ISSN 1335-8715

25-11-2004   Ivan Rogovský   EUtópia   verzia pre tlač

O Banášovi, Grékoch a strachu z moslimov

„ A Boh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu ...“ /Gen. 1. 25./.

Zlomyseľník by povedal, že už tu niekde sa starozákonný Stvoriteľ vo svojej prezieravosti a múdrosti zapodieval myšlienkami o vzniku komunistickej strany a jej „duchovnej nadstavby“- ŠtB, v ktorej je podľa Cibulkových zoznamov pod poetickým krycím menom „Lotos“ zapísaný istý Jozef Banáš, nar. 27.9.1948, a to hneď trikrát v elitnej skupine Tajní spolupracovníci – agenti.

Hovoríte, že ide o absurdnú skratku, kamufláž a nezmysel? Určite máte pravdu, avšak tak nejako možno charakterizovať myšlienkové postupy a argumentačné konštrukcie autora článku „Prečo sa bojíme moslimov?“, uverejnenom v Domine fórum, čísle 42.

Úvodom trochu odbočím k predchádzajúcim publikovaným vyhláseniam vychádzajúcej mediálnej hviezdy a ozdoby všetkých politických strán, ktoré svojím nezištným a lojálnym členstvom Jozef Banáš poctil a verme, že aj poctí.

„Pre mňa sú hodnotoví politici Zajac, Tatár a podobne, ale pozrite sa, ako dopadli.“, povedal poslanec Banáš v rozhovore pre DF číslo 19, v ktorom sa zároveň pochválil, ako začiatkom decembra 1989 odovzdal preukaz člena KSS.

Takže, ako dopadli spomínaní páni? Obidvaja protagonisti Novembra 1989 sú členmi politickej strany, ktorej členom sa Jozef Banáš nemôže nikdy stať. Obidvaja páni za posledných pätnásť rokov vyznávajú nemenné hodnoty a na rozdiel od Jozefa Banáša stále rovnako a zrozumiteľne pomenúvajú dobro a zlo. Na rozdiel od pána poslanca nevlastnili žiadne krycie mená a začiatkom decembra 1989 nemali čo odovzdať.

V denníku SME /19.7.2004/ vysvetlil Jozef Banáš čitateľom, prečo sa v rámci dovoleniek rád vracia do Grécka. „Viem sa správať v Mariotte či v hoteli Imperial, najradšej však idem do obyčajnej krčmy, sadnem si s ľuďmi a rozprávam sa.“

Rečami o Mariotte a krčme chce pán poslanec pravdepodobne osloviť široké sprektrum voličov, ťažké je však predstaviť si ako a o čom sa Jozef Banáš s návštevníkmi spomínanej krčmy rozpráva. Toto zariadenie je v Grécku známe ako kantína, typicky grécky je však kafeníon, ktorý nájdete aj v tej najzapadnutejšej gréckej dedinke.

Okrem toho, že sa tu pije takmer výlučne káva a voda, slúži hlavne k tomu, že potomkovia Platóna a Alexandra Veľkého tu predvádzajú svoje rétorické cvičenia. Krásna melodická novogréčtina s množstvom prízvukov, prudko sa meniaca intonácia, dramatické pomlčky a bohaté používanie prvkov neverbálnej komunikácie, to všetko v oblakoch cigaretového dymu, poskytuje náhodnému pozorovateľovi nevšedný zážitok.

Pri pozornejšom počúvaní však zistíte, že to, čo na prvý pohľad vyzerá ako hlbokomyseľný filozofický rozhovor, je v skutočnosti vymieňanie si názorov na kvalitu včerajšieho jedla, prípadne (v prímorských letoviskách) opisovanie sexuálnych kvalít zahraničných dovolenkárok. V kafeníone s angličtinou nepochodíte, pretože jej tu takmer nikto nerozumie a prípadné tlmočenie nemá význam, nakoľko narúša gradovanie debaty.

