O SNP trochu inak

V týchto dňoch si pripomíname 57. výročie jednej z najvýznamnejších udalostí slovenských moderných dejín – Slovenské národné povstanie. Spomínanie na 29-ty august neprebieha len v súkromnej sfére subjektívnych myšlienok, je čímsi viac: Povýšením na sviatok zákonodarným aktom nášho parlamentu sa totiž stal súčasťou verejného vlastníctva. Týmto „posviatočtením“ tak nadobudol nový rozmer, ktorý v dobrom i zlom stihol osud iných sviatkov. Pre mnohých občanov sa stáva nanajvýš len dňom pracovného pokoja, dňom relaxu, rodinného či športového povyrazenia si do prírody, pre našich politikov nepremárniteľnou príležitosťou si všeobecne zafrázovať a preveriť tak svoje rečnícke schopnosti, pre médiá zas „povinným“ priestorom zahusteným rozhovormi s historikmi a „historikmi“, priestorom pre šírenie povrchných hesiel, ktoré čitateľa, diváka, poslucháča skôr otupujú a odrádzajú až po zaujímavejšie a originálne postrehy a analýzy (žiaľ, ten zriedkavejší prípad).

„Osud“ však sviatočnému SNP pridelil istý primát – povstanie je z politického a hodnotového hľadiska medzi našimi ostatnými sviatkami takpovediac jeden veľký exot. Žiaden iný sviatok sa totiž nestal (a zrejme ani nemohol) takým zdrojom polemík, legiend a mýtov ako práve toto výročie na samom sklonku letných dovoleniek a prázdnin.

Práve preto nám jeho pripomínanie priam vnucuje širšie uvažovanie nielen nad týmto dňom, jeho príčinami a dôsledkami vo všetkých historických jednotlivostiach, ale i nad abstraktnejšími rovinami ľudskej existencie, akými sú dobro a zlo, odvaha a zbabelosť, uvedomelosť a ľahostajnosť, skutočné vlastenectvo a veľkohubý nacionalizmus. Spor o SNP a vôbec o charakter režimu ľudáckeho štátu nie je sporom o dátumy, alebo o skutočné či domnelé postoje a zásluhy hlavných aktérov. Spor je principiálnejší – je o našom vzťahu k slobode, v pohľade na jednotlivca, spoločnosť a charakter štátu. Dnešní apologéti vtedajšieho ľudáckeho režimu sa pri ignorovaní očividných faktov sami usvedčujú z niečoho ďaleko zásadnejšieho než je len obhajoba (v tom lepšom prípade) konania Jozefa Tisu v oných pohnutých časoch. Usvedčujú sa nielen z ignorantstva, nekritickej zaslepenosti, neúcty k pravde a realite, ale i z pohŕdania slobodou, demokraciou a dokonca ľudských životov. Bagatelizovanie zločinov, tých menších i väčších, ktoré slovenský totalitný fašizoidný režim nutne sprevádzali, bolo a je v každej spoločnosti nebezpečenstvom.

Nenechajme si preto zamútiť rozum pseudovedeckými interpretáciami tohto v mnohom komplikovanom úseku slovenských dejín rôznymi Smolcami, Vnukmi, Ďuricami, Kirschbaumami, rovnako si nenechajme nanútiť ich antiliberálny pohľad na človeka a zmysel jeho existencie.

Dejiny nie sú učiteľkou života, ako tvrdí stará antická sentencia. Zato sa však pri zníženej ostražitosti môžu vracať ako bumerang.

Martin Hanus

Diskusia k článku O SNP trochu inak zatiaľ neobsahuje žiadne príspevky.