Katolícky kňaz Michal Quoist, ktorý zomrel v roku 1997 ako 76-ročný, patrí k najznámejším duchovným autorom vo Francúzsku. Medzi jeho diela zaraďujeme Cesty modlitieb, Tvojimi očami, Úspešný život, Konštrukcia človeka i výsostne aktuálne Rozprávaj mi o láske. Kniha je postavená na dialógu mladého človeka s mudrcom, ktorý mu odhaľuje tajomstvá lásky. V 27. kapitole sa píše:
„V ten deň mi mudrc povedal: „Skutočná vernosť manželov nie je to, čo si myslíš. Nie je to nátlak vynútený zákonom, spoločnosťou, Cirkvou. Nie je to dodržiavanie zmluvy pod hrozbou prísneho trestu:
Vernosť je dobrodružstvo, cesta, ktorú sme si vybrali
a ktorú musíme prejsť.
Vernosť sa žije a rozvíja sa, rovnako ako sa rozvíja láska
milencov.
Vernosť je láska v pohybe.
Vernosť je každodenný chlieb a víno jej radosti.
Láska nie je hotová, ale sa tvorí.
Láska nie sú hotové šaty,
je to látka, ktorú treba nastrihať, zošiť a dotvoriť.
Nie je to byt, postavený na kľúč,
ale dom, ktorý najskôr vybuduješ, potom udržuješ
a často opravuješ.
Nie je to ani dosiahnutý vrchol hory,
ale výstup z údolia, dlhé stúpanie
a bolestné pády v zime, v noci
i pod páliacim slnkom.
Nie je to pevné zakotvenie v prístave šťastia,
je to plavba na voľnom mori, vo vlnách i v búrke.
Láska nie je víťazné áno,
obrovská záverečná bodka za zvuku hudby,
výkrikov uznania v mori úsmevov,
ale nekonečný rad áno,
z ktorých je vybodkovaný život,
zmiešaný s množstvom nie,
ktoré po ceste odstraňujeme.
Ani vernosť, nerozlučiteľná družka lásky, nie je daná raz
a navždy a podobne, ako láska, sa tvorí.
A tak byť verný neznamená
nevzďaľovať sa,
nezápasiť,
nepadať.
Znamená to stále sa dvíhať a kráčať ďalej.
Znamená to priviesť spoločne pripravené plány,
na ktorých sme sa slobodne dohodli, až do konca.
Znamená to dôverovať druhému napriek všetkým
tieňom a zatmeniam.
Znamená to vzájomne sa podopierať pri pádoch
a zraneniach.
Znamená to veriť všemohúcej LÁSKE,
ktorá presahuje všetku lásku.
Vernosť niekedy znamená
podobať sa Ježišovi, pribitému na kríž,
s údmi a srdcom bolestne napätými ľudskou nedôverou,
osamelým,
opusteným,
zrazeným,
až na smrť verným,
napriek tomu a stále znova dávajúcim,
podobať sa Ježišovi,
ktorý obetou svojho života
NAVŽDY SPASIL LÁSKU.“
Matúš Demko