 |
|
|
„Modernosť“ – vo co go?V poslednej dobe sme zo všetkých strán konfrontovaní so zvláštnym slovom „modernosť“. Napr. v jednej diskusii nám poslankyňa ANO oznámila, že spor s KDH je sporom „staromódneho“ a „moderného“ pohľadu na spoločnosť. Nedávno sa mi kamarát sťažoval, že pohľady KDH na homosobáše a interrupcie „nie sú moderné“. Potom je tam ešte jedna reklama, ktorá beží v televízií a hovorí, že istá minerálka nesmie chýbať v moderných slovenských rodinách. Ak som z tradičnej slovenskej rodiny, asi si ju kúpiť nemôžem... Priznám sa, mám so slovom „modernosť“ veľký problém. Modernosť – suchá ratolesť Ľudský život je v podstate veľmi krátky. V priebehu pár desaťročí spoznávame svet okolo seba a asi najbolestivejšie zistenie, ku ktorému dospievame, je to, že spoločenský systém, v ktorom žijeme, nie je dokonalý. Má veľa problémov, môže sa nám zdať nespravodlivý a prináša so sebou nejedno sklamanie. V priebehu tých pár desaťročí, ktoré sú človeku vymerané, sme často konfrontovaní s novými trendmi a novými myšlienkami, ktoré sa zdajú neokukané a originálne. Tu treba zdôrazniť, že nie všetky myšlienky a trendy, ktoré tak pôsobia, aj nové naozaj sú. Väčšinou ide o prepieranie starých ideí, ktoré už raz ukázali svoje škodlivé následky. Dobrým príkladom je odpor voči ekonomickej globalizácii, ktorý nie je ničím iným, len novodobým oživovaním múmie merkantilizmu. Zastaralej ekonomickej doktríny, chybnosť ktorej bola preukázaná už mnohokrát. Jedna z najdôležitejších lekcií histórie sa k žiakom na (povrchne vyučovaných) hodinách dejepisu nikdy nedostane. To, čo dnes oslavujeme ako „moderné“ a kvôli čomu sa vzdávame toho zdanlivo „staromódneho“, sa už zajtra môže ukázať ako slepá ulička vývoja. Alebo ešte horšie, ako cesta, vedúca milióny ľudí do priepasti. Prečo si túto jednoduchú skutočnosť väčšina ľudí neuvedomuje? Chýba im naozaj historická perspektíva? Ten môj „moderný“ známy má teraz dvadsať rokov. Pred 70 rokmi by pochodoval po ulici v čiernej uniforme a rozbíjal by výklady židovských obchodov, lebo to vtedy bolo „moderné“. Všetky fašistické hnutia začínali ako hnutia frustrovanej mládeže. Odmietali údajne staromódnu meštiacku morálku svojich rodičov a namiesto toho sa snažili nastoliť „morálku krvi a rasy“. Chceli byť moderní, ale to, čo hlásali, bolo v skutočnosti niečo veľmi veľmi staré. Kmeňová prehistorická morálka aplikovaná na veľkú spoločnosť takmer zničila európsku civilizáciu. To, čo sa v 30. rokoch zdalo ako ohromne pokrokové a moderné, skončilo v slepej uličke. Keby môj „moderný“ známy žil v 40. alebo 50. rokoch bol by z neho nadšený komunista a náramne by sa čudoval, čo majú kresťania proti komunizmu, keď podľa Marxa ide o vedecký spoločenský systém, na ktorý nás všetkých odsúdila história... Liberálna ľavica – ďalšia slepá ulička Dnešný hedonistický životný štýl s rozkladom prirodzených komunít, zdrojov autority a pozitívnych vzorov, ktorý sa považuje opäť za čosi „moderné“ a „pokrokové“ tiež nespadol z neba, ani ho nepriniesli anonymné historické sily. Dnešnú spoločnosť tvarovali konkrétne myšlienkové prúdy a politické opatrenia minulosti. Legálnosť potratu, dostupnosť antikoncepcie, sociálne a dôchodkové systémy a dlhý pochod marxistov inštitúciami demokratickej spoločnosti, sú príčinou dnešných negatívnych spoločenských javov. Dnešní ľavicovo-liberálni hlásatelia „modernosti“ a „pokrokovosti“ by sa veľmi čudovali, keby vedeli, kto stál na počiatku kultúrnej revolúcie posledných desaťročí. Že to boli marxistickí filozofi tzv. frankfurtskej školy, Gramcsi, Adorno, Marcuse a Lukács, kto od 60. rokov pomaly ale iste obrátil západnú verejnú mienku a uskutočnil dlhý pochod politickými a mienkotvornými inštitúciami, až sa napokon tieto zvrátené postoje začali považovať za prijateľné a dokonca aj pokrokové. Zákonitosti dejín síce neexistujú, ale človek sa v priebehu stáročí nemení. Rovnaké politické či ekonomické opatrenia vedú v podobných