Ktoré kroky bývalého vedenia vnímate dnes s odstupom času ako príčinu dnešnej percentuálnej i vnútornej biedy DS?
Z bývalého vedenia strany jeden z pôvodne 6 poslancov, J.Kužma, neakceptoval rozhodnutia orgánov strany o samostatnej pravicovej politike a dodnes je v cudzom parlamentnom klube. Ivan Mikloš ako jediný člen vlády z radov DS prijal politickú a osobnú podporu strany ale nepodieľal sa na straníckej práci a zo strany vystúpil. Menšia časť členov predsedníctva strany sa rozhodla vymeniť predsedu a podpredsedov strany. Táto časť vedenia rôznymi spôsobmi podporovala osobu Ľ.Kaníka. Z nich J.Kužma, M.Toman, A.Slafkovský a V.Savčinský sú aj v novom vedení strany.
Tvrdíte, že DS s dnešným vedením má nulový koaličný potenciál. Máte pocit, že za Langošovho, prípadne Šebejovho predsedovania by ho malo väčší? Je predsa viac než zrejmé, že afinita medzi Dzurindovou stranou a “starou” DS-kou bola kriticky nízka, dokonca ani programovo a ľudsky s poslancami spriaznené KDH nevysielalo žiadne náznaky v prospech prípadného koalovania.
Koaličný potenciál sa skladá zo sily či aktuálnych preferencií strany, ktoré pred výmenou vedenia pomaly rástli, ďalej zo stability a spoľahlivosti strany, ktorá sa po výmene vedenia podtatne znížila, z osobnej dôveryhodnosti lídrov strany pre koaličných partnerov, posúdenie čoho nechám na nich. K politickej strane v personálnej a s tým spojenej hodnotovej kríze, a takou bola DS medzi poslednými dvomi kongresmi, sa potenciálni koaliční partneri vždy vyjadrujú opatrne.
Verejný obraz dnešného rozkolu v DS vedeného de facto dvoma mocenskými centrami je zničujúci a nemá tendenciu sa zmierňovať. Medzi poslaneckou skupinou a vedením bude robiť prostredníka poslanec a člen súčasného vedenia J. Kužma. Nie je to jasný signál o Vašom “zlomení” palice nad DS?
Naša skupina poslancov navrhla strane pokračovať v doterajšej politike strany, ktorá doviedla DS do parlamentu a do vlády a DS sa stala reálnou politickou silou. Predstavili sme personálnu zostavu, program, stratégiu a smerovanie strany, ktorého súčasťou bola aj verejne vyslovená nedôvera k osobe dnešného predsedu strany Ľ.Kaníka. Kongres strany túto ponuku dostatočnou väčšinou odmietol a zvolil vedenie na čele s Ľ.Kaníkom , ktoré prevzalo zodpovednosť za ďalší vývoj strany.
Konzervatívci často hovoria o lojalite. Mnohí Vám vyčítajú, že pokongresovým konfrontačným vystupovaním na verejnosti sa voči legitímne zvolenému vedeniu strany prehrešujete ďaleko viac, ako ste to Vy vyčítali Kaníkovi pred kongresom. Čo pre Vás pojem lojalita znamená?
Sme lojálni k politike, s ktorou sme boli navrhnutí a zvolení vo voľbách 1998. Po Kongrese DS vo februári 2001 nikto z nás nezmenil svoj názor ani správanie a nie sme konfrontační voči vedeniu strany. Ak sú názory alebo činy vedenia strany iné ako je program a hodnoty, za ktoré sme v parlamente, je to rozhodnutie vedenia DS.
Boli by vaše kroky (poslaneckej skupiny) rovnaké, ak by Kaník kandidoval
priamo proti Šebejovi a vyhral?
Kaník proti Šebejovi nekandidoval.
V jednom novinovom rozhovore ste sa otvorene vyslovili o hrozbe splynutia DS a SDKÚ. V prípade pána Kužmu a jeho verejných vyhlásení je skutočne táto tendencia viditeľná. Pán Kužma však nerešpektuje ani výzvy kongresu, ani predstavy dnešného vedenia (pôsobenie v klube SDK, názory na VÚC).
Naozaj podozrievate Kaníka a ľudí okolo neho z vedomého úsilia o postupné vplynutie do SDKÚ?
Možné splynutie alebo prinajmenšom priľnutie DS k SDKÚ som neoznačil za hrozbu, ale za pravdepodobné. Nie je to len kvôli správaniu sa J.Kužmu. Správanie sa vedenia DS nemá iný hodnotový základ ani verejné smerovanie ako správanie sa SDKÚ. A k tomu dnešné mocenské pomery a ich možné rozloženie pred voľbami predznamenáva úzky manévrovací priestor pre DS.
Prečo okrem poslancov Langoša a Kužmu žiaden iný poslanec za DS nehlasoval o zaradení návrhu KDH o interupciách na rokovanie?
Skupina poslancov DS si v tejto otázke vyhradila právo na osobné rozhodnutie poslancov.
Za rozhovor ďakujú Martin Hanus a Richard Mátéffy