Vítek: SDKÚ nehovorí vo frázach

Prinášame vám rozhovor s najmladším kandidátom na poslanca do volieb do Európskeho parlamentu, Filipa Vítka (narodený v Nitre 1982, www.vitek.sk), študenta Fakulty manažmentu UK. Vítek kandiduje za SDKÚ.

Kde si trávil 1. máj?

Na námestí, bol som sa zabaviť.

Mnohí mali v ten deň pri prepínaní našich televízií pocit, že sledujú prednovembrové televízne noviny. Tentoraz hral prím vtieravý eurooptimizmus! Nemal si rovnaký pocit?

Nie, nemyslím si, že to je vtieravý eurooptimizmus. Koniec-koncov, každý si z tých informácií mohol vybrať, čo považoval za relevantné. Myslím, že naďalej sme v situácii, keď človek musí rozmýšľať nad tým, čo vidí a počuje, takže nemôže všetko prijímať automaticky.

Slováci v 20. storočí na veľa zlomových dátumov hľadeli s nádejami, v ktorých sa neskôr sklamali. Tie falošné nádeje v nich zväčša živili politici. SDKÚ v súvislosti s EÚ dlhodobo vyvoláva dojem, akoby nastával nejaký utopický „koniec dejín“. Čo keď tí ľudia budú teraz po vstupe veľmi rýchlo sklamaní?

Neviem, prečo používate ten pojem „koniec dejín“. Ale súhlasím s tým, že EÚ bola a je prezentovaná ako zlomový bod. Ľudia sami ju tak vnímajú. A v konečnom dôsledku bude zlomovým bodom, aj keď možno nie pre všetkých ľudí v rovnakom čase, pretože tie jednotlivé zmeny, ktoré v súvislosti s EÚ nastanú, či už budú pozitívne alebo negatívne, budú prichádzať k rôznym skupinám v rôznom čase.

Keď sa pozrieme na podnikateľov, tie zmeny sa už teraz prejavujú a sú to často zmeny k horšiemu. Napríklad viaceré potravinárske firmy už zatvorili svoje prevádzky z dôvodu rôznych noriem, ktoré sme museli prijať. Ich zmysluplnosť je veľmi otázna...

To nie je celkom pravda, lebo výrobky, ktoré majú problémy splniť európske kritériá kvality a hygieny, budú môcť pre vlastný trh produkovať naďalej. To je pravidlo, kde EÚ v konečnom dôsledku nemá šancu prinútiť producenta, aby sa poddal. Pokiaľ má producent pocit, že sa nechce poddať, môže sa mu stať, že sa jeho tovar nebude exportovať. Doposiaľ však tieto firmy aj tak väčšinou vyrábali len pre náš trh, takže si nemyslím, že by sme toto mali vnímať ako negatívum. Na druhej strane ani potravinársky priemysel neutrpí a ak sa bude zvyšovať štandard a kvalita produkcie, je to nakoniec len dobre.

Lenže EÚ tvrdí, že vyznáva nejaké štyri základné slobody, medzi nimi aj slobodný pohyb tovarov a služieb. Nemali by tieto slobody byť nadradené normám, ktoré sú často na jednej strane ideologicky zafarbené, na strane druhej nezriedka výsledkom zákulisného lobingu?

Ja si nemyslím, že kritériá kvality môžu niekoho zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Ide o jasné pravidlá hry pre každého. A opäť pripomínam, že tieto pravidlá hry sa vás týkajú, len ak chcete tento tovar posielať po európskych trhoch. My teraz nejdeme zachvátiť európsky trh našimi výrobkami. Aj po našom vstupe budeme drvivú väčšinu výrobkov, najmä v agrosektore vyrábať pre náš vlastný trh. A tie najkvalitnejšie firmy môžu aj exportovať, ale hľadieť nato tak, že nejaká ideológia, či lobistické prúdy by obmedzovali prístup na spoločný trh a voľnú výmenu tovarov a služieb, je podľa mňa dosť zvláštne.

Ale oni to sami priznávajú. Týždenník TREND nedávno uverejnil článok o lobizme v EÚ s tým, že lobista sa vždy snaží ten-ktorý záujem svojho klienta zabaliť do ideologického rámca a to vždy podľa toho, s ktorou frakciou rokuje.

Ale veď práca s lobistami a názorovými skupinami je absolútne legitímna aj u nás.