súvislostiach k rovnakým následkom, či už sa uskutočnili v starovekej Rímskej ríši, v predkolumbovských Andách alebo v krajinách dnešného Západu. Faktormi dynamiky Západu boli v minulosti najmä kresťanstvo, systémová súťaž na malom teritóriu a hospodárska sloboda. Hoci ekonomiku sa predbežne podarilo zachrániť, v kultúre dochádza od 60. rokov k prevráteniu hodnôt. Dobrým príkladom je trestnosť homosexuality kedysi a trestnosť homofóbie s legalizovanými partnerstvami inak orientovaných dnes. Je logické, že kým pôvodné hodnoty priniesli Západu vzostup, ich dnešná negácia môže Západu priniesť jedine úpadok. Väčšina z nás sa narodila v krajine, ktorá niesla názov „Československá socialistická republika“. Žijeme na prelome dvoch vekov, akoby v kine, kde nám premietajú prechod z jedného na druhý spoločenský systém. Ale skutočná zmena epoch spočíva podľa mňa v niečom inom. Na pozadí sa tu totiž odohráva ešte väčšia dráma. Sme svedkami súmraku Západu a vzostupu novej civilizácie, ďaleko dynamickejšej a mladšej, než je tá naša. Ríša Stredu a revitalizácia Západu Keď pred desiatimi rokmi navštívil Václav Klaus Malajziu, spýtal sa ich, ako funguje malajzský sociálny systém. Premiér Malajzie mu odpovedal, že oni žiadny sociálny systém nemajú, ich sociálny systém sa vraj volá „family“. Na Klausa to urobilo veľký dojem. Národy Ázie pripomínajú Európanov pred sto rokmi a ak ich nezahubí ich rastúci nacionalizmus, 21. storočie bude úsvitom ich nadvlády nad svetom. Absencia sociálnych systémov, silné postavenie širokej rodiny a ochota pracovať dlhšie, prinášajú už teraz Ázií úspech. Dekadentná, ľavicová a prestarnutá Európa už nemá ani silu, ani vôľu čeliť rastúcemu potenciálu Číny. A je otázne, ako dlho sa udržia Spojené štáty. Väčšina dnešnej antiamerickej chamrade bude ešte s nostalgiou spomínať na túto dobu, kedy Bush vtrhol do Iraku, aby zhodil krvavého diktátora. Že čínska zahraničná politika, keď sa táto krajina dostane úplne na vrchol, bude ďaleko horšia ako tá dnešná americká, niet pochýb. Dá sa Západ revitalizovať a zachrániť? Bez boja to nepôjde. Stále viac a viac ma privádza do úžasu, akou ľavicovou a dekadentnou sa stala napríklad nemecká spoločnosť v posledných desaťročiach. Ani to sa neodohralo zo dňa na deň. Môžu zato skrachovaní šesťdesiatosmičkári, najhoršia generácia Nemcov od čias Hitlera. Aj keď voľby vyhrá Angela Merkel a jej CDU/CSU, Nemecko bude ešte dlho „Feindgebiet“... Priznám sa, že vždy, keď mi niekto vykladá o tom, čo je, alebo nie je „moderné“, zmätene sa obzerám a hľadám východ z miestnosti. No východisko zo smrteľného objatia „modernosti“ existuje. Je ním rozpamätávanie sa na osvedčené západné hodnoty. Vezmime si len tie dve zúfalo nemoderné tabule s desatorom. Prežili tisícročia a to, že sú stále medzi nami, svedčí o ich životaschopnosti. No pravda je aj taká, že už tisícročia sa snažíme hodiť Mojžišove zákony do starého železa ako „málo pokrokové a nemoderné“. Už v Biblii je zaznamenaných dosť takých pokusov a všetky končia katastrofou. Preto, ak nechceme, aby za pár desaťročí bola za „modernú“ označená mandarínska čínština, mali by sme sa kultúrnej revolúcií liberálnej ľavice dôsledne postaviť na odpor. |
07-09-2005
Kultúrna vojnaKresťanstvo je tepelnou izoláciou kapitalizmu i západnej civilizácie a kultúrna vojna je vojnou o dušu Západu. Ide v nej o to, či židovsko-kresťanské dedičstvo bude naďalej pre našu civilizáciu smerodajné, alebo či nad morálkou života zvíťazí pudová pseudomorálka smrti. Kultúrna vojna je bojom o zachovanie kultúrnosti západného človeka. Ak zničíme našu civilizačnú tradíciu, nepovstane z jej popola žiadny „nový človek“, nezaťažený poverami a predsudkami, ako si namýšľa liberálna ľavica. Kultúrnosť je to, čo človeka odlišuje od zvieraťa. Zničenie kultúrnosti povedie len k vyslobodeniu zvieraťa, ktoré sa pod tenkou vrstvou civilizácie skrýva v každom z nás.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|