Smutné eurovoľby pre ľavicu

Skončili sa voľby do Európskeho parlamentu. Samozrejme, netreba pripomínať nelegitimitu tohto orgánu, ktorý je podivnou kópiou parlamentov národných štátov. To, že by táto inštitúcia mohla zmenšiť tzv. demokratický deficit Európskej únie, naozaj nehrozí. Výsledky volieb to dostatočne potvrdili: nízka účasť, voľba na základe rôznych „národných záujmov“, sympatií, či apatií, voči svojej vláde a neprítomnosť (možno našťastie...) európskych tém.

Liek pre tento chorý orgán je len jeden: nie ho ďalej posilňovať, ako žiada návrh ústavy, ale ho vrátiť do pôvodnej, čisto poradnej podoby, zmenšiť počet jeho členov a možno i zrušiť priamu voľbu jeho členov, aby tento orgán nevyvolával klamlivé ilúzie. Európsky parlament pritom nie je ani zďaleka jedinou inštitúciou Európskej únie, ktorá by potrebovala okresanie právomocí. Jednoducho návrat Európskej únie do koľají hospodárskeho spoločenstva, ktoré zaručuje voľný slobodný trh s odstraňovaním zbytočných regulácií, vrátane všemožných smerníc a zasahovania do politiky členských štátov.

U nás

Na Slovensku sa človek nestačí čudovať, v štáte, kde je euroskepticizmus veľkou neznámou, sa človek cíti ako za socializmu, z väčšiny médií nepočuť krivého slova na Európsku úniu. Euroskeptik je škaredá nadávka, euroskeptik je pre mnohých nepriateľ ľudu a lepších zajtrajškov, ktoré sa z EÚ na nás valia.

Ak niekde náhodou v spomínaných voľbách získali euroskeptici, médiá analyzujú príčiny tejto katastrofy a nechápu, prečo voliči nepochopiteľne volili čisto z trucu tých euroskeptikov. Vlna euroideológie (samozrejme ruka v ruke s ľavicovou ideológiou) ovláda celú spoločnosť. Ani učebnica európskeho práva tu už nedokáže vybočiť z mainstreamového oslavovania spasiteľskej Európskej únie namiesto toho, aby poskytla vecné informácie. Podobne to vyzerá aj na našich vysokých školách, kde sa (česť výnimkám) kritická diskusia na tému Európskej únie nepestuje. Cení sa konformnosť.

Zároveň s ňou však už prichádza typicky európske znechutenie z politiky, imanentná súčasť demokracie a ľavicovej ingerencie v politike. Gnostická podstata dnešných politických hnutí totiž priniesla nereálne očakávania občanov od politiky, ktorá sa stala akoby priamo zodpovedná za každý ich osobný problém a zároveň v mnohých podobách ponúkala riešenia na všetky ľudské problémy. Keď sa k tomu pripojí neexistencia tém (čo vzhľadom na neexistenciu opozície s výnimkou nerelevantnej OKS a v niektorých, najmä morálnych témach KDH), vyludzovanie fráz (Srdcom na Slovensku...), ktoré pokladajú občana za hlupáka, či nulový význam toho, kto tam pôjde „šaškovať“ za Slovensko, niet sa čo čudovať, že voľby do Európskeho parlamentu takto dopadli.

Premiéra

Voliť prišli predovšetkým europtimistickí voliči SDKÚ, ktorí sú ochotní Mikimu odpustiť akýkoľvek prešľap a vidia v ňom strojcu nášho eurošťastia. Ďalej sa dostavila voličská základňa populistického SMERu, slepo nasledujúca Moniku, ktorá okrem zopár naučených fráz toho veľa neovláda. Prišli prestarnutí, disciplinovaní voliči KDH a HZDS-ĽS a voliči maďarskej národnosti, na ktorých sa môže SMK kedykoľvek spoľahnúť. Europoslanci týchto strán sa úspešne zapoja do cirkusu Európskeho parlamentu. Samozrejme, ich význam bude minimálny.