To však potom znamená, že majú mať výsadné postavenie pri normotvorbe, kde je následne záujem jednej firmy neraz povýšený nad záujem všetkých ostatných...

Ak lobista predloží návrh, s ktorým legislatívne teleso nesúhlasí, má proste smolu. Jeho postavenie nie je vyššie od hociktorého občana, ktorý podá podnet a vyjadrí sa.

Zákulisie normotvorby je však neprehľadné. Rovnako je to s tokmi peňazí, kde absencia kontroly zo strany verejnej mienky umožňuje rozsiahlu korupciu.

Myslím, že hovoriť o korupcii v EÚ z pozície krajiny, ktorej sa dlho vytýkalo práve korupčné správanie, je trochu pokrytecké. Minimálny štandard boja proti korupcii je v Únii vyšší ako u nás. Povedal by som, že nemáme nárok moralizovať, či v EÚ existuje korupcia.

Kandiduješ za SDKÚ a keby ťa zvolili, bol by si najmladším europoslancom. Ako sa chceš dostať do EP z 9. miesta?

Na Slovensku sa volebný zákon číta asi iba po časť, kde začína stať o preferenčných hlasoch. Ak totiž kandidát získa dostatočný počet preferenčných hlasov, je úplne jedno, či bude kandidovať z prvého, druhého alebo deviateho miesta, dostáva prioritný mandát. A prioritné mandáty sa udeľujú ako prvé, to znamená, že pred preferenčnými hlasmi sú si všetci kandidáti rovní.

Takže vlastne sa chceš „prekrúžkovať“.

Áno, presne tak!

To však predpokladá aktívnu volebnú kampaň. Zatiaľ sa zdá, že strany voľby do EP za svoju prioritu veľmi nepokladajú. Nesvedčí aj toto o celkovej zbytočnosti Európskeho parlamentu?

Keby bol EP bezvýznamný, frakcia EPP-ED (Európska ľudová strana – Európski demokrati) sa až tak nezaujímala, ako tie voľby dopadnú, takže s tým nesúhlasím. Navyše teraz sa debatuje, či by parlamentné kompetencie nemali byť posilnené. Potom by jeho význam vzrástol ešte viac. Pokiaľ ide o tú aktívnu, či pasívnu kampaň, samozrejme, ak sa človek chce prekrúžkovať, jediná šanca je aktívna volebná kampaň a uchádzanie sa o preferenčné hlasy medzi voličmi. A do akej miery treba byť aktívny? Stačí aby tá volebná kampaň bola aktívnejšia než kampaň ostatných. A práve preto, že som sa rozhodol ísť do toho kvázi na plný úväzok, tak si myslím, že tento bod spĺňam.

Práca europoslanca je dlhá, namáhavá a veľmi často aj márna. Čo ťa na nej vôbec láka?

V prvom rade, europoslanec je v podstate jediný, priamou voľbou zvolený zástupca občanov v európskych inštitúciách. Myslím, že práve on by mal zabezpečovať kontakt s EÚ. Pretože na koho iného by sa ten občan mal obrátiť? Úlohou europoslanca je zabezpečiť komunikáciu jedným i druhým smerom medzi občanmi a Úniou. Takže ak má občan nejaký podnet, mal by sa mať na koho obrátiť. V slovenskom parlamente, žiaľbohu, toto nefunguje.

EPP-ED je rovnako federalistická ako Strana európskych socialistov (PES), po začlenení britských konzervatívcov dokonca tejto frakcii hrozí rozpad.

Britskí konzervatívci síce vyjadrili určité výhrady k fungovaniu EPP-ED, ale aj oni si uvedomujú, že nemôžu cikať proti vetru a ak sa odtrhnú, nič tým nedosiahnu. Ak chcú brániť záujmy britskej pravice, tak ich možnosti by sa silne zúžili, keby boli nezaradení.

Je zaujímavé, že samotná Margaret Thatcher priznala, že tvárou v tvár bruselskej byrokracii mala veľký problém niečo rozumné presadiť, napriek sile a vplyvu jej krajiny.

To považujem za veľmi skromné vyjadrenie vzhľadom na veľa vecí, ktoré sa jej podarilo presadiť, najmä v ekonomickej oblasti. Samozrejme, nikto netvrdí, že to bude jednoduché, je to 25 krajín a pri konsenzuálnom rozhodovaní je rozhodovanie veľmi ťažké.

