| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |
METOIKOVIA
20-10-2008 /
Lukáš Krivošík /
Slobodný trh
Keď sa na Slovensku hovorí o domácich národnostných menšinách, či prisťahovalcoch z iných krajín, často sa spomínajú len Maďari, Rómovia alebo Arabi. Na jednu menšinu sa však zabúda. Sú ňou metoikovia a malo by byť v záujme Slovenska, mať metoikov čo najviac.
Nábeh na bohatstvo? Kultúra sa ráta!
Všetko je to v podstate o tom, že kultúra v širšom zmysle slova ako súbor hodnôt, vyznávaných istým spoločenstvom, má sprostredkovaný vplyv na hospodársku aktivitu a úspech jednotlivých členov takéhoto spoločenstva. Ak napríklad bohovia a mýty nejakého národa preklínajú zisk, či obchodnú výmenu alebo príliš ľuďom radia, aby sa spoliehali len na osud, tak je pravdepodobné, že takýto ľudia budú mať menšie sklony k podnikavosti. A zase naopak, ak kultúra podporuje vlastníctvo, ochotu dodržiavať podstúpené záväzky, činorodosť, tvrdú prácu a pripravenosť podstupovať riziká, tak takéto spoločenstvo bude zo svojich radov nadštandardne produkovať úspešných ľudí.
O tom, že kultúra má vplyv na podnikavosť a ekonomickú aktivitu, svedčia príklady spoločností, ktoré sa skladajú z viacerých etník. Zrejme nie je náhoda, že v juhovýchodnej Ázií, v národnostne zmiešaných krajinách (ako napr. Singapur), ktoré sú označované za hospodárskych tigrov, nachádzame medzi podnikateľskou elitou nadpriemerné množstvo Číňanov, kým Indovia sa skôr stávajú inžiniermi a moslimské obyvateľstvo zamestnancami na spodku hierarchie. Podobné rozdiely sa však dajú nájsť na celom svete.
Vezmime si židov v strednej Európe alebo arménskych a gréckych obchodníkov v stredoveku. Ak sa podnikavá menšina dostala do spoločnosti, kde nepodnikavá väčšina preferovala z kultúrnych dôvodov skôr poľnohospodárske alebo vojenské povolania, prišelci rýchlo prevzali obchod a v hospodárskom živote krajiny zapôsobili ako šťuka. To samozrejme občas viedlo k pocitu majority, že podnikavá menšina žije na jej úkor. Klasickým príkladom sú opäť naši židia, ktorým sa podsúvalo, že vykorisťujú Slovákov, aby sa cez druhú svetovú vojnu odôvodnila arizácia (teda krádež) židovského majetku. No podobné príklady sa dajú nájsť aj inde, čo nasvedčuje, že ide o univerzálnejší fenomén.
Mali by sme priťahovať kreatívne menšiny
Dobrým príkladom môže byť osud indickej menšiny v Ugande. Jej pracovná morálka, odlišná od hodnôt väčšinového černošského obyvateľstva spôsobila, že ešte počas existencie Britského impéria prevzali maloobchod v tejto africkej krajine. I keď lepším slovom by bolo, že ho vo veľkej miere sami vybudovali. V roku 1972 ich však miestny diktátor Idi Amin vyhnal z krajiny, s odôvodnením, že ožobračujú domorodú majoritu. Malým Uganďanom sa dokonca priamo v školách vtĺkalo, že Indovia a ostatní Aziati priamo spôsobili ich biedu. Keď však podnikavá menšina odišla, Afričania upadli ešte do väčšej chudoby.
Zaujímavé je, že aj keď Indovia museli v Ugande zanechať celé majetky, po svojom odchode do Veľkej Británie, Kanady, či Švédska im kultúrne zakorenená činorodosť pomohla úspešne etablovať sa v nových domovoch a opäť v maloobchode. Žiadna spoločnosť nikdy nezbohatla tým, že spomedzi seba vyštvala najpodnikavejších len preto, lebo mali inú národnosť alebo iné náboženstvo. Mnohé však zbohatli vďaka pritiahnutiu a prichýleniu najšikovnejších. Keď napríklad francúzsky kráľ Ľudovít XIV. vyhnal tzv. hugenotov, odniesli si títo do nových domovov (napríklad do Pruska alebo južnej Afriky) aj svoje originálne poľnohospodárske postupy.
Ekonomický historik David S. Landes nazýva v knižke Bohatstvo a bieda národov tieto hospodársky aktívne a kreatívne menšiny gréckym slovom „METOIKOVIA“. Išlo v podstate o pejoratívne označenie cudzích usadlíkov, ktorí sa v Aténach a ďalších starogréckych mestách venovali najmä remeslám a obchodu. Modernými metoikmi sú okrem vyššie uvedených príkladov aj príslušníci japonskej menšiny v Brazílii a Peru, čínske minority v juhovýchodnej Ázii, protestanti v Hondurase, Libanonci v západnej Afrike, či Vietnamci na súčasnom Slovensku.
Potrebujeme viac metoikov
Keď sa hovorí o imigrácií, často sa vec stavia ako keby sme stáli pred rozhodnutím pustiť sem hocikoho alebo naopak, nepustiť na naše územie nikoho. Inteligentná prisťahovalecká politika by však mala rozlišovať. Napríklad ľudia z kultúrne blízkych slovanských národov (nehovoriac o zahraničných Slovákoch) alebo pracovití obyvatelia štátov juhovýchodnej Ázie by mohli skôr u nás dostať zelenú ako kultúrne a nábožensky nekompatibilní imigranti, ktorým ide len o zneužívanie sociálneho systému a ktorí by sa navyše mohli stať dlhodobým bezpečnostným rizikom. Čiže limitované prisťahovalectvo áno, ale berme len tých, čo sú šikovnejší od nás. Takáto konkurencia, v podobe podnikavých šťúk z vonku, rozhýbe aj našich ospalých slovenských kaprov.
No a samozrejme, vzdelaní a bohatí by mali byť u nás vítaní s otvorenou náručou kedykoľvek. Ak by sme však zo Slovenska chceli cielene urobiť bezpečný prístav pre šikovných ľudí, museli by sme sa aj my trochu zmeniