Od roku 1990 zažívame to, čo západný svet už má za sebou: nárast kriminality (najmä "vďaka" rozmachu terorizmu v 60. rokoch minulého storočia), priniesol akútnu potrebu efektívnejších strelných zbraní v rukách znevýhodnených mužov zákona. Riešením bolo rozsiahle prezbrojenie koncom 70. rokov na dovtedy výlučne armádny kaliber 9 mm Luger. Vyznačuje sa podstatne väčším zastavujúcim účinkom, než v minulosti najbežnejší policajný náboj “ráže” 7,65 mm. (Výber streliva nie je iba reakcia na zbraň protivníka. Dnes už i podsvetie disponuje nepriestrelnými vestami, odlišne sa tiež po zásahu správa útočník pod vplyvom drogy...)
Československo síce tiež podniklo podobný krok v polovici 80. rokov, avšak skôr zo snahy o unifikáciu na nie veľmi vydarené a v ozbrojených zložkách krajín bývalej Varšavskej zmluvy dodnes používané strelivo 9 mm Makarov. A tam, kde obrazne povedané páchal kriminalitu skôr štát na občanovi než naopak, neboli tiež kladené veľké požiadavky na pasívnu bezpečnosť zbrane atď.. O niekoľko riadkov nižšie sa dozvieme, akú závažnú úlohu tento faktor prináša spolu s rizikami.
Prečo potrebujú policajti nové zbrane?
Pre nové Vybavenie príslušníkov Ministerstva vnútra lepšími pištoľami než majú v súčasnosti (ČZ vz. 82) existujú minimálne dva dôvody: 1) zhoršujúci sa technický stav starnúcich zbraní, 2) ich dnes už nedostatočný výkon a z toho vyplývajúce zvýhodnenie útočníka. (Tieto riadky sa samozrejme netýkajú našich špeciálnych, najmä zásahových jednotiek, ktoré disponujú kvalitnou, hoci v porovnaní so Západom dosť skromným výzbrojom.)
Peniaze máme len na údržbu “Čézet”
Je pochopiteľné, že nákup viac ako dvadsať tisíc kusov pištolí (v lepšom prípade v cenovej rovine cca 15 000 Sk za kus), je veľmi ťažké sústo pre podvýživenú slovenskú ekonomiku.
V našich ozbrojených zložkách napokon už čiastočne používame české "Čézety". V Českom centre boli predvedené moderné modifikácie dnes už legendárnej zbrane ČZ-75: väčšej a ťažšej ČZ-75BD (použitý materiál oceľ) a ako už názov napovedá ,kompaktnejšej ČZ-75D Compact (materiál hliníková zliatina). Druhá menovaná zbraň bola v Česku vybraná za štandardnú zbraň polície. Napriek tomu, že ide o špičkový výrobok, badať v Česku snahy diskreditovať vlastný priemysel šírením fám a pochybností o kvalite a bezpečnosti týchto zbraní. Nedávna tragická udalosť, kedy policajt pri použití služobnej zbrane nešťastne zasiahol a usmrtil nezúčastnenú osobu, tomu iba nahrávajú.
O dehonestácii vlastného obranného priemyslu a vývojovej základne sa nehovorí zbytočne. Je dôležité upozorniť, že slovenský priemysel je schopný dodávok zbraní v adekvátnej kvalite i kvantite a bolo by neospravedlniteľným krokom sa nepoučiť z českých skúseností nepoučiť. Chýba snaha adekvátne využiť výrobno-vývojové kapacity.
Riešenie
Aké sú teda možné východiská obmeny súčasnej policajnej výzbroje? Za ideálnu možnú štandardnú zbraň PZ SR pokladám novú pištoľ K1, patriacu do kategórie tzv. služobných zbraní. Zbraň dĺžky 201 mm, dĺžka hlavne 108 mm, hmotnosť v nenabitom stave 730 g, zásobník kapacity 15 nábojov. Podotýkam že ide o vynikajúce parametre v danej kategórii, pričom treba tiež zdôrazniť, že zbraň je zhotovená za pomoci progresívnej technológie použitia plastov. (Pozn.: súčasti ako hlaveň, úderník, pružiny a pod. sú kovové). Plastový je rám zbrane, pričom pevnosť a odolnosť sú úplne na úrovni kovu. Nikto nemusí mať strach, že sa mu pištoľ zabudnutá na horúcom radiátore rozpustí!
Ako sme na tom doma
Je potešiteľné, že slovenský výskum je aktívny i na tomto poli a predstavený už bol samopal PDW PS-2000. Zdá sa, že ide o perspektívnu zbraň. Podobne ako pri pištoliach by hendikepom, pri niektorých formách nasadenia mohli byť jeho rozmery. Východisko môže byť v jeho doplnení o samopaly. Typ :Škorpion 9x19. I tie sú súčasťou ponuky firmy ČZ nášmu Ministerstvu vnútra...
Životaschopnosť nášho zbrojárskeho priemyslu je otázkou prestíže a podpory domácich výrobcov. Zadať Lukratívna objednávka môže byť zadaná práve im. Takýto krok navyše zvýhodňuje možnosti exportu. Na mieste je však obava, či nedostatok financií ochromí snahy o modernizáciu výzbroje. Dúfajme, že budúcnosť nám nedá za pravdu.
Martin Pener
autor je predsedom sekcie pre represívne zložky ODM-BA