 |
|
|
Slovenská otázka ako kríza slobody a morálky„Prosíme slovenských zákazníkov, aby nekradli!“ S podobnými nápismi v rakúskych obchodíkoch, napísaných lámanou slovenčinou, je možné stretnúť sa ešte dnes. Táto výzva, ktorá musí zahanbiť vari každého Slováka, je skvelým zhmotnením toho, čo minimálne v podvedomí cíti každý z nás. Je to príklad všestranného (kultúrneho, ekonomického i politického) zaostávania Slovenska nielen za národmi západnej Európy, ale aj za našimi susedmi. Trh nie je spása Každý z nás aspoň subjektívne pociťuje ťažobu tejto „slovenskej otázky“, bez ohľadu na politickú orientáciu. Tak napríklad po posledných parlamentných voľbách Ján Slota obvinil Slovákov, že sú hlupáci, lebo volili podľa neho protinárodné sily. Takéto myšlienky zase ovládajú mnohých z nás aj teraz, po katastrofe v prezidentských voľbách. Mnohí rozmýšľame nad možnými východiskami, nad odpoveďami na „slovenskú otázku“. Tieto sa samozrejme líšia od hľadiska, z ktorého sa pozeráme na veci verejné. Vezmime si nápis z rakúskych obchodíkov ako modelový príklad. Ako zabrániť, aby Slováci v Rakúsku nekradli? Socialista by volil inštinktívne „silné sociálne programy“, zrátal by si, že ľudia chodia okrádať Rakúšanov, lebo u nás je zlá ekonomická a sociálna situácia občanov. Zvýšme teda ľuďom všetky dávky, zaveďme dokonca nejaké nové a bude dobre! To je ploché ľavicové myslenie. Do toho však príde klasický liberál s námietkou, že „sociálne istoty“ sa nedajú prerozdeľovať z ničoho. Jeho odpoveďou na tento problém by bol slobodný trh, ktorý by ľuďom umožnil kumulovať bohatstvo a nemuseli by kradnúť u susedov. Tu môže namietnuť kresťanský konzervatívec: slobodný trh nemôže fungovať efektívne v krajine, kde po 40 rokoch socializmu neexistuje ani minimálne právne či morálne vedomie. Trh vyrieši veľa, ale morálku nevyrieši. Ide o hodnoty A to je ešte pomerne neškodný príklad. Oveľa citeľnejšia je neschopnosť súdov vynucovať zmluvy, pôžičky, pohľadávky a podobne. Slobodný trh jednoducho nemôže existovať bez existencie silného morálneho rámca v spoločnosti, od ktorého by sa odvíjal aj rámec právny. Alebo povedané slovami Petra Zajaca – trh áno, ale nie odtrhnutý od kultúrnych hodnôt. Trhové libertas treba vyvážiť rímskym civitas a kresťanským caritas! Na týchto troch pilieroch chceme budovať aj slovenskú pravicu. To je však len špička ľadovca. Myslím si, že kresťanský konzervatívec sa ako prvý dostáva k jadru slovenskej otázky, ktoré však nie je bezprostrednou záležitosťou len dneška, prípadne posledných desaťročí. Je to problém dlhodobo prítomný v slovenskej realite i histórii. Je to problém morálky a slobody, pričom kriminalita, zadubenosť, chudoba či sklon voliť si jednostaj „silných samcov“ sú len príznaky choroby svedomia u kritickej väčšiny Slovákov. O čom je reč? O morálnej voľbe! V každom okamihu nášho života, v každom pohybe uskutočňujeme voľbu medzi dvomi možnosťami. Pôjdem vľavo, alebo vpravo, dám si na večeru pivo alebo víno, pozriem si futbal alebo box? Niektoré voľby nášho života však nie sú eticky neutrálne. Často sa nám v živote stáva, že v živote volíme medzi dvomi možnosťami, dvomi cestami. Z nich jedna je eticky správna, ale vyzerá dlhá a tŕnistá, zatiaľ čo druhá sľubuje nejaký príťažlivý a ľahko získateľný benefit, za predpokladu, že prekročíme (trebárs len drobné) pravidlá zákona alebo jednoducho slušnosti. Dovolím si vysloviť tézu, že Slováci si medzi cestou menšieho odporu (aspoň v určitej kritickej väčšine) a cestou správnou, ale nepríjemnou vyberú tú prvú častejšie než príslušníci iných národov, ktoré pre nás tvoria referenčný rámec. Viem, je to odvážne tvrdenie. No pokúsim sa ho doložiť okrem iného jednou zahraničnou skúsenosťou. Sme cynickí Najskôr som si myslel, že je to naivita, keď mi pred pár rokmi môj nemecký rovesník položil nasledujúcu otázku: „A prečo na nich nezavoláte políciu?