Peter Šťastný, vaša jednotka na kandidátke, sa nechal počuť, že ak po roku zistí, že ho to nebaví, z europarlamentu odíde. Prečo by mal za týchto okolností vôbec niekto voliť vašu kandidátku?

On sa vyjadril, že v prípade, keby zistil, že nato nemá alebo že by ho to nenapĺňalo, tak si vie predstaviť, že by sa mandátu vzdal. To bola presná formulácia. A čo sa týka toho, ja si myslím, že to bola reakcia najmä nato, že ľudia si nevedeli predstaviť, či by Peter Šťastný, ktorý bol v národe skôr vnímaný ako špičkový športovec a neskôr manažér reprezentácie, vedel zastupovať naše záujmy. Ale keď sa pozrieme na lídrov iných kandidátok, napríklad na líderku SMERu, tak si myslím, že po tejto stránke a jazykových schopnostiach nezaostáva.

Čo keď Šťastný zdupká z EP sám od seba, keď uvidí ten silný antiamerikanizmus, sklony k socializmu, faloš skrytú za orwellovský eurospeak...?

Nemyslím, že by sme mali maľovať čerta na stenu, ešte ani nemáme v SR rozdelený mandáty. On sa vlastne už od roku 1998 pohybuje v slovenskej politike na pravej strane spektra, takže ľavicovej demagógie si užil až až. Nemyslím si, že by bol človekom, ktorý by pred niečím zdupkal.

Mimochodom, prečo nám SDKÚ neponúkla za prezidentského kandidáta napríklad Petra Šťastného? Prečo to musel byť práve bezfarebný kariérny diplomat bez názoru, navyše s komunistickou minulosťou?

Tých kandidátov s komunistickou minulosťou tam bolo viac...

Prečo sa pridala aj SDKÚ?

Je to trochu démonizovanie, ale aby som odpovedal k meritu otázky! Kandidovanie na akýkoľvek post zahŕňa dva predpoklady. Kandidát najprv sám musí chcieť, a potom tu musí byť niekto, kto by ho ako kandidáta navrhol. V prípade Šťastného nebol naplnený práve ten moment, že by sám chcel kandidovať za prezidenta. A čo sa týka Eduarda Kukana, trochu ma mrzia tie prívlastky, ktorými ste ho počastovali, ale je to váš osobný názor, ktorý vám neberiem. Eduard Kukan by bol dobrým prezidentom, určite lepším než akého sme mali doposiaľ. Konečne by sa prelomil zvyk kohabitácie a to by bolo pre Slovensko dobre. A čo sa týka jeho osobného profilu, Kukan trpí tým, že je profesionálny diplomat a mnoho ľudí nevníma, že vie prejaviť vlastný názor. Veď vezmime si len to, ako rázne vystúpil proti maďarskému krajanskému zákonu. Takže prejaviť názor rozhodne dokáže, len to možno nerobí tak pompézne ako napríklad Fico.

Minulú nedeľu Kukan vyhlásil, že po zmene stanoviska Španielska a Poľska v otázke ústavnej zmluvy nevidí dôvod, aby SR naďalej bránila aj to málo, za čím sme stáli doposiaľ. Kde je tu konzistentnosť v politike SDKÚ?

Tá formulácia zaznela v tom kontexte, že za súčasnej situácie nemáme silu na jeho presadenie. To znamená, že nemá význam rozbíjať neexistujúcu bránu, pretože za tejto situácie neexistuje relevantná politická sila, ktorá by sa za to postavila.

Čiže, keď ostatní v Európe skočia do studne, skočíme aj my?

Nie, to je práve ten rozdiel. My netvrdíme, že by sme od našich názorov mali ustúpiť, keď ale máte na stole desať korún, nepostavíte si vilu za tri milióny.

Veľa sa hovorí o tom, že po vstupe do EÚ budeme môcť ovplyvňovať dianie vo vnútri. Otázka ale znie: chceme ho vôbec ovplyvňovať? Zatiaľ to tak totiž nevyzerá.

Zaznelo to už z mnohých úst, aj z úst Mikuláša Dzurindu, že ten pravicový vietor reforiem, ten prístup nás a niektorých pobaltských krajín by mohol byť významným impulzom k tomu, aby sa myslenie v EÚ posunulo. V daňovej politike sa nám už podarilo takýto významný posun dosiahnuť. Myslím, že tá silná, progresívna pravicová politika, ktorá sa u nás robí, môže byť spoločne s Pobaltím alternatívou súčasného myslenia v Únii.

