ISSN 1335-8715

19-05-2005   Martin Pener   Komentáre   verzia pre tlač

Vyšší rýchlostný stupeň

Neviem ako je to inde vo vesmíre, ale v živote asi každej civilizácie príde deň (storočie), kedy už vládnuce bytosti (u nás toho času ľudia) nemusia rešpektovať prírodou určené cykly. Tak ako naši predkovia spred tisíca, piatich tisícou, spred desatisícou rokov potrebujeme na svoje prežitie predovšetkým potravu. Lenže už nijaké to desaťročie nie je cyklus jar–leto–jeseň– zima niečo, na čo by sa upínala všetka naša pozornosť, čo by bola hlavná determinanta nášho správania. Pod hrozbou sankcie že ak tento cyklus nebudeme rešpektovať, nebude potrava.

Nie že by dnešné poľnohospodárstvo nebolo závislé na prírode. Nie že by nebolo nemenne určené kedy siať a kedy žať. Avšak minimálne my mestskí ľudia ktorí nemáme ani len záhradku a starostlivý trh nás nezávisle na dni v kalendári zásobuje chémiou zabalzamovanými a v plaste mumifikovanými potravinami až hen z opačnej strany pologule, vnímame už ročné obdobia trochu...trochu dosť inak. Námatkovo menujme predvianočný nákupný ošiaľ, povianočné výpredaje, paktovanie s kolegami o termínoch letných dovoleniek, etapa jesenných depresií, neskorozimných chrípok...

Časti roka meriame skôr za pomoci fakturačných období, splátkových kalendárov, uzávierok projektov, študenti podľa semestrov...každý nech si dosadí podľa seba.

Zaujímavé je taktiež sledovať i prístup k rekapitulácii výsledkov roka. Mám na mysli výročné ocenenia. Filmový či hudobný priemysel aspoň počká kým prejde rok a páni od marketingu vyčíslia umeleckú hodnotu režiséra, herca, speváka alebo skladateľa. Netrpezliví organizátori súťaží ako miss či auto roka ani nečakajú na zimný slnovrat a korunujú kráľovnú krásy či motorové vozidlo už v priebehu oného kalendárneho roka. Trpezlivejšie oceňovanie hodnoty užívame výnimočne. Vtedy hovoríme o takzvanom „in memoriam“.

A predsa existuje inštitúcia, ktorej delegovaní aktéri nie sú až tak upätí na jednu dĺžku ľudského života: katolícka cirkev. Nemám slovnú zásobu aby som diagnostikoval a pomenoval dôvody: povznesenie nad tok času, vedomie že ani Boh nemá hodinky a kalendár, vedomie si večnosti... Nie som a ani nechcem byť člen tejto cirkvi, no jedna jej vlastnosť resp. postup je mi istým spôsobom sympatická. S najvyšším vyznamenaním sa neponáhľa. Jeden príklad za všetkých: Anežka Česká si na vyhlásenie za svätú počkala tisíc rokov.

Žiaľ posledné roky zisťujem, že už to nie je, čím to bývalo. Ak postoj katolíckej cirkvi ostáva nemenný vo všetkých tých mediálne tak vďačných otázkach ako antikoncepcia, potraty, zväzky homosexuálov a pod., badám že v blaho- a svätorečení musí aj ona ustúpiť tlaku verejnosti a zaradiť vyšší rýchlostný stupeň. Keď pred niekoľkými rokmi umrela Matka Tereza, skonštatovali sme doma pri televízií že bude určite vyhlásená za svätú. Len sme netušili že to pôjde tak rýchlo, na hranici pravidiel Vatikánu o časovom odstupe smrť/počiatok blahorečenia.

Nedávno zosnulý Ján Pavol II je nepochybne jednoznačný kandidát na svätého. No už pri priamom prenose z jeho pohrebu som pochyboval, či jeho nástupca Benedikt XVI., dokáže odolať (povedzme) verejnej mienke a nesiahne po „skrátenom legislatívnom konaní“. Siahol. Možno ani nemusel odolávať, možno to bolo jeho vlastné presvedčenie. Nech je ako chce, je to pre mňa signálom, že v čomsi sa aj tá cirkev chtiac - nechtiac prispôsobuje tempu doby.

Martin Pener

  slovami marketera..
   jednokto 19-05-2005 12:37
  RE: slovami marketera..
   daf 31-05-2005 16:04
  Kalendar
   Zolo 20-05-2005 15:47

   

 

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group