
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

27-10-2004 Peter Frišo Komentáre verzia pre tlač

Zopár aktualít

Prezident strany SMER

Netrvalo dlho a prezident Gašparovič sa prejavil ako dôstojný nástupca po svojom predchodcovi. Buduje si podobne „ľudový“ charakter. Prezident Gašparovič tiež dáva prednosť pred plnením si svojich povinností vytváraním ľudového image v rámci svojho predvolebného hesla o sociálnom a národnom cítení. Niet mu čo vyčítať, ak je toto jeho program. Sociálne pritom znamená socialisticky, brzdiť zákony, ktoré majú vo všeobecnosti pravicový biľag.

Ako právnik (a navyše presvedčený demokrat) by pán prezident mal viacej ctiť prácu zákonodarného zboru a nevyužívať zbytočne veto na posilňovanie vlastnej aury (nakoniec iný dôvod toto vrátenie ani nemalo), v samoľúbosti si nakoniec pán prezident s bývalým prezidentom príliš nezadal. Jediný rozdiel je asi v tom, že Rudy sa niekedy tváril, že ide proti všetkým s národom, Gašparovič zatiaľ požmurkáva po všetkých a kráča ruka v ruke so SMEROM. Aj keď minister Zajac berie veci zväčša až príliš z nadhľadu svojho pravicového riešenia a preto vyznieva často arogantne, jeho poznámka o starom „ujovi“ bola v celku trefná. Nakoniec, keď sa Gašparovičovi kedysi zdala táto epizódka veľmi vtipnou, hádam sa pobaví aj na tom, keď sa mu teraz ako bumerang vracia.

Rokovanie medzi HZDS a SDKÚ

Už to asi málokoho prekvapí. SDKÚ je naozaj úspešnou stranou, prepečie sa jej čokoľvek. Za podpory svojich verných liberálnych elít (dakedy silne antimečiarovských) sa dnes pripravuje, aby ani po voľbách neprišli o svoje pozície a to aj vtedy, keby uskutočnené reformy dostatočne nezabrali. Signály k HZDS sú stále zrejmejšie a nedajú sa prehliadať. Pán premiér si neodpustí pochvalu na ľudí, čo majú špinavé paprče, nakoniec podpora HZDS sa v poslednej dobe stále viac hodí. V HZDS tiež nadobudli dojem, že ich voličmi veriacimi v nadsamca neotrasie už asi nič a 8 rokov v opozícií je predsa len pridlho.

Len najsamobľúbenejší to politik Fico, ktorý vie už sľúbiť čokoľvek, sa cíti byť vyoutovaný a preto rozpráva rozprávky o silných pozíciách, ktoré strana SMER buduje, o lepších zajtrajškoch, ktoré nás čakajú a naďalej sa nehanbí ísť pred občana pri každej možnosti, keď koalícia čokoľvek urobí, mohla by urobiť, alebo neurobí. Predseda strany SMER stráca už aj posledné nervy a nedočkavý vládnutia by zrejme mal byť na televíznych obrazovkách permanentne, takto by určite nezmeškal už ani jednu možnosť skritizovať čokoľvek, čo koalícia urobí.

Turecko

Zaujímavým sa v posledných dňoch stala aj otázka otvorenia prístupových rokovaní medzi Európskou úniou a Tureckom. Pravda, ak by EÚ bola ekonomickým a nie politickým zoskupením, bolo by vcelku jedno, či bude jej členom Turecko, alebo nie. Nakoniec, to je jediná vhodná Európska únia.

EÚ sa bohužiaľ stále viac stáva politickým zoskupením a tu nie je žiaden dôvod prijímať Turecko skôr ako Ukrajinu, Rusko, alebo iné európske štáty. Turecko totiž nie je celkom európsky štát a jeho prijatie naozaj vyzerá, akoby Európska únia mala v úmysle pohltiť celý svet. Prečo nezačať prístupové rokovania aj s inými ázijskými a africkými krajinami. Veď stačí, ak začnú plniť kodanské kritériá.