Dzurinda tvrdí, že daní a sociálnej politiky sa ani za svet nevzdáme. Pred rokom sa ešte takto zaprisahával aj v otázke bezpečnostnej politiky. Po atentátoch z 11. marca však zmenil názor. Kto mu má veriť, že o rok sa pod inou zámienkou nevzdáme aj hospodárskej politiky?

Tá pozícia bola formulovaná tak, že po 11. marci sa ukázala potreba silnejšej koordinácie jednotlivých stanovísk.

Prečo sa to nedeje v rámci NATO?

Tam sa to deje tiež.

Tak načo je dobré budovanie paralelných štruktúr?

Máme určité záväzky voči NATO a tie si plníme na tejto platforme. Medzi EÚ a NATO ale neexistuje absolútny prienik, pokiaľ ide o členstvo. Najdôležitejšia je dnes výmena informácií. Už nezáleží na tom, koľko máte tankov a diel.

Tu ide však o to, že do Bruselu sa majú presunúť kompetencie v oblasti vnútra a spravodlivosti.

Hej, ale v podobe koordinácie postupov a informácií. To neznamená, že nám niečo Brusel bude diktovať.

Už tu zazneli slová o ekonomickom tlaku globalizácie na Nemecko a Francúzsko. Ale v skutočnosti vôbec nie je dané, že robiť liberalizačné reformy je nevyhnutnosť.

Súhlasím s tým, že politicky sa nebudú musieť podvoliť, ale čo tu rozhoduje, je ekonomický tlak. Pred 19 percentnou rovnou daňou sú si všetky vlády obrazne povedané „rovné“. Keď im začnú prevádzky odchádzať do krajín s nižším daňovým zaťažením, tak tu iný tlak ani nemusí existovať.

Čo keď jednoducho oni donútia zvýšiť dane nás?

Neexistuje dnes relevantný spôsob ako presadiť, aby nám daňovú politiku diktoval niekto iný. Štát sa nemôže vzdať priamych daní, lebo by ohrozil svoj rozpočet a to si každý člen Únie rozmyslí, či niečo také pustí z rúk. A domnievam sa, že ani sám Brusel by nechcel prijať kompetencie v rozpočtovom plánovaní, lebo s tým je aj veľa práce...

To doposiaľ byrokratov ešte nikdy neodradilo. Vráťme sa ale k tvojej kandidatúre! Čím sa chceš v EP zaoberať ty? Čo sú tvoje témy?

Ako bývalý zamestnanec NBÚ som nadobudol expertízu najmä v bezpečnostnej politike, hlavne v otázkach priemyselnej bezpečnosti, na ktorej som priamo pracoval. EÚ v tomto smere trochu zaostáva za štandardmi NATO a jej zástupcovia boli aj dosť prekvapení, keď videli, aké dokonalé systémy posudzovania priemyselnej bezpečnosti u nás existujú. Viem si teda predstaviť, že v tomto ohľade by som vedel prispieť do spoločného hrnca. Čo sa týka iných tém, vzdelaním som ekonóm a manažér, takže by som sa vedel vyjadrovať aj v otázkach ekonomických reforiem. A v neposlednom rade som zástanca mladých ľudí a študentov, to znamená, že budem aktívne zastupovať záujmy študentov, minimálne v takých veciach, ako sú študijné a výmenné pobyty študentov a lepšia komunikácia. Nakoniec, EPP-ED prikladá veľký význam podpore vzdelávania najmä v oblasti malých a stredných podnikov.

SDKÚ vehementne odmieta možnosť, že by sa o euroústave konalo referendum napriek tomu, že v mnohých iných krajinách s tým problém nemajú. Prečo?

Po prvé, je v tom istá miera pragmatizmu. Ľudia u nás nie sú naučení na referendá a preto názor, ktorý by z neho vzišiel, by nemusel byť celkom reprezentatívny. Ďalšia vec je, že toto referendum nie je potrebné a je zároveň otázne, koľko by stálo.

Keď sa v roku 1992 delila ČSFR, Dzurinda nesúhlasil s tým, že to prebehlo bez toho, aby sa niekto pýtal ľudí. Teraz ho to už nezaujíma?