V prípade, že navštívite kafeníon koncom marca, možete byť účastný na „vážnejšom“ rozhovore. 25. marca slávia Gréci povstanie proti Osmanom. Turecká téma je v Grécku háklivá, pretože rovnako ťažko ako pýcha na antickú minulosť, dolieha na Grékov poníženie zo štyristoročnej poroby a svojej neschopnosti brániť sa jej. Ako hovorí Martin Pristl z Bambergu: „ničím iným nemôžete svoje priateľstvo a lásku k Helénom potvrdiť dôraznejšie, než odsudzujúcou poznámkou o Turkoch“.

Obojstranná náklonnosť týchto dvoch členov NATO je jednou z príčin komédie, ktorá sprevádzala /ne/prijímanie Cypru do európskeho zlepenca. Na jej ďalšie dejstvo sa môžeme tešiť, keď bude do tohto spolku prijímané typicky európske Turecko.

„Veľmi mám rád Grécko, vyhovuje mi mentalita tamojších ľudí...“, vyznáva sa v denníku SME ďalej Jozef Banáš. Aby sme si uvedomili, o čom hovorí, pripomínam, že „mentalita“ je podľa Veľkého slovníka cudzích slov (Šaling, Šalingová,Maníková, r. 2000) „duševné uspôsobenie, spôsob myslenia a zmýšľania, resp. myšlienkový, citový a charakterový ráz (jedinca)“.

Niet pochybností o tom, že jednou z najdôležitejších súčastí onej „mentality“ je vzťah k Bohu, viere a k náboženstvu. Podľa CIRCA Research and Reference Information, Cambridge, 2001, je v Grécku 98 % gréckych ortodoxných kresťanov, 1 % moslimov a 1 % iných veriacich. Ide o údaj, ktorý vlastne nepotrebuje komentár a ktorý signalizuje, že kompromisy a tolerancia v otázkach viery sú zbytočné, pretože niet koho tolerovať.

Sila viery v kresťanského Boha pomohla Grékom prežiť turecký útlak a zásluhu ich ortodoxnej cirkvi na tomto prežití nespochybňuje v Grécku nikto. Gréci Boha milujú, na svoje náboženstvo sú hrdí a nepociťujú potrebu ho nijako ekumenizovať, novelizovať, liberalizovať ani zamieňať za podobné alebo iné.

Cirkev je vážená inštitúcia a požíva absolútnu dôveru štátu a občanov. Pri návšteve Grécka vôbec nemáte pocit, že by cirkev štát riadila alebo že by štátu predkladala požiadavky nad rámec demokratických pravidiel.

Na základe uvedených skutočností si dovoľujem položiť Jozefovi Banášovi otázku: Akáže to „mentalita tamojších ľudí“ Vám vyhovuje, pán poslanec? V Mariotte by povedali, že postoje pána poslanca sú ťažko definovateľné a vyjadruje sa nejednoznačne.

V krčme by povedali, že Jozef Banáš tára nezmysly, lebo chce byť zaujímavý, ba opití štamgasti by sa vyjadrili ešte nespisovnejšie. K takémuto vyjadreniu by mali ďalší dôvod, keby poznali obsah Banášovho článku „Prečo sa bojíme moslimov?“, uverejnenom v DF číslo 42, v ktorom sa snažil o nemožné. Na malom priestore sa pokúsil vysvetliť problémy spojené s témami, ktorých vyriešenie určite ovplyvní ďalší vývoj západnej civilizácie. Pokus so žalostným výsledkom.

Jozef Banáš sa zaradil medzi typických predstaviteľov „kultúrnej revolúcie“, o ktorej hovoria Jozef Kučerák /DF číslo 35/ a Patrick J. Buchanan vo svojej brilantnej analýze Smrt Západu.

Vo svojom článku poslanec Banáš v súvislosti s tým, že v Bavorsku ako v katolíckej krajine je pravidelne najsilnejším politickým subjektom kresťanská CSU a na Slovensku tomu tak nie je, dumá o tom, „kde je zakopaný pes“. Porovnáva neporovnateľné. Po „vykopaní psa“ totiž zistíme, že v Nemecku a teda aj v Bavorsku, sa po ukočení II. svetovej vojny uskutečnila pomerne dôsledná a úspešná „denacizácia“ spoločnosti, čo v praxi znamenalo, že bývalí príslušníci zločineckej NSDAP sa nemohli zúčastňovať na politickom živote.

