 |
|
|
O dobre a zle medzi namiVeľká Británia prežíva ťažké obdobie. Po pekle, ktorým si prešiel New York a Madrid, si svoje zažil už aj Londýn. V ťažkých časoch sa ľudia akosi inštinktívne obracajú k tomu, čo považujú za dobré, aby tak zmobilizovali svoju silu bojovať proti tomu zlému, čo ich postihlo. Táto reakcia však v poslednom čase vyvoláva protireakciu, ktorá sa použitiu pojmov dobro a zlo vehementne bráni. Proti použitiu týchto pojmov sa vyslovil aj pán Hrabovský vo svojom článku (O "zlom" a "dobrom" bohu, SME 22. 7.). Prečo je však použitie pojmu dobra a zla pre niektorých ľudí neprípustné? Iste, Západ nie je svätý, má na krku aj mnoho zlého, je však naozaj taký problém v zápase teroristi vz. Západ odlíšiť tých "zlých" od tých "dobrých?" Aj napriek všetkým svojim excesom je Západ najvznešenejšou civilizáciou v dejinách ľudstva. Vláda zákona, sloboda jednotlivca, zrušenie otroctva - so všetkými týmito atribútmi, ktoré posunuli ľudstvo o kus ďalej, prišiel Západ ako prvý. Nie Afrika, nie India alebo Čína. A vie azda niekto nájsť lepší príklad zla ako terorizmus? Pokiaľ sa budeme brániť označiť vybuchujúce metro plné ľudí činom zla, budeme schopní vôbec niečo označiť za zlé? Ako chceme bojovať proti nepriateľovi, keď ho odmietame nazvať nepriateľom? Islam neznamená terorizmus. Vo všetkých kútoch sveta určite žije mnoho mierumilovných moslimov, ktorí tieto činy odsudzujú rovnako ako každý, komu ostala čo i len štipka súdnosti. Rovnako nesmieme prehliadať fakt, že všetky veľké teroristické akcie posledných rokov spáchali islamisti. To nie je xenofóbia, ale fakt. Iste treba oceniť vyhlásenia moslimských predstaviteľov odsudzujúcich terorizmus, musia však byť podložené konkrétnymi činmi. Netreba zabúdať, že vyjadrenia imámov či politických elít arabských národov v arabčine sú často diametrálne odlišné od tých, ktoré počúvame napríklad zo CNN. Rovnako treba byť na pozore a brániť sa proti politickej korektnosti: Tieto útoky nepáchajú "rebelanti", ale teroristi. A nejde o "odporné zločiny", ale o teroristické útoky. Pri slove rebelant si totiž človek predstaví skôr Roba Miklu než Usámu bin Ládina, a pri spojení "odporný zločin" skôr okradnutie dôchodkyne skinheadom, než vybuchujúce metro. Táto relativizácia pojmov môže viesť jedine k zľahčovaniu týchto činov, čo môže v konečnom dôsledku znížiť naše odhodlanie brániť sa. Autor sa mýli, keď píše, že obohacovať náš slovník... pojmami zlo a dobro nebola a nie je tá správna cesta, ako vykladať povahu terorizmu. Nikto sa dnes totiž nesnaží o tieto pojmy jazyk obohatiť. Tie s ním existujú tak dlho, ako ľudstvo samo. Práve naopak, tendencia posledných desaťročí svedčí o snahe tieto pojmy z jazyka vymazať. Ostáva po nich len prázdno. Je azda to správna cesta vykladania povahy terorizmu? Ťažko tiež rozumieť autorovmu záveru, keď vyjadruje obavy, že hrozivé dištinkcie o dobre a zle sú schopné zničiť akékoľvek základy možnej tolerancie. Označiť niečo za zlé predsa neznamená byť netolerantným. Tolerancia voči zlu totiž neznamená cnosť, ale spoločenskú samovraždu. Prestať používať pojmy dobro a zlo našu situáciu neuľahčí, práve naopak, ešte viac ju skomplikuje. Majme to na pamäti, zrejme to nebolo naposledy, čo sme pozerali breaking news. Ján Dinga |
27-07-2005
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|