 |
|
|
Koniec kresťanskej politiky„Priznávam, že politický konzervativizmus vyznávajú dnes osamelí jedinci, ktorí sa príliš nelíšia od okolo idúceho kresťanského pútnika,… v ktorom vyhasla všetka túžba k moci.“ Rio Preisner: O živote a smrti konzervativizmu „Rozhodovať môžeme iba o tom, ako si budeme počínať v čase, ktorý nám bol daný. A náš čas, už začína černieť.“ J. R. R. Tolkien: Pán prsteňov I., kniha I. „…dochádza k deformovaniu našich veriacich prekrucovaním pravdy v masmédiách a k rozkolom v cirkvi samotnej vďaka pôsobeniu falošných učiteľov... Po celom svete sme označovaní za prekážku pokroku a celosvetovej prosperity. Vina za všetky spoločenské problémy je zvaľovaná na nedostatočnú globálnu politiku, my však stojíme na opačnom krídle, než akákoľvek politika, ktorá v záujme zachovania ľudstva znižuje hodnotu jedinca. Zo všetkého najviac ma znepokojuje osudný sklon Západu slepo prehliadať nové formy totalitarizmu... Vďaka interupciám a potratom zomierajú ročne desiatky miliónov ľudí. Toto storočie je storočím materialistickej ideológie násilia, ktoré vo svojej stope zanecháva civilizáciu zbavenú takmer úplne zmyslu pre hodnotu života. Človek je bytosť neba a zeme, ale už to nevie, už nepozná sám seba. Už nepočúva. Výsledkom je, že sa blíži kríza veľkých rozmerov.“ Michael D `O Brien: Apokalypsa Antikresťanská Európa Pravdou je, že si ešte nevieme poriadne uvedomiť to, čo sa v skutočnosti stalo na pôde Európskeho parlamentu (napriek tomu, že Európa je už dlhú dobu nielen postkresťanská, ale je priamo anti-kresťanská). Je to výzva, aby sme vzali na vedomie skutočnosť, aká je Európa a aký spolok štátov (a nepotrvá dlho a bude jeden socialistický superštát) je EÚ. Odvolanie Rocca Buttiglioneho to jasne ukázalo, byť kresťanom je prekážkou, ak chcete zastávať (zatiaľ) politické posty – kým naopak byť homosexuálom môže byť jedným z predpokladov pre výbornú kariéru a požívanie výhod pozitívnej diskriminácie. Aby boli rovní a homosexuáli. Toto je dôsledok dlhú dobu trvajúcej revolúcie, revolúcie ďaleko plazivejšej ako bola revolúcia komunistov. Ide o kultúrnu revolúciu, preformulovanie utópií, imanentizáciu eschatonu, konečné riešenie, ktoré má zbaviť ľudstvo područia Božskej nadvlády a spraviť ho konečne slobodným pre páchanie zvrátenosti. Omyl kresťanskej demokracie Z tohto pohľadu bol vznik a práca tzv. kresťansko-demokratických strán omylom, neúspechom a púhym prispením k tomu, aby nadobudol proces revolúcie správne obrysy dialektickej negácie skutočnosti. Samotné kresťansko-demokratické strany podľahli tejto dialektike a pomaly, ale o to istejšie sa odkresťančili, rezignovali na princípy svojej viery, rezignovali na pravdu. Ak sa rezignuje na pravdu, môže si politická strana udržať moc, nevyhne sa však lživosti, ktorá sa stane zhubnou ako pre ňu samotnú, tak pre spoločnosť. Mnohé varovania, ktorých sa nám dostalo od veľkých mužov snažiacich sa zabrdziť prudké vlny revolučného besu, boli opomenuté, pozlátko sme vzali za svoje, nestarajúc sa o to, koľko zla sa pod ním skrýva. Kresťanské princípy v politike mali červenú už dlhšiu dobu (dnešná Európa je miesto genocídy, kde človek nemá právo sa narodiť, hoc mu utopická charta „dáva“ právo na sprostredkovanie práce) – tzv. kresťansko-demokratické strany sú takmer do jednej odkresťančené – teraz sa však každý kresťanský politik – ktorý má živú vieru a necenzuruje si vieru, aby bola v súlade s ideológiou presadzovanou v EÚ – stal personou non grata. Kresťania v celej Európe dostali jasne najavo, že sú občanmi druhej kategórie a čaká ich kádrovanie. Možno je to len prvý krok na ceste k prenasledovaniu. Osamelí Nie je na nás, aby sme strácali nádej, pretože konečné víťazstvo – prítomné neustále v eucharistii a definitívne pri druhom Kristovom príchode – je naše. Pravda, ak neodbočíme z cesty pravdy. Nikdy nerezignujeme na to, čo pokladáme za morálne. Zdá sa, že európska politika naplno prepadla bludu (už od 18.storočia), zavŕšeného likvidáciou kresťanskej politiky, ktorá je v plnom prúde a každý prostriedok na jej dosiahnutie je dosť dobrý, aby sa použil. Kresťanskí politici (ktorých nie je veľa), zdá sa, svoju bitku nateraz prehrali a zdá sa tiež, že osudom kresťanských strán bude stále viac sa sekularizovať tak, ako to už urobili kresťanské strany západnej Európy. Euroideológia im prisúdi hlásať akúsi všeobijímajúcu jednotu a falošnú humanitu, len nie živého Krista, len nie hriech, nie náboženstvo, nie pravdu. Každý, kto prijme toto pokušenie, si musí uvedomiť, že duša sa nedá predať každý deň. Zatiaľ skutoční kresťanskí politici ostanú osamelí bojovať svoj boj. Dnešné bitky síce vyzerajú byť prehraté, je však na nás, aby sme si zobrali úplnú zbraň a úplnú zbroj, ak bude treba budeme radi krvácať. Peter Frišo |
18-07-2005
Kultúrna vojnaKresťanstvo je tepelnou izoláciou kapitalizmu i západnej civilizácie a kultúrna vojna je vojnou o dušu Západu. Ide v nej o to, či židovsko-kresťanské dedičstvo bude naďalej pre našu civilizáciu smerodajné, alebo či nad morálkou života zvíťazí pudová pseudomorálka smrti. Kultúrna vojna je bojom o zachovanie kultúrnosti západného človeka. Ak zničíme našu civilizačnú tradíciu, nepovstane z jej popola žiadny „nový človek“, nezaťažený poverami a predsudkami, ako si namýšľa liberálna ľavica. Kultúrnosť je to, čo človeka odlišuje od zvieraťa. Zničenie kultúrnosti povedie len k vyslobodeniu zvieraťa, ktoré sa pod tenkou vrstvou civilizácie skrýva v každom z nás.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|