ISSN 1335-8715

02-06-2005   Ján Dinga   EUtópia   verzia pre tlač

Už sa to začalo

Po nedeľnom francúzskom odmietnutí euroústavy sme sa dočkali jej jasného odmietnutia aj v Holandsku. O tom, či sa tak ratifikačný proces definitívne zastaví, sa rozhodne na summite v Bruseli 16. júna. Ak by sa v ratifikácií pokračovalo, je pravdepodobné, že ju čaká fiasko aj vo Veľkej Británií, Českej republike, či Poľsku. Síce sa nejedná o prvé odmietnutie eurozmlúv, ešte nikdy k nemu však nedošlo priamo v jadre euromotora s jasným nábehom na odmietnutie v iných krajinách. Súdny človek by povedal, že je najvyšší čas zamyslieť sa nad tým, kde je vlastne problém. Zdá sa však, že europolitikom opäť raz nič nedochádza.

Dôvod stroskotania

Vzhľadom na to, že euroústava je asi najhoršie napísanou eurozmluvou, jej stroskotanie vo Francúzsku môžeme pokojne vnímať pozitívne. Výklad mnohých jej článkov ponúka absolútne protichodné interpretácie, čo by viedlo skôr k právnej anarchií, než k spokojnosti všetkých. Veď pokiaľ sú za takýto dokument schopní bez obáv zahlasovať členovia všetkých strán politického spektra, mali by sme zbystriť pozornosť.

Horšie je to už s dôvodmi, pre ktoré Francúzi euroústavu odmietli. Ak porovnáme ich diskusiu s tou, ktorá prebieha v Británií, v Česku, a v menšej miere aj u nás, je akoby z iného sveta. Obavy zo straty sociálnych istôt, z rastúcej konkurencie, prisťahovalectva, či ustanovenia anglosaského neoliberálneho(?) modelu EÚ, sú len zopár perlami francúzskeho odmietnutia. K tomu treba prirátať tiež mnoho Francúzov, ktorí už majú plné zuby Chiracovej politiky, a oklieštili tak jeho šance na ďalšie znovuzvolenie.

Nebezpečný trend

Na páde euroústavy sa tak nemalým podielom zaslúžili rôzne extrémistické skupiny z radov anarchistov, komunistov, či nacionalistov. Toto je pritom asi najvážnejší trend vývinu niektorých krajín EÚ v poslednom období. Zatiaľ čo politici všetkých strán si v Bruseli podávajú ruky a odovzdávajú tam svoju rozhodovaciu agendu, tváriac sa, že je všetko v poriadku, ľudia to už začínajú vnímať inak.

Vzostup podpory extrémistických strán je toho dôkazom. Keďže sa eurorealistickej agendy odmietajú zmocniť umiernené politické strany, či už naľavo alebo napravo, zmocňujú sa jej extrémisti, a z ich pohľadu zatiaľ veľmi úspešne. Ignorovaním skutočnosti, že EÚ v súčasnosti nefunguje normálne, bude ich sila rásť, kým nezačnú predstavovať reálnu politickú silu. To však už môže byť príliš neskoro na to, aby sa problém súčasnej EÚ vyriešil pokojným spôsobom.

Čo s euroústavou?

Zabudnime na ňu. Táto zmluva už do platnosti nevstúpi. Dotlačiť do nového referenda Francúzsko je totiž čosi celkom iné, ako keď sa to dialo v Írsku či Dánsku (ozaj, napadlo by niekomu opakovať referendum povedzme v Británií, keby nebodaj jej ratifikáciu schválili?). Tentokrát to tak ľahko nepôjde. Ale nezúfajme. Žiadna katastrofa sa nekoná. Istý Slovák okomentoval prvý deň Slovenska v EÚ postrehom „zatiaľ som si nič nevšimol.” Dnes sme na tom úplne rovnako. Nič strašné sa nestalo. Pokiaľ sa nám ktosi snaží nahovoriť, že EÚ prišla o veľmi potrebnú zmluvu a bez nej nemá ďalej ako fungovať, vedzme, že väčšina tých istých politikov to isté rozprávala o zmluve z Nice, podľa ktorej EÚ funguje dnes. Slovami vtedajších europolitikov, EÚ už jednu fungujúcu zmluvu má - na čo teda treba ďalšiu?

Politici sú teraz očividne zmätení, nevedia čo ďalej. Pripraviť azda novú euroústavu? Pre koho, keď ju nikto nechce? A sú azda v Bruseli vôbec schopní vyprodukovať zmluvu, ktorá by nebola rovnakým kompromisným paškvilom, ako tá, čo bola na stole? Existuje mnoho dôvodov domnievať sa, že nie.