Ďalšie strany vrátane pseudoliberálnej strany Pavla Ruska, Súľovského odnože nacionalistov, posledného experimentu Ivana Šimka či Ševcových komunistických pohrobkov sa do parlamentu nedostali.

V rámci svojho „antidiskriminačného“ ťaženia by sa ani nedalo čudovať, keby „liberál“ Rusko voľby spochybnil a navrhol pomerné prerozdelenie 14 mandátov medzi 17 kandidujúcich strán – v pomere 7 mužov a 7 žien.

Voľby v zahraničí

Ani výsledky volieb v ostatných štátoch neboli veľmi prekvapujúce a v mnohom sa dokonca nelíšili od tých našich – až na to, že tu sa hlasovalo väčšinou proti vládam, ktoré nie sú schopné (čuduj sa svete) plniť svoje nereálne sľuby, ktoré pred voľbami natárali a tak sa voliči presúvajú k novým tárajom. Pravdu povediac, vo väčšine štátov Európskej únie to preto ani tak nie je boj ľavice a pseudopravice, ako sa to občas prezentuje. Často skôr ide o väčšie či menšie nasľubovanie rôznych „pečených holubov“ a sklamaní z „nedopečenia“ tých minulých.

Zaujímavé boli len voľby v Česku, Poľsku a Veľkej Británii. Situáciu v Česku mohol našinec lepšie sledovať a preto sa ani nemusel čudovať víťazstvu ODS. Dlhodobo kritické hodnotenie Európskej únie, vnímanie straty suverenity ČR, nebezpečnosti návrhu ústavy, či priamočiare a rozumné vystupovanie lídra kandidátky ODS Jana Zahradila sa jednoducho museli prejaviť. Práve formát Zahradila v slovenských voľbách totiž chýbal najviac. Ostáva už len dúfať, že ODS zotrvá na kritickom prístupe k Európskej únii a liberálno-ekonomických princípoch.

Veľká Británia pútala nielen konzervatívcami, ktorí odmietajú ďalšiu centralizáciu Európskej únie. Uspela Strana nezávislosti spojeného kráľovstva, ktorá otvorene navrhuje vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie. Treba dodať, že tento krok, akokoľvek sa dnes javí ako nereálny, by bol pre Britániu v konečnom dôsledku výborným riešením.

Zaujímavé bolo aj tradičné Poľsko, kde napriek veľkému vplyvu ľavicových médií uspeli skeptické Liga poľských rodín, či Sebaobrana, strany, ktoré nebudú až tak pokorne poslúchať bruselskú mašinériu. Samozrejme, ľavicové médiá už spustili krik, že Poľsko sa stalo zapadákovom Európskej únie.

Voľby do Európskeho parlamentu sú ďalšou z výziev neprijímať EÚ bez kritiky, výzvou vrátiť Európsku úniu k ekonomickému spoločenstvu a zastaviť snahy o vytvorenie superštátu. Nech je malým utešením aspoň to malé „opozičné“ percento, ktoré sa rozhodlo voliť kandidáta OKS.

Peter Frišo

ale no		Dewey	17-06-2004 11:58
RE: ale no		akvinsky	17-06-2004 12:17
euroskeptik-eurofob		Lukas Krivosik	17-06-2004 13:03
RE: ale no		Dewey	17-06-2004 15:07
RE: ale no		akvinsky	18-06-2004 21:03
RE: ale no		Dewey	23-06-2004 13:17
RE: ale no		akvinsky	25-06-2004 18:58
Suhlasim		Zolo	17-06-2004 18:17
RE: Suhlasim		akvinsky	23-06-2004 10:23
Ale kdeze, pan Friso,		Marek Hrubčo	21-06-2004 10:40
RE: Ale kdeze, pan Friso,		pan Friso :)	22-06-2004 16:59