 |
|
|
Chudoba a rovnosťMnohí dnes plačú za „starým dobrým socializmom“, kde všetci zarábali približne rovnako, nikto nemal viac, či menej než priemer. Nedávno som videl reportáž o poprednom švédskom chirurgovi, ktorého mzda bola zhruba na úrovni švédskeho taxikára. Je však fakt, že niekto zarába viac a niekto menej naozaj nevyhnutne zlý? Rovnosť nadovšetko? O podobnú „beztriednu spoločnosť“, aká bola u nás pred rokom 1990, sa dnes usilujú aj západoeurópski sociálni demokrati. Ako dokazuje príklad ČSSR, ich cieľ je možné dosiahnuť. U nás si totiž všetci rovní boli. Rovní vo svojej chudobe! Medzi ľavičiarmi panuje mýtus, že kapitalistická spoločnosť je usporiadaná do formy pyramídy. Hore je hŕstka bohatých a pod ňou čoraz viac a čoraz chudobnejších ľudí. Skutočná majetková štruktúra spoločnosti pritom skôr pripomína cibuľu. Na vrchole je skutočne len malé množstvo najbohatších a „základňa“ (teda ľudia s najnižšími príjmami) je omnoho širšia, ale medzi chudobnými a bohatými je pomerne silná stredná vrstva. Ak bohatí ľudia k svojmu majetku prišli poctivou cestou, je rozdelenie na hornú, strednú a spodnú vrstvu celkom spravodlivé a prirodzené. Od prírody sme si totiž nerovní, líšime sa telesnými proporciami, intelektom, záujmami, ambíciami. Samozrejme, spoločenské vrstvy musia zostať priechodné smerom nahor i nadol. Ak je niekto šikovný, môže sa vypracovať, no ak niekto so svojím majetkom narába nezodpovedne, môže ho stratiť. Je zaujímavé, že práve v krajinách, kde ľavicové vlády dusia ekonomiku, sa spoločenské vrstvy menia na akési kasty, kde sociálna mobilita už nezávisí od šikovnosti, ale od schopnosti využívať rôzne korporativistické výhody. Naopak, spoločnosti, v ktorých rozvrstvenie odráža prirodzené rozdiely medzi ľuďmi, dosahujú vysoký hospodársky rast. Pritom vôbec neprekáža, že hŕstka ľudí vlastní väčšinu bohatstva. Bohatí si predsa svoje milióny nezašívajú do matracov. Buď ich investujú alebo nakupujú. V každom prípade, peniaze sa točia, z čoho bohatne celá spoločnosť. Tak sa zvyšuje životná úroveň i tých najchudobnejších. Treba jasne povedať: kde vládne štátnym prerozdelovaním nastolené rovnostárstvo, tam chudobnie spoločnosť ako celok. Príkladom je Československo, ktoré kleslo z prvej desiatky hospodársky najvyspelejších štátov v 30. rokoch až do tretej desiatky v roku 1989. Samozrejme, je nevyhnutné, aby príjmy najnižších zárobkových skupín stačili na dôstojné živobytie. Toto dnes u nás nie je naplnené. Jediným prostriedkom zlepšovania života najchudobnejších je však dôsledné dotiahnutie trhových reforiem do konca. „Chudoba“ nezmizne Chudoba je relatívny pojem. Napríklad v USA je „chudobných“ asi 25 % populácie. Patriť medzi týchto 25 % však znamená vlastniť menší dom a staršie ojazdené auto. A ak ste v USA úplnou spodinou, znamená to, že stále máte byt a jazdíte hromadnou dopravou. Väčšina Slovákov tak napokon žije životnou úrovňou americkej spodiny. Podstatu chudoby najlepšie vystihol F. A. Hayek: „Keď desať percent ľudí s najnižšími príjmami označíme ako chudobných, tak tu nejakí chudobní budú vždy, lebo vždy bude niekto tvoriť tých desať percent“. |
28-08-2003
Slobodný trhNa Slovensku čelíme výzve, ktorá je veľkou prekážkou prosperite. Touto bariérou sú mýty a legendy, častejšie však elementárna neznalosť fungovania trhovej ekonomiky, ktoré sú zakorenené hlboko v nás. Stvoriteľ pritom urobil človeka na svoj obraz, daroval mu svet a moc pretvárať ho podľa svojich potrieb. Je to podnikavosť, ktorá drsný nehostinný svet pretvára na znesiteľné miesto pre život. Bohaté národy sú také, ktoré podnikavosť, túto tvorivú moc, stimulujú. Chudobné národy podnikavosť pochovávajú pod tonou dobre mienených regulácii a zodpovednosť za svoj život hádžu na štát. Sme presvedčení, že Slovensko potrebuje viac zodpovednosti za svoj osud a viac ľudskej podnikavosti. Len na tomto základe môže byť založená prosperita nás všetkých.
TirážNázov
Ďalšie odkazy
Newsletter
Ak chcete byť informovaný o zaujímavých novinkách
na Pravom Spektre, vyplňte Vašu e-mailovú adresu.
(frekvencia cca. 1 správa za mesiac)
|