 |
|
|
„Francúzi! Povedzte, čo chcete, a my vám povieme, že nie!Je tomu 37 rokov, čo Francúzsko naposledy dalo o sebe vedieť rebéliami v uliciach. Celkove imidž Francúzska akoby dodnes ťažil z revolúcie v r. 1789, tak ako jeho zahraničná a bezpečnostná politika dodnes prezrádza de Gaullov rukopis. Súčasné vyčíňanie kriminálnych živlov v Paríži je však oproti študentským nepokojom v r. 1968 v čomsi zásadne odlišné. Kedysi si Francúzi na revolty vystačili sami. Dnes ich na tomto poli nahrádzajú afro-ázijskí imigranti. Skôr či neskôr tento problém musel prísť a logicky sa tak stalo práve vo Francúzsku. V krajine, kde sa moslimská menšina ráta na milióny, kde sa „Franko-arabi“ rodia a vyrastajú už po niekoľko generácií a kam mieria aj „čerství“ prisťahovalci z severnej Afriky a Blízkeho Východu. Vo Francúzsku nachádzajú politickú slobodu a šancu na hmotný štandard, o akých sa im v pôvodnej vlasti ani nesnívalo. Tým nezatváram oči pred problémom dlhodobej nezamestnanosti –, a tým i sociálnej výbušnosti – týchto prisťahovalcov. Jedným zo základov našej kultúry je humanizmus. Púšťame týchto zúbožených ľudí na náš kontinent. Ich prenikaniu napokon ani celkom zabrániť nevieme, ale ich integrácia zlyhala. Chcú západný spôsob života pri orientálnom prístupe k práci a spoločnosti. Dlho nám, Európanom trvalo dopracovať sa k určitému stupňu blahobytu, určitým štandardom postavenia žien, ochrany zvierat a rastlín, demokratických práv a zavrhnutia vojny v prospech spolupráce a integrácie. Zrušili sme trest smrti. Dnes sú všetky tieto výdobytky po niekoľkých desaťročiach ohrozené. Európania, len veľmi neochotne plodiaci potomstvo, migrantov „zrejme“ potrebujú. Aj v informačnej ekonomike pretrvávajú povolania, na ktoré sú obyvatelia (najmä „starých štátov“ EÚ, rozmaznaných konzumnou spoločnosťou) prosto povedané fajnoví. Avšak bez dôslednej integrácie prisťahovalcov, bez vštiepenia západných hodnôt, bez ich rešpektovania inštitútu ľudských práv, vzťahu k práci, ochrany životného prostredia - je multikultúrna spoločnosť časovanou bombou. Prvý, zatiaľ relatívne malý, áno opakujem - malý, výbuch práve zažíva Francúzsko. Ako hovorí okrídlená veta ...už starí Rimania boli postupom storočí viac a viac závislí na barbaroch, až ich Germáni rozložili načisto. Nie sme my Rimanmi 21.storočia a Afričania a Ázijci novodobými Germánmi/barbarmi? Zvrhlí sme na to dosť, celkom ako tí Rimania. Napokon, kým Rimania mali vodovod z olova, my zas tolerujeme plesnivé mäso v obchodných reťazcoch. Ak hovorím o ohrození našej kultúry, nezužujem nebezpečenstvo len na neprispôsobivých Afro-ázijcov. Dnes len (na počet obyvateľstva) veľmi malá skupina pravicových extrémistov pristupuje k násilným formám odporu voči nim. Nedostanú však ďalší občania povzbudzujúcu injekciu pre svoj hnev? Spontánna odmietavá reakcia voči prisťahovalcom môže veľmi ľahko prerásť do zfašizovania Európy s následným ohrozením demokratických hodnôt ako takých. A pre všetkých. Prosto povedané: keď už budú chlapci a dievčatá s holými lebkami a v kanadách „vo švungu“, hrozí, že jedným dychom (úderom pálky) zamerajú svoju pozornosť aj na Židov, Rómov, sexuálne menšiny… V krajnom prípade potom, že sa jednotlivé európske národy pustia proti sebe navzájom. Bojím sa, že drogoví díleri ich pozornosti uniknú a že obchod s drogami sa raz môže stať štátnym monopolom. Ale to je len domnienka čitateľa science-fiction. Aby sme tomuto predišli, treba nekompromisný prístup. To prosím nie je opak tolerancie. Náš kontinent dal prisťahovalcom nový domov, politickú a ekonomickú slobodu. Nežiadame za to vďaku, ale nemôžeme ani tolerovať vnášanie životného štýlu Blízkeho Východu. Tiež už mimochodom nestrieľame do štrajkujúcich robotníkov ako pred 50-100 rokmi. Európsky Rím má právo byť „večným mestom“. |
06-11-2005
EUtópiaUž roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|