V Československu po roku 1989 k žiadnej „dekomunizácii“ neprišlo a príslušníci zločineckej komunistickej strany v nej mohli zostať, prípadne podľa ľubovôle zakladať iné - nové strany. Na rozdiel od štandardného vývoja politických strán v Nemecku, boli dôsledky vyplývajúce z neočistenie spoločnosti od komunistov pre ďalší vývoj na Slovensku fatálne. Dôkazom toho je sám Jozef Banáš, ktorý veselo funguje ako poslanec NR SR a obšťastňuje nás svojimi múdrosťami na akúkoľvek tému. Zo spomínaného článku vyberám iba niektoré:

Modernistická koncepcia - skôr modernizmus

Okrem útoku na katolícku cirkev a KDH sme sa nedozvedeli nič. Ide však o „nábožensko-filozofický smer, snažiaci sa o zmierenie vedy 19. storočia, hlavne darwinizmu, s historickým kresťanstvom. Popiera vieru v nadprirodzeno a cirkev považuje za ľudskú inštitúciu“. Toľko hovorí G. K. Chesterton vo svojej slávnej definícii. Vyplýva z nej okrem iného to, že Banášove úvahy o tom, že „druhá koncepcia, reprezentovaná mladšími predstaviteľmi kléru je modernistická koncepcia“ je evidentná hlúposť, pretože „mladší predstavitelia kléru“ by sa mohli ohradiť, že ich Banáš obvinil priam z ateizmu.

Možno prišlo k chybičke a rýchlokvasený teológ mal na mysli liberálnu cirkev, keďže mu je sympatický údajný liberalizmus nemeckej CSU. Liberálna cirkev, tiež Broad Church, existuje a ide o smer aj v anglikánskej cirkvi, ktorý netrvá na presne vymedzenej náuke o dogmách. V tom prípade by som však od Jozefa Banáša očakával, že bude komentovať romantické náboženstvo Friedricha Schleiermachera, prípadne úvahy Albrechta Ritschla o dokonalom človeku Ježišovi, alebo prednášky Adolfa von Harnacka na tému „čo je kresťanstvo“.

Cirkev v USA

Autor trestuhodne manipuluje s číslami a zavádza nepozorných alebo menej informovaných čitateľov. Uvádza údajné výsledky prieskumu Gallupovho ústavu, podľa ktorých „sa napríklad 87 percent amerických katolíkov vyslovilo za to, aby sa mohli slobodne rozhodnúť v otázke kontroly pôrodnosti a 85 percent z nich sa vyslovilo za legalizáciu potratov“, atď.

Nič proti Gallupovmu ústavu, treba však zdôrazniť, že išlo o prieskum výlučne medzi katolíkmi, ktorých je v USA 25 percent. Okrem nich je tu 61 percent protestantov, 2 percentá židov a 12 percent ostatných. Svoj názor, a to bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, prejavili americkí občania v posledných voľbách, keď si za prezidenta zvolili G. W. Busha, ktorý je zásadne proti potratom. Že výsledky prezidentských volieb v USA majú predsa len väčšiu váhu ako prieskum nejakého ústavu, uzná azda každý.

Postavenie žien

Opäť sme sa nedozvedeli nič, okrem zavádzajúcej nepresnosti, že Ježiš „dokonca povolal medzi svojich učeníkov ženy“. No, nepovolal! 10. kapitola evanjelia sv. Matúša hovorí o povolaní a privolaní dvanástich učeníkov alebo apoštolov, menuje ich menami, ale o učeníčke ani chýru ani slychu. Týchto dvanásť mužov dostalo od Ježiša výsadné práva, ktoré okrem nich nikomu neudelil, čiže akási biblická rovnoprávnosť mužov a žien je Banášovým zbožným želaním.

Prečo sa bojíme moslimov?

