond pre obete negatívnych vplyvov Európskej únie“. Určite by si jeho štedrosť zaslúžili najmä vyhladovaní africkí obyvatelia (ale takým Číňanom by sa javil vďaka ich prínosom z globalizácie ako bezúčelný). Rovnakú logiku v otázkach európskeho protekcionizmu a mimoeurópskej globálnej solidarity náš euroborec Špidla nevidí. Tentoraz by sa musel on stať radovým občanom, ktorý sa na „dobročinné“ podujatie poskladá. Ale dobročinnosť sa v modrej krvi eurobyrokracie zväčša nenosí. Po debate o hodnotách Európskej únie by sme si mohli nastoliť finálnu oprávnenú otázku: Vytlačí (ekonomická) globalizácia Európsku úniu z jej nedobytných politických pozícií? Situácia sa môže vyvinúť naozaj neočakávane. Fínsky poloautonómny ostrov Aaland už uvažuje o vystúpení z EÚ, pokiaľ im Brusel nedovolí vyjadriť sa na Európskom súdnom dvore v kauze predaja obľúbeného tabaku „snus“. Aj zatvárenie dvierok obchodu môže byť teda cestou, ako z „kotla“ von... |
25-03-2006
EUtópiaUž roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|