12-04-2005   Lucia Janotová   Kultúrna vojna   verzia pre tlač

Život bez strachu - Veľkonočné evanjelium

utekame? bojime sa? autor: jednotlivec/jednokto pridané: 12-04-2005 15:10 Mnohi ziju v strachu pred smrtou a bolestou. Ano, su aj taki. Lutujem ich, mnohi prepadnu depresii, alebo sami seba presvedcia, ze to smrtou nekonci - ale lutost neznamena odsudenie. Su aj taki, ktori sa smrti neboja a neboja sa ani bolesti, a dokonca ani nemusia byt krestanmi. To vsak neznamena, ze smrt a bolest vitaju ako dobreho suseda prichadzajuceho na kus reci v nedelu popoludni , alebo jej pritomnost beru lahostajne. Ano, mozno to je pre viacerych nepochopitelne, ale aj su aj taki,ktori sa smrti neboja, napriek tomu, ze su presvedceni, ze smrtou to vsetko konci. Ked som tu ja, nie je tu smrt. Ked tu je smrt, uz tu nie som ja. apropo, ti, ktori neziju v strachu pred bolestou, pytaju si "umrtvovacku" u zubara, ked im ide tahat koren zuba? ak ano, preco? ved bolesti sa predsa neboja, ci nie? aky zmysel ma prezivat bolest pri trhani zuba? alebo pri amputacii ruky? aky zmysel ma prezivat bolest tyzden pred neodvratnou smrtou? aky zmysel ma nedavat cloveku slobodu volby, ci tu bolest chce, alebo nie? reaguj Nebojme sa! autor: Zolo pridané: 12-04-2005 15:25 Nebojme sa, ze nase tazko nadobudnute ci zdedene majetky nam nejaky Fico zoberie, ci nedajboze bude ziadat dokaz o jeho povode. Preto slavme vitazstvo zivota nad smrtou a bohatych nad chudobnymi. Amen! reaguj RE: Nebojme sa! autor: Andrej Skoda e-mail: askoda@szm.sk pridané: 12-04-2005 18:14 Naozaj nerozumiem co tym chces povedat... reaguj RE: Nebojme sa! autor: vik pridané: 13-04-2005 22:04 Aspoň tu a teraz si to odpusti. reaguj Zivot autor: Peter Surda e-mail: shurdeek@routehat.org pridané: 12-04-2005 16:50 Pre mna nie je smerodajne, ako kto umiera, ale ako kto zije. Umriet raz musime vsetci, co vsak predtym urobime, je na kazdom z nas. Jan Pavol II zil aktivne a zodpovedne a pre mnohych bol inspiraciou. S pozdravom, Peter reaguj vďaka autor: Peter Frišo pridané: 19-04-2005 13:58 Ďakujem Ti Otče, že Syna svojho si nám dal a zanechal si svojho Ducha, čo Tvoje dielo v nás koná. Ježiš, Spasiteľ môj, drahé meno máš, Baránok Boží, Mesiáš, zabitý pre hriešnikov. Keď raz vstanem v sláve, uzriem Tvoju tvár a budem slúžiť Tebe Pane, na veky vekov Amen. /Rieka života/ reaguj