Z článku Jozefa Banáša sme sa to nedozvedeli. Nebojácny komunisticko-liberálno-kresťansko-demokratický, dokonca aj nezávislý poslanec NR SR sa ich zrejme nebojí.

Islam, náboženstvo moslimov, ohrozuje západnú civilizáciu. Hrozivý demografický vývoj v Európe a vysoká pôrodnosť v islamských krajinách Ázie a Afriky vytvoria v blízkej budúcnosti enormný tlak na zvýšenie potreby zdrojov. Keďže sú oprávnené obavy z toho, že zdroje v domovských krajinách nebudú k dispozícii, najjednoduchším riešením pre týchto ľudí bude (z histórie smutne známe) „rozšírenie životného priestoru“.

Potrebu a zdôvodnenie tejto nevyhnutnosti vysvetlí ľuďom nejaký guru, ktorý sa vždy nájde. Milióny moslimov už v Európe sú. Okrem svojich zvláštnych zvykov, oblečenia, jedál či predstáv o rodine, si však priniesli so sebou niečo dôležitejšie. Priniesli si so sebou svojho boha.

Je infantilnou ilúziou a trestuhodným sebaklamom presviedčať sa o tom, že stovky mešít v Európe slúžia iba na pokorné motlitby veriacich. Islamský Alah je voči nevercom tvrdý a nekompromisný.V jeho mene boli zavraždené tisíce ľudí v New Yorku, stovky ľudí v Madride a naposledy filmový režisér v Holandsku, čo odštartovalo, v tejto doteraz výkladnej skrini liberalizmu a tolerancie na každý spôsob, nevídanú vlnu násilia.

Áno, bojíme sa moslimov. Na tom nič nezmenia ani táraniny Jozefa Banáša o bohatých, ale zavretých kresťanských kostoloch a jednoduchých, zato otvorených mešitách. Áno, bojíme sa moslimov, a preto je povinnosťou politikov a vlád štátov západnej civilizácie svojich občanov od tohto strachu oslobodiť.

Mimochodom „... boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré...“ /Gen.1.31./, z čoho vyplýva, že biblický Stvoriteľ komunistickú stranu a ŠtB nestvoril, lebo stvoril iba dobré veci. Obidve tieto zločinecké organizácie stvorili ľudia, ktorým chýbala viera v Boha.

Ivan Rogovský

  Off-topic, obecne k teme
   PeterS 26-11-2004 10:24
  Ospravedlnujem sa,
   Peter Spáč 26-11-2004 12:31
  Anketa.
   Zolo 28-11-2004 14:54
  co si zo sebou priniesli??
   Marek Hrubčo 02-12-2004 17:48
  RE: co si zo sebou priniesli??
   Lukas Krivosik 02-12-2004 20:50
  RE: co si zo sebou priniesli??
   Peter Spáč 03-12-2004 9:55
  riesenie
   Marek Hrubčo 03-12-2004 16:57
  RE: riesenie
   Lukas Krivosik 03-12-2004 18:01
  RE: riesenie
   Peter Spáč 04-12-2004 22:42
  autorovi
   killroy 04-12-2004 1:06

   

 

EUtópia

Už roky Slovensko pokorne plní všetko, čo si Európska únia zmyslí. Máme však v sebe dosť hrdosti, aby sme aspoň občas reagovali na vztýčený ukazovák Bruselu vztýčeným prostredníkom? Skončili vstupom do EÚ naše dejiny? Naozaj je integrácia prospešná hospodárskemu rastu? Vyrieši teraz Únia všetky problémy Slovenska za nás? Sú európski byrokrati osvietenejší než naši? Sú europolitici múdrejší a poctivejší, než tí naši? Budú si teraz európske národy nezištne pomáhať a obetujú pre európsku myšlienku aj svoje národné záujmy? A bolo by správne, keby tak urobili? My si nemyslíme, že s Európskou úniou je všetko košér...

Tiráž

Názov

Kontakt Šéfredaktor Redakcia Editor Vydavateľ Zakladateľ

Ďalšie odkazy

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu. (frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
 

 
Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group