Turecko je moslimskou krajinou. Aj preto sa ozývajú kresťanské strany (ktoré sú bohužiaľ zväčša beznádejne sekulárne a s kresťanstvom nemajú veľa spoločného), ktoré ešte bijú na poplach proti prijatiu Turecka. Balast o ľudských právach je pre väčšinu európskych krajín v tomto prípade dosť nezaujímavý, zvýšenie teroristickej hrozby, či zločinnosti taktiež nezaujíma. Napriek tomu stojí za zmienku aspoň jedno pozitívum a síce, že prijatím Turecka poklesne v EÚ percento ateistov, čo predsa stojí za uváženie.

Aká je teda odpoveď? Ak EÚ potrebuje turecký trh, tak nech radšej prijme výzvu, ktorá je s tým spätá: vrátiť sa k ekonomickému zoskupeniu, ak chce byť silou mocou zoskupením politickým, nech Turecko ostane Tureckom a Európa Európou a nech sa aspoň niekoľko desaťročí počká so vznikom spojených Európskych emirátov.

Iné

Ivan Šimko opäť opustil jednu zo strán, ktorú zakladal, dokonca v rekordnom čase. Teraz však ide o stranu, ktorá našťastie nemá žiadne perspektívy smerom do budúcnosti a ktorej vplyv je marginálnym, najmä vďaka tzv. nezávislým poslancom, ktorí sa chystajú budovať – nič to, že za peniaze daňových poplatníkov. Ohlásená je už prvá športová hala (je to síce menšie sústo ako byť generálnym prokurátorom, ale prečo nie?). Uvidíme, k čomu ešte dôjdu mestá, ktoré majú to šťastie, že ich poslanci sa stali „nezávislými“.

V každom prípade Ivan Šimko sa chce vrátiť ku kresťansko-demokratickým hodnotám a nech má na mysli čokoľvek (vrátane priznania chyby z rozbíjania KDH) paradoxne zabúda na hodnoty liberálne. Nuž čo, Kusý ho asi podporovať nebude.

V Slobodnom fóre teraz už predsedníčka Martinákova nemá žiadnu konkurenciu. Našťastie však Slobodné fórum čaká osud politického vraku.

SMK sa zatiaľ rozhodlo robiť trucovitú a ľavicovú politiku, keď dopomohla opozícii k vzniku nového enviromentálneho fondu. V celom spore sa zrkadlí chronicky prítomný socializmus v SMK a boj s SDKÚ, ktorý začal už v otázke štátnych lesov a pokračoval pri prerozdeľovaní financií v štátnom rozpočte pre jednotlivé rezorty. Je viac ako smutné, že štát navyšuje za pravicovej vlády výdavkovú časť štátneho rozpočtu, čo je však oveľa horšie, štát to nerobí z dôvodu pomoci rodinám s deťmi, ktoré by si mal viac vážiť.

Skutočnosť je vcelku jednoduchá: na slovenskej politickej scéne vládne bordel. Medzi stranami pretrváva permanentný boj bez pravidiel. Prezident si samoľúbo buduje obraz najväčšieho ľudomila, akého kedy Slovensko malo a o vážnych problémoch, ako je napríklad euroústava, sa skutočná diskusia nevedie, skôr sa vybavujú formalitky pre jej prijatie. Nakoniec SMER, SDKÚ i HZDS sú veľmi svorne za krásne euro-zajtrajšky a žiadna servilnosť voči EÚ im nie je dosť veľká.

Existuje asi už iba jedna väčšia svornosť a síce v love na ministra Palka, ktorý akosi nechce súhlasiť s registrovanými partnerstvami, štátnym súhlasom pre užívanie drog, či prenikaním chorej ideológie Leninových bratrancov. Veru, pán minister, naši slovenskí bratranci sa nedajú!

Peter Frišo