Pokiaľ by chceli lídri EÚ urobiť v zmluvách poriadok, ako to sami tvrdia, pri jednaniach by sa nemali zaoberať zbytočnosťami, ale naozaj len hlavnou agendou, kvôli ktorej Európska únia pôvodne vznikla - voľným pohybom osôb, kapitálu, pracovných síl a služieb. O podobe EÚ treba viesť dialóg, jeho heslom by však nemal byť kompromis, ale argumenty. Dobré argumenty sú totiž najlepšou cestou k pochopeniu podstaty problému, zatiaľ čo kompromisy môžu pokojne byť cestou do pekla.

Ako ďalej?

Stroskotanie projektu euroústavy by mohlo byť dobrým impulzom pre začiatok takejto diskusie. Nie však s hlavami v oblakoch, ako tomu bolo doteraz, ale diskusie s racionálnymi názormi na reálne existujúci problém.

Treba si priznať, že európske národy sú až príliš rozdielne na to, aby spolu žili v jednej krajine. Nejedná sa pritom len o rôznorodosť jazykov, ale aj kultúrnych, ekonomických a politických otázok. Je napríklad jasné, že v horizonte niekoľkých najbližších vlád sa vo Francúzsku nenájde taká, ktorá by tamojší socializmus zmietla pod koberec, ako tomu urobila Thatcherová v Británií. Fajn, je to dobrovoľné rozhodnutie Francúzov a ich problém. Prečo by však do tohto na krach odsúdeného sociálneho projektu mali ťahať zvyšok Európy? Jediné, k čomu by to viedlo, je oddialenie riešenia celého problému - ak sa včera ekonomický úpadok zvaľoval na mandelinky, zajtra to môžu byť prisťahovalci, či neoliberálna ekonomická politika. Väčšia suverenita krajín EÚ preto bude domáce obyvateľstvo skôr viesť k vedomiu, že domáce problémy sa môžu vyriešiť len prostredníctvom vnútroštátnej politiky.

Politici by sa naopak mali viac starať o názory ľudí na EÚ v krajinách, z ktorých pochádzajú. Bruselská byrokracia totiž existuje sama pre seba. V jednotlivých členských štátoch s ňou má každý len problémy a okrem úradníkov o ňu nemá nikto skutočný záujem. Je zjavné, že vyjadrenia politikov vôbec nezodpovedajú realite. Žijú skrátka v úplne inom svete ako Európania. Tento trend je bohužiaľ dlhodobý.

Dúfajme preto, že výsledkom summitu európskej dvadsaťpäťky nebude len zhoda v tom, že o euroústave sa vôbec nemali konať referendá (resp. hľadať spôsoby ako jej ratifikáciu ešte šalamúnsky zvrátiť), aj keď je asi zbytočné očakávať zázraky. Skôr by sa mal zaoberať tým, či je vôbec nutná, a či je o ňu v jednotlivých krajinách záujem (inde ako v politických kruhoch). Je jasné, že Európska únia v súčasnom smerovaní nemôže dlhodobo úspešne fungovať. Skôr či neskôr sa nájde krajina, ktorej začne prekážať bezbrehá byrokracia a doplácanie na nezmyselné europrojekty, a z EÚ jednoducho vystúpi. Nastal preto čas začať o problémoch otvorene diskutovať. Krach euroústavy by tomu mohol pomôcť.

Ján Dinga

  ach jaj
   Braňo 02-06-2005 15:54
  RE: ach jaj
   PeterS 02-06-2005 16:13
  RE: ach jaj
   Braňo 02-06-2005 17:07
  RE: ach jaj
   LIBERTARIAN 06-06-2005 10:02
  RE: ach jaj
   Braňo 06-06-2005 13:31
  Sarmantna demokracia.
   Zolo 02-06-2005 17:34
  RE: Sarmantna demokracia.
   Jano 02-06-2005 22:10
  Hura
   Peter Surda 02-06-2005 20:06
  RE: Hura
   Miso 03-06-2005 16:12
  Zaostavajuca EU?
   PeterS 03-06-2005 0:11
  referendum sranda
   Jojo 03-06-2005 23:44
  ;-))
   Lukas Krivosik 04-06-2005 1:01
  RE: ;-))
   Peter Surda 07-06-2005 1:38
  RE: ;-))
   Peter Surda 07-06-2005 1:41
  odporúčam tento článok
   ondrej 06-06-2005 13:35

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group