Súhlasím s tým, že euroústava je dôležitá vec, ale čo si myslíte, koľko ľudí sa k nej vie kvalifikovane vyjadriť? Nemyslím, že bežný občan sa bude vedieť vyjadriť k zahmlenej otázke, ku ktorej majú často aj politici problém kvalifikovane sa vyjadriť. To mi pripadá ako síce legitímny, ale predsa len alibizmus zo strany euroskeptikov.

Čiže ku každému problému, kde politici zvážia, že občan nie je kompetentný sa vyjadriť, vezme osvietený politik túto ťarchu zodpovednosti z jeho pliec? To je myslenie európskych štruktúr: my tu budujeme akýsi idealistický projekt, občan nezavadzaj!

Ale veď občan dal vláde mandát, aby pôsobila a prečítal si volebné programy strán, ktoré volil. Vedel by si sa ty ako občan vyjadriť kvalifikovane k nejakej priemyselnej bezpečnosti?

Nie, ale myslím si, že k otázke euroústavy by som sa kompetentne vyjadriť vedel.

Dnes tu máme jednoducho problém, ku ktorému sa občan nevie kvalifikovane vyjadriť, tak prečo naňho hádzať túto zodpovednosť?!

Tu však nejde o nejakú úzko odbornú otázku, ale o kvalitatívnu zmenu štátoprávneho usporiadania, v ktorom slovenský národ existuje.

A to, čo ste práve povedali vám príde ako jednoduché, lebo mne to pripadá dosť komplikované.

Jednoducho, zmení sa kvalita našej štátnosti.

Áno, ale tá sa zmenila aj naším vstupom do EÚ.

Ale ten ľudia odhlasovali v referende. Touto ústavou sa však Únia radikálne zmení!

Mrzí ma, že z toho máš asi trochu strach. Ja si nemyslím, že tá Únia sa až tak radikálne zmení. Myslím, že ide o otázku, ku ktorej by sa mali vyjadrovať politológovia a ľudia, ktorí tomu rozumejú, ale nie občan, ktorý o túto otázku nemá absolútne záujem a nemá na ňu ani názor.

Veď tá diskusia tu absentuje aj preto, lebo SDKÚ ju vždy priklincuje nejakými otrepanými frázami.

Bolo by dosť nekorektné, podsúvať SDKÚ nejaké frázy, nesieme vo vláde svoj diel zodpovednosti. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že celá táto diskusia je len vehementnou snahou intelektuálov tlačiť na pílu tam, kde nie je relevantný partner, ktorý by tu pílu ťahal na druhej strane.

No veď to som mal na mysli, SDKÚ sa vzdáva akejkoľvek diskusie na túto otázku.

Absolútne nesúhlasím. Keby sme sa vzdávali tejto diskusie, potom by sme nemohli mať ministra zahraničia, ktorý musí túto otázku prezentovať navonok.

Ako budeš tráviť zostávajúci čas do polovice júna? Kampaňou?

Môj náhľad na politiku je taký, že politik je zamestnancom občanov. Oni sú vlastne moji zamestnávatelia, lebo z ich daní pôjde moja mzda. Preto si myslím, že najlepšia kampaň, aká môže byť, je ísť medzi ľudí a požiadať ich priamo o mandát. Do 13. júna sa hodlám vybrať priamo k občanom, vo forme „door to door“ alebo stretávania sa na verejných priestranstvách a nehodlám sa spoliehať na bilboardy. Mám zásadu, že politici by mali komunikovať priamo s občanom. Ak je totiž politik často medzi ľuďmi a neustále počúva ich názor, minimálne sa musí nad jeho relevanciou zamyslieť.

Lukáš Krivošík

mlady pan je na omyle		ferdo mravec	21-05-2004 14:12
RE: mlady pan je na omyle		ferdo mravec	21-05-2004 14:13
RE: mlady pan je na omyle		Filip Glasa	21-05-2004 15:23
RE: mlady pan je na omyle		Zolo	22-05-2004 20:18
RE: mlady pan je na omyle		Praviciar	23-05-2004 14:13
RE: mlady pan je na omyle		Filip Glasa	24-05-2004 8:16
otazka		Lukas Krivosik	24-05-2004 14:25
RE: otazka		PeterS	24-05-2004 15:33
RE: otazka		Filip Glasa	24-05-2004 15:54
..		Dewey	24-05-2004 15:15
telekomunikacie		Lukas Krivosik	25-05-2004 11:02
mlady pan		wesley	25-05-2004 19:01
Hrôza z takeho "politika"		liberal	10-06-2004 9:39