
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

20-01-2005 Imrich Gazda Slovenská otázka verzia pre tlač

Duchovia minulosti

Konštatovanie predsedu parlamentu Pavla Hrušovského, že z politiky sa stáva brutálny zápas o moc, sa stretlo so značným ohlasom. Otázka znie, či je opodstatnené diviť sa nad hodnotovou vyprázdnenosťou nielen slovenskej politiky, ale celej spoločnosti. Skúsenosť vraví, že kým budú na popredných miestach stáť ľudia, ktorí boli činní nielen v straníckych, ale v akýchkoľvek štátnych zložkách pred rokom 1989, nemôže byť realita iná.

Títo jednotlivci morálne zlyhali. Zbytočne sa dnes kdekto dušuje, že hovoril či konal len tak, aby nikomu neublížil. Samo rozhodnutie podporovať totalitný režim je morálnou diskvalifikáciou. Vždy sa dalo povedať „nie“. Odvolávanie sa na to, že takto konala väčšina, je iba potvrdením toho, že ani dnes nie je onen jednotlivec schopný normálne sa pozrieť na svoju minulosť. Dokazuje to, že k zmene zmýšľania a postojov oproti špinavej minulosti nedošlo. Darmo, november 1989 bol „len“ zmenou spoločenského zriadenia, nie zmenou charakterov.

Vrcholom je, keď takýto človek bohorovne vyhlási, že má dokonca „pocit, že som urobil mnoho dobrého“ (Banáš) alebo sa cíti byť dokonca len nevinným „nástrojom politických útokov voči politickej strane, ktorá ma nominovala, a voči osobe predsedu vlády a predsedu SDKÚ“(Hurný), a teda obeťou štvavých médií.

Napokon, držanie sa svojich postov „zubami - nechtami“, svedčí o tom, že „pud sebazáchovy“ (teda urobiť všetko pre udržanie si výhodných pozícií, nevynímajúc donášanie a detinské bonzovanie) vybudovaný za komunizmu, prežil ako súčasť nezmeneného charakteru až dodnes.

Hrušovského slová nie sú objavom, len konštatovaním. Zamýšľať sa pri nich netreba nad vzťahom ideológie a politiky (ako to ukázal pán Kusý), ale nad tým, či slovenská spoločnosť pätnásť rokov „po“ ešte stále nemá na fungovanie bez všadeprítomných duchov minulosti.

Imrich Gazda

Autor študuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Slovenská otázka

Aká je podstata a zmysel slovenských dejín? Odkiaľ a kam kráča náš národ? Aký je náš vzťah k nám samotným a k slovenským dejinám? Ako sa s nimi vyrovnávame? Kde máme o sebe ilúzie a kde sa naopak podceňujeme? Sú tí, ktorých považujeme za našich hrdinov, skutočne hodní úcty? A poznáme vôbec všetky historické osobnosti, ktoré by si to zaslúžili? Kde sa končí vlastenectvo a začína sa nacionalizmus? Otázky, na ktoré okolité národy zodpovedali už dávno. A ak nie, aspoň o nich vášnivo diskutujú.

V slovenskom srdci sídli mnoho komplexov a mýtov o sebe i druhých. Veríme, že články v tejto rubrike vám pomôžu hlbšie spoznať slovenskú dušu a dajú odpovede aspoň na niektorú z vyššie položených otázok.