Pán Švejna, prečo je liberalizmus na Slovensku taký neúspešný?
Ja si nemyslím, že je neúspešný. Prečo si myslíte, že je neúspešný?
Na jednej strane tu máme osud „liberálov“ z ANO, ktorých strana sa de facto rozpadla, na strane druhej sa k značke liberalizmu hlásia aj ľudia ako pán Kusý, teda evidentne socialisti...
Treba rozlišovať medzi značkou a obsahom. Mne je úplne jedno, ako sa kto nazýva, podstatné je, čo robí. Jednoznačne treba povedať, že ekonomická sloboda je na vzostupe. A či sa niekto sám vyhlasuje za liberála, či nie, podstatné je, či je väčšia sloboda, či sú nižšie dane a aká je úloha štátu. Nebol by som teda až taký skeptický. Ale súhlasím s vami v tom, že pojem liberalizmus tu berú do úst ľudia, ktorí nekonajú v súlade s ním. Veľa vecí sa podarilo, i keď je čo zlepšovať a ísť „vpred“. Ten štát a tých byrokratov nikdy celkom neporazíme, ale stále sa s ním treba naťahovať.
Ešte by sme sa nachvíľu zastavili pri strane ANO. Je to pravda, že keď ju Pavol Rusko zakladal, ponúkal vám funkciu podpredsedu?
Zhodou okolností, práve tu v Stoke bola rok pred ostatnými parlamentnými voľbami jeho prvá verejná diskusia, po založení ANO. Tam povedal, že ANO bude spolupracovať s Nadáciou F. A. Hayeka. Ani sme to nekomentovali. Určite nám je sympatické, keď niekto vyhlási, že chce presadzovať liberálne hodnoty. Pointa je však v tom, že nestačí o sebe vyhlasovať, že je človek liberál, treba aj konať ako liberál. Nech sa volá akokoľvek, dôležitý je obsah.
V NFAH ste pôsobili ako ekonóm. Mohli ste hovoriť veci, ktoré ako politik hnutia VPRED možno tak slobodne hlásať nebudete môcť. Pritom sám Hayek bezprostredne po vojne tvrdil, že dôležitejší ako politický boj, je súboj ideí. Teraz ste založili politické hnutie, kandidujete v župných voľbách. Nie je to práve isté spreneverenie sa hayekovským ideálom?
Prvý dôvod, prečo to robím je, že už jednoducho viac neverím. V živote som nebol v žiadnej politickej strane, vždy som sa tomu vyhýbal. Paradoxné je, že som bol pri stoloch, kde sa zakladalo veľa strán, ale ako jediný som to napokon nikdy nepodpísal. Medzičasom som dospel do určitého štádia, keď si poviete: ako ďalej? Môžete robiť poradcu, presadzovať myšlienky, ale vždy záleží od toho, kto to nakoniec podpíše. To ma prestalo baviť.
Poviem vám konkrétny príklad. Bolo nám povedané z nemenovanej strany: „poďte, teraz už s vami urobíme aj tú reformu odvodov“. Povedali sme, že nie. Ja už jednoducho neverím. Nechce sa mi už dávať moje meno politikovi alebo strane, ktorý potom ukáže, že to robí so Švejnom alebo s Nadáciou a dopadne to ako s dôchodkovou reformou. Ešte teraz, keď si pozriete webstránku DS, môžete tam vidieť koncept dôchodkovej reformy ako mala vyzerať predtým, než minister urobil opak.
Druhý dôvod je, že už mám vlastne 40 rokov a ide mi o to, nech tu konečne je nejaká klasická liberálna strana. Nie nutne podľa názvu, ale obsahom. Strašne rád by som niečo také inicioval, rozbehol takýto náročný projekt a potom to kľudne prenechám mladým ľuďom. Je to neskutočne náročný projekt, no s ľuďmi, ktorých ste spomínali, sa to jednoducho nedalo. Liberálna strana musí byť v prvom rade demokratická. Nemôže ísť o stopercentnú eseročku jedného človeka.
Tu by sme sa vrátili na chvíľu k vašej spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako dnes hodnotíte ohlasované kroky novej ministerky Radičovej?