“ Položil mi ju po tom, ako som mu opisoval arogantné praktiky mafie v našom meste. Vôbec mu neprišlo na um, že by polícia a výpalníci mohli byť pod jednou strechou. Na tom pobyte som si pripadal ako duch. Moji nemeckí rovesníci žili v tom, čomu sa hovorí „eine heile Welt“ – v zásade v ideálnom svete s malichernými problémami. Keď som si porovnal žiakov gymnázia, na ktorom som bol s našimi slovenskými študentmi, pripadali mi Nemci neskutočne naivní. Dnes viem, že to len my sme sa stali príliš cynickými. Mládež na Západe verí v ideály, my v cynický pragmatizmus. Ešte silnejší je ten kontrast oproti Amerike, kde profesor môže odísť počas testu urobiť si kávu a môže si byť istý, že študenti nebudú podvádzať. U nás by to bola ilúzia. Tento rozdiel tkvie v tom, že na Západe (ale aj u našich susedov) je silne prítomné vedomie o tom, že pravidlá majú zmysel a preto sa oplatí ich dodržiavať. U nás takéto vedomie neexistovalo v dôsledku historickej tradície antislobodných režimov, kde existovali zlé pravidlá a jediný spôsob ako sa vyhnúť ich negatívnym následkom bolo obchádzať ich. Sila okamihu Ale vráťme sa ešte späť k problému morálnej voľby. Výber medzi cestou dobra a cestou ľahšieho odporu (ktorá ruka v ruke kráča s menším zlom) má totiž ešte niekoľko zaujímavých aspektov. Ono to funguje vlastne ako rozvetvený strom. Ak sa raz a v malom rozhodneme prekročiť pravidlá a vidíme, že nám to prešlo, získavame pokrivenú skúsenosť, ktorú máme tendenciu opakovať. Veď keď sa nám to prepieklo raz, prečo by nám to nevyšlo nabudúce? A to prekročenie pravidiel narastá do obludných rozmerov, až si raz možno zlámeme väzy. Ale platí to aj opačne. Keď raz nájdeme v sebe silu a odoláme pokušeniu, v ďalšom podobnom prípade nám už odmietnutie padne ľahšie. Náš charakter sa posilňuje. Je tu totiž ešte jedna rovina. Často sa stáva, že keď odoláme pokušeniu prekročiť pravidlá a vziať si dukát, ktorý nás oslepil, môže nás už na prvom kroku zdanlivo tŕnistej, ale morálne čistej cesty čakať celý kotlík zlata. Ako však Slovákov zmeniť? Ako dosiahnuť, aby si kritická väčšina našich ľudí začala vyberať správne? Máme dve možnosti. Prvou je, žeby sme mohli na ľudí apelovať, aby sa zmenili, aby si uvedomili, že si sami škodia. To tu ale bude skôr komunizmus, než by sa človek dobrovoľne, len tak sám od seba zmenil! L, C, C! Dostávame sa vôbec k dôvodu, prečo sú Slováci takí, akí sú a iné národy sú také menej. Ide o slobodu. Morálna voľba je totiž za istých okolností luxus. Keď žijete v neslobodnej spoločnosti, ste s morálnou voľbou konfrontovaní každú chvíľu a oveľa častejšie než v spoločnostiach slobodných. Zvlášť zraniteľný je človek cez svoju rodinu. Stačí tak málo – vzdať sa svojho náboženstva, vstúpiť do strany a diabol v podobe totalitného režimu umožní vášmu synovi študovať na vysokej škole. Ruku na srdce, kto by odolal? Tam, kde ide o holú existenciu, tam sa morálna voľba stáva luxusom a ľudia sa postupne prestávajú odlišovať od zvierat. Mnohí ľudia tvrdia, že Slováci nie sú schopní žiť v demokracii a slobode. Ono je to naopak. Ak chceme tento národ dostať na nohy, potrebujeme práve slobodu! Ak totiž máme možnosť bez nátlaku vyberať medzi niekoľkými možnosťami, musíme sa naučiť aj niesť zodpovednosť za náš výber. Má to však aj druhú stránku: ak sa rozhodneme správne, máme právo užívať plody našich pozitívnych rozhodnutí. Sme viac morálne zdevastovaní ako susedia preto, lebo nám v dejinách nebola dopriata ani len tá skúsenosť so slobodou, ktorú dostali naši susedia. Naše postavenie vo feudálnej habsburgskej monarchii na nás pritom malo možno ešte horší vplyv ako polstoročie v neslobode. Potrebujeme čo najdlhšie udržať slobodný politický i hospodársky poriadok. To, že Slováci, ako sa zdá, ešte nevedia, čo si so slobodou počať, nech nás nemýli. Treba nám umožniť tešiť sa i pykať za naše slobodné rozhodnutia. Keď udržíme správny inštitucionálny rámec dostatočne dlho, ľudia budú nútení zmeniť svoj hodnotový rebríček, naši ľudia do slobody postupne dorastú! A potrebujeme ešte konzervatívnu elitu, ktorá bude vášnivo milovať a presadzovať tri odpovede na slovenskú otázku: LIBERTAS, CIVITAS, CARITAS! |
21-04-2004
Slovenská otázkaAká je podstata a zmysel slovenských dejín? Odkiaľ a kam kráča náš národ? Aký je náš vzťah k nám samotným a k slovenským dejinám? Ako sa s nimi vyrovnávame? Kde máme o sebe ilúzie a kde sa naopak podceňujeme? Sú tí, ktorých považujeme za našich hrdinov, skutočne hodní úcty? A poznáme vôbec všetky historické osobnosti, ktoré by si to zaslúžili? Kde sa končí vlastenectvo a začína sa nacionalizmus? Otázky, na ktoré okolité národy zodpovedali už dávno. A ak nie, aspoň o nich vášnivo diskutujú. V slovenskom srdci sídli mnoho komplexov a mýtov o sebe i druhých. Veríme, že články v tejto rubrike vám pomôžu hlbšie spoznať slovenskú dušu a dajú odpovede aspoň na niektorú z vyššie položených otázok.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|