 |
|
|
Ísť PROTI umelcom znamená byť ZA kultúruDiv že nie so zbraňou v ruke, podujali sa rozvášnení bratislavskí umelci kultúrne povzniesť slovenský národ... Nasaďme si preto klapky na oči aj na uši a pri úvodných slovách na tému kultúra sa tvárme, akoby žiadni bratislavskí umelci ani neexistovali. Roger Scruton hneď na úvod svojej zbierky esejí Sprievodca inteligentného človeka po modernej kultúre podáva trojaký výklad pojmu kultúra. Rozlišuje kultúru zdieľanú a vysokú, popri ktorých sa ešte vytvorila aj kultúra nižších vrstiev. O nej však neskôr. Zdieľanú kultúru môžeme opatrne nahradiť aj slovom náboženstvo, za vysokú kultúru si môžeme nemenej opatrne dosadiť umenie. Tieto dve rozličné ponímania kultúry kráčali dejinami podľa Scrutona ruka v ruke, o čom svedčia napríklad sakrálne stavby či sakrálne maľby. Pod vplyvom osvietenstva sa však náboženstvo začalo zo života vytrácať, a naopak, význam umenia začal narastať. Prečo? Ľudia jednoducho našli v poosvietenskej vysokej kultúre to, čo im predtým poskytovalo náboženstvo. Slovami Rogera Scrutona, chýbajúcu útechu začali ľudia hľadať v krásnych veciach, respektíve v predmetoch estetického záujmu. Po krátkom exkurze do mysle konzervatívneho Angličana sa však znova vráťme na Slovensko. Pravda, znova budeme musieť pripustiť aj to, že existujú bratislavskí umelci, ich prítomnosť im však aspoň trocha znepríjemnime položením nasledujúcich otázok: Skutočne nachádzame útechu v tom, čo produkujú naši umelci? Skutočne sa z nás pri pozorovaní ich výtvorov stávajú lepší, cnostnejší ľudia? Pretože ak nie, podľa Scrutona ich činnosť nemôže byť nazývaná umením a nemôže byť ani súčasťou vysokej kultúry. Navyše, z našich umelcov robí „umelcov“ aj fakt, že ono kultúrne povznesenie chcú docieliť prostredníctvom televízie. Verejnoprávni Shakespearovia. Popri zdieľanej a vysokej kultúre, ako už bolo spomenuté, všimol si Scruton aj sformovanie akejsi kultúry nižších vrstiev. Vtip je v tom, že zatiaľ, čo kedysi sa táto kultúra volala ľudová, dnes ju nazývame populárnou. Ak vnúčatá opovrhujú ľudovými piesňami svojich starých rodičov a starí rodičia zalamujú rukami nad dnešnou hudbou mladých, pričom nikto z nich nemá väčší nárok nazývať svoju kultúru kultúrnejšou, je zvlášť na Slovensku predstava neprípustná. Nuž, skúsme však svojim starým rodičom vysvetliť, že istá paralela medzi hopkaním na melódie ľudových tancov kedysi a poskakovaním na diskotékach dnes tu je. Navyše, ani ľudová kultúra minulosti, ani populárna kultúra súčasnosti nevznikli na náboženskom základe, takže právom obe nemôžu pomýšľať na zaradenie k vysokej kultúre. Skutočne, vnesením tých najprísnejších scrutonovských pravidiel do hry zvanej kultúra zisťujeme, že Slovák stojí pred dilemou, či si vybrať medzi populárnou kultúrou alebo vysokou kultúrou, ktorá sa len tvári ako vysoká. Pripomínam však, že zatiaľ čo za populárnu kultúru prvýkrát zaplatíme až pri zakúpení lístka na koncert, tá vysoká kultúra je prvýkrát zaplatená už z našich daní a kúpou lístka do divadla za ňu zaplatíme vlastne druhý raz. Prvý argument v prospech odštátnenia kultúry. Teraz sa bližšie pozrime na bratislavských umelcov. Vonkoncom totiž nie sú jednotní. Hlavný prúd je síce ešte stále tvorený umelcami, ktorí si nepríjemný zvyk tvoriť vysokú kultúru za štátne a na štátnom priniesli ešte z obdobia socializmu, a zrejme to myslia vážne aj teraz. No aj na Slovensku ich z pozície kritikov súčasných pomerov začína vytláčať hnutie mladých umelcov, očarených myšlienkami Marxa, Foucaulta či Derridu a ktorí si so sebou priniesli aj svojskú, šokujúcu interpretáciu umenia. Pre nás môže byť zatiaľ len výhodné, že tí prví neznášajú tých druhých a naopak, jednostaj ich však spája láska k štátom dotovanej kultúre. A keďže hnutiu mladých umelcov chceme odrezať cestu k dosiahnutiu takého privilegovaného spoločenského postavenia, akým disponovali ich predchodcovia, vyslovili sme práve druhý argument v prospech odštátnenia kultúry. A čo sa po odštátnení kultúry stane s nami, požívateľmi jej plodov? Možno v rozpore so Scrutonom sa stane to, že ak sa v nás ozve plebejec túžiaci po popkultúre, plebejec nás na takéto miesto privedie. No ak sa v nás z času na čas ozve patricij túžiaci po pravej vysokej kultúre, môžeme si byť istí, že patricij ju pôjde hľadať. A ak niečo také nájde, respektíve ak nájde ľudí, ktorí by sa na jej tvorbe narozdiel od dneška vôbec podieľali, zaplatí veľmi rád. Dominik Baco |
05-03-2006
Slovenská otázkaAká je podstata a zmysel slovenských dejín? Odkiaľ a kam kráča náš národ? Aký je náš vzťah k nám samotným a k slovenským dejinám? Ako sa s nimi vyrovnávame? Kde máme o sebe ilúzie a kde sa naopak podceňujeme? Sú tí, ktorých považujeme za našich hrdinov, skutočne hodní úcty? A poznáme vôbec všetky historické osobnosti, ktoré by si to zaslúžili? Kde sa končí vlastenectvo a začína sa nacionalizmus? Otázky, na ktoré okolité národy zodpovedali už dávno. A ak nie, aspoň o nich vášnivo diskutujú. V slovenskom srdci sídli mnoho komplexov a mýtov o sebe i druhých. Veríme, že články v tejto rubrike vám pomôžu hlbšie spoznať slovenskú dušu a dajú odpovede aspoň na niektorú z vyššie položených otázok.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|