Sociálna politika nie je taká jednoduchá, ako sa zdá. Mnoho ľudí do toho hovorí a vkladá tam také príťažlivé myšlienky ako napr. zásluhovosť vykonávaná štátom. To je úplný nezmysel, ale dobre to znie. Niečo podobné ako za socializmu: „každému podľa jeho potrieb“. Štát zásluhovosť nemá robiť, pretože súkromný sektor to vie robiť oveľa lepšie. A k ministerke Radičovej! V každej slušnej spoločnosti si minister zaslúži sto dní. Už mám samozrejme nejakú predstavu, ale spýtajte sa ma po sto dňoch. Pre mňa je podstatné to, že dnes už aj politici hovoria, pred čím som ja varoval pred dvomi rokmi. Že v tej reforme sa urobili chyby a treba ju napraviť.
Prejdime teraz k župným voľbám. Založili ste regionálne hnutie VPRED. Aké sú vaše ďalšie ambície a plány, keď uspejete?
Ak uspejeme, zamyslíme sa s tímom ľudí, ktorí do toho dali najviac energie, čo ďalej. Nechcem to riešiť teraz. Nechceme medveďa deliť, keď ešte behá po lese.
Zrejme platí tá istá odpoveď aj keď neuspejete...
Sú tri možnosti: fiasko, slušný výsledok a výhra. Neviem, čo je slušný výsledok, ale ak bude fiasko, beriem to na seba. Určite nebudeme otravovať politickú scénu ako ostatné malé strany. Ak uhráme dobrý výsledok, pričom neviem celkom zadefinovať, čo by to malo byť, tak pouvažujem, čo ďalej. Počkajme si na výsledky. Je to niečo nové a trh nás buď akceptuje a potom je to životaschopné, alebo nie je.
Vo veľkej politike dnes nemáme klasickú liberálnu stranu. Ale vidíte tam ľudí, jednotlivcov s týmito názormi, ktorých by ste si vážili?
(Ticho!) Sú ľudia, ktorých si vážim, napríklad Ján Oravec alebo Rišo Sulík. Ale priamo medzi politikmi!? Možno do konca rozhovoru si na niekoho spomeniem, ale toto je veľmi ťažká otázka.
Poďme k problémom bratislavskej župy. Už desať rokov tu dominuje pravica, ale výsledok možno nie je celkom taký, aký by sme si priali. Najmä pokiaľ ide o transparentnosť tokov peňazí. Ako chcete presvedčiť voliča, že vy budete iní, že na vás sa nebudú viazať podozrenia z klientelizmu? Často aj liberálni ekonómovia totiž zabúdajú na vynútiteľnosť práva...
No, keď niekto zabúda na vymožiteľnosť práva, nemôže byť klasickým liberálom. To je alfa a omega ľudských vzťahov.
Máte nejaké konkrétne návrhy, ktorými by sa do budúcnosti zabránilo, aby sa na župnom úrade diali veci, ktoré sú, povedzme, mimoriadne podozrivé?
Už dlho som vo verejnej správe. Myslím, že môj životopis a moja povesť hovoria sami za seba. Nikdy sa na mňa neviazali nejaké škandály. My chceme dať regiónu nielen novú tvár, ale aj nový obsah. Načo potrebujeme VÚC, keď nikto nechápe, načo vlastne je. Nikto to nepociťuje, len ľudia vidia, že to stojí peniaze a je viac úradníkov. Buď to má mať zmysel alebo nemá. Centralizovaný štát je niekedy lepší ako nezmyselne zdecentralizovaný. Načo má samosprávny kraj riešiť nejakú hlúpu lanovku? Ak si všimnete špeciálne bratislavský kraj, je tu veľká oblasť školstva. A to je naša cieľová skupina, práve mladí ľudia, ako ste vy. Aby, keď idú na vysoké školy, nebalamutil ich niekto socializmom...
...Počkajte, to znamená, že chcete meniť osnovy škôl?
Moment, ja samozrejme viem, čo sú kompetencie VÚC. Je niečo iné urobiť pre ministerstvo školstva novú učebnicu ekonómie pre stredné školy. Ale mal som skôr na mysli oblasť konkurencie v poskytovaní vzdelávania. Jedno je župa a jedno je rešpekt a nasledovaniahodný príklad.
Pred pár dňami bol takou komunálnou témou projekt metropolitnej polície. Tento nápad sa cyklicky vynára a zase mizne. Myslíte, že ide o životaschopný koncept?
Ja som sa už toľko tých projektov napočúval, keď som robil na magistráte. Od metra, cez world trade center, že mesto bude mať vlastnú fabriku na autobusy, načo sa tiež vyhodila kopa peňazí, atď. Vždy ide o to, aké to bude mať kompetencie, čo bude mať na starosti a koľko to bude stáť. Nestačí len povedať „metropolitná polícia“, chcem aj počuť, aký to bude mať obsah.
Akurát sme na mieste, kde má vyrásť veľké obchodné centrum. Bratislava práve zažíva veľký stavebný boom. Vznikajú nové obchodné centrá a vily sa zarezávajú do Malých Karpát. Nie je ten stavebný boom príliš chaotický a nekontrolovateľný?
Chvalabohu, že sa máme lepšie a zdôrazňujem, že napriek štátu, nie vďaka štátu. Bratislava mení svoju tvár, a to je dobre. Ja by som bol rád, keby to bol taký kozmopolitný megapolis. Treba mať samozrejme istý cit pre tvár mesta, spojený aj s rozložením infraštruktúry. Ani v Londýne alebo v New Yorku vám nedovolia stavať hocičo. Ja sa prihováram za funkciu hlavného architekta, avšak nemá ísť o hlavného regulátora.
To súvisí aj s problémami dopravy. Mesto a Dopravný podnik majú svoju predstavu, Železnice zase inú. Kde je podľa vás riešenie dopravy mesta a priľahlého regiónu?
Každý dnes používa dobre znejúci pojem „integrovaná doprava“. No ten Dopravný podnik je strašne neefektívny, o tom by som vám mohol povedať nemálo príkladov. Aj v Petržalke zrazu všetkých prekvapilo, že je tam nový most. Treba to nechať na trh a najmä v prímestských častiach uvoľniť ruky konkurencii SAD-ky. Tak tu proste budú malé zberné mikrobusy. Načo robiť megalomanské projekty? Za tie sa už vyhodili desiatky miliónov. Medzi Zvolenom a Banskou Bystricou alebo aj Nitrou a Bratislavou sa umožnila konkurencia a hneď išla cena lístka dole a kvalita služieb nahor. SAD-ka tvrdila, že je to nemožné. Treba umožniť konkurenciu, tá vie robiť divy. Po mnohých slovenských mestách tie mikrobusy začali chodiť.
Ste spokojný s počtom a rozsahom dnešných VÚC-iek? Alebo by ste boli za to, aby Bratislava mala svoju vlastnú župu?
Som za zachovanie súčasnej rozlohy VÚC. Bratislavčania dnes nežijú len vo Vajnoroch, ale aj v Ivánke. Mesto sa rozširuje a nemá zmysel, aby Ivánka patrila Trnave. Treba nájsť modus vivendi medzi župou, magistrátom a mestskými časťami. Zišiel by sa zákon o hlavnom meste. No nič sa v tomto nedeje už desať rokov.
V župnej kompetencii je aj regionálna a cezhraničná spolupráca. Vnímate ten pomyslený trojuholník Viedeň-Bratislava-Györ ako región budúcnosti? Alebo je to len nejaká nostalgia za monarchiou?
O tom sa už tiež hovorí 15 rokov. Treba otvoriť hranice a umožniť trhovým silám pôsobiť. Keď niekto bude chcieť stavať slovenské satelitné mestá na rakúskej strane, tak prečo nie? Koniec koncov, je to bližšie než Limbach.
Už sa to začína aj pomaly diať...
Veď ja som za to. Nech trhové sily pôsobia. Tam treba mať najmä nejakú štrukturálnu víziu, kvôli infraštruktúre. Inak sa do toho nevmiešavať a myslím, že o 20 rokov to zase bude vyzerať trochu inak. Možno práve na tomto mieste bude promenáda a nové centrum mesta.
Práve sme po straníckej akcii hnutia VPRED v Stoke. Ale toto alternatívne divadlo bude práve týmito trhovými silami zmätené.
To je veľmi sugestívne vyjadrenie. K tým trhovým silám: aj v minulosti boli napr. konské povozy, ľudia protestovali, ale dnes máme autá. Alebo má sa výrobca LP platní sťažovať, že dnes ich vystriedali cédéčka? To sú tie trhové sily. Jednoducho, niečo vzniká, niečo zaniká a životaschopné zostáva. Dôležitý je majiteľ a dobrovoľnosť pri transakciách. Blaha nikto nevyvlastňuje. Je v podnájme. Iné je, že Stoka je dobrý projekt a treba rozmýšľať, kam ho premiestniť a ako zabezpečiť, aby mohol pokračovať.
Zhovárali sa: Martin Pener a Lukáš Krivošík