 |
|
|
Prečo zomierajú bezdomovci?V Bratislave zomreli dvaja bezdomovci, a to priamo v centre mesta. Tento rok ich bolo už šestnásť! Natíska sa otázka: kto je na vine? Je na vine počasie? Je na vine spoločnosť, ktorá podľa ľavice vytvára veľké materiálne rozdiely a chudobných, ktorých potom necháva skapať na ulici? Alebo sú na vine samotní bezdomovci so svojím neprispôsobivým životným štýlom a neochotou urobiť niečo pre zmenu svojho postavenia? Ľavičiari určite povedia, že ide o obete "krajne pravicových experimentov na občanoch" a ktovie, možno pre to Smer zvolá aj tlačovku. Nič však nie je viac vzdialené od pravdy ako obviňovanie kapitalizmu. V prípade dvoch zbytočne vyhasnutých životov ide v skutočnosti o obete nášho prerozdeľovacieho sociálneho štátu. Je zaujímavé, že v krajine, kde miera prerozdeľovania dosahuje skoro 45 percent, v krajine, ktorá je po ČR a Japonsku krajinou s najmenšími príjmovými rozdielmi medzi štátmi OECD, zomierajú bezdomovci v centre hlavného mesta. V žiadnom prípade tu nejde o zlyhanie bezuzdného trhu, lebo taký u nás nie je, ale o zlyhanie sociálneho štátu, ktorý prerozdeľuje obrovské peniaze s odôvodnením, že bojuje práve proti chudobe a napokon nevie túto úlohu vôbec zabezpečiť. Prečo by mali byť občania prirodzene solidárni, keď im štát berie tretinu ich príjmov práve s odôvodnením, že ich potrebuje na "solidaritu"? Kde sa stala chyba? Vo väčšine vyspelých krajín politici pod rúškom boja proti chudobe rozšírili svoju moc nad občanmi i množstvo vyberaných peňazí a vytvorili robustné prerozdeľovacie systémy. No v každej z týchto krajín (ešte aj v toľko ospevovanom Švédsku) existujú bezdomovci a v každej z nich boj proti chudobe zostal na polceste. Ľudia, čo tvrdia, že štát robí pre riešenie sociálnej situáciu málo, by mali zodpovedať otázku: na koľko by sa mala miera prerozdelovania zvýšiť, aby sme chudobu s konečnou platnosťou poslali do minulosti? Keď dnes je to skoro 50%, koľko by sa ešte na boj proti chudobe malo vybrať? Šesdesiat? Sedemdesiat? Osemdesiat alebo ešte viac percent? A na konci zistíme, že „bojovníci proti chudobe“ nás opäť dostali do centrálne plánovanej ekonomiky, kde sme si všetci rovní v chudobe a neslobode. Odpoveď na otázku, prečo zostal boj proti chudobe na polceste, môžeme nájsť aj v minulotýždňových protestoch. V jeden deň protestovali zdravotne postihnutí, druhý deň poľnohospodári žiadajúci vyššie dotácie. No tí prví, teda ľudia, ktorí si naozaj často pomôcť nedokážu a na pomoc štátu sú odkázaní, nedostanú od štátu nikdy dosť prostriedkov na živobytie práve kvôli tým druhým - kvôli dobre organizovaným záujmovým skupinám, ktoré vždy predbehnú invalidov, pokiaľ ide o olympijský beh k rozpočtovému válovu. Takmer každý vyspelý štát má túto skúsenosť: "sociálne cítiaci" politici najskôr využijú tých najchudobnejších, aby sa dostali k moci, no potom ich s opovrhnutím prehliadajú a miliardami z rúk daňových poplatníkov si zaväzujú dobre organizované záujmové skupiny ako napr. agrárnu lobby. Čím vyššia je miera prerozdeľovania a čím väčší je rozsah štátneho vplyvu, tým viac v krajine prevažujú politickí podnikatelia (bohatnúci na kontaktoch s politikmi) nad trhovými podnikateľmi (ktorí bohatnú poskytovaním najlepšej služby na trhu). Občan si už uvedomuje, že politici sú banda zlodejov, čo ich problémy nevyriešia, ale veľmi ľahko ich dokážu prehĺbiť. Dokazuje to aj nezáujem o voľby do orgánov VÚC. Na vine nebolo ani počasie, ani médiá, ale skôr všeobecná nedôvera k politike. No reakcia občanov je nesprávna. Namiesto toho, aby tlačili politikov vrátiť peniaze naspäť daňovým poplatníkom a aby volali po zrušení mnohých inštitúcií, ktorých úlohu by trh či prirodzené komunity dokázali zvládnuť lepšie, reaguje občan v lepšom prípade pasivitou a v tom horšom neustálym čakaním na ďalšieho politického spasiteľa, ktorý tú "sociálnu spravodlivosť" a "solidaritu" už naozaj nastolí. Pritom solidarita (a tak ju chápe aj kresťanstvo) je predovšetkým osobný záväzok ležiaci na každom z nás. Kým budú dve tretiny našej spoločnosti veriť socialistickým aparátčikom, že solidaritu má robiť akýsi anonymný štát (rozumej: niekto iný, len nie ja), dovtedy budú bezdomovci mrznúť v centrách našich miest. |
28-12-2005
Slobodný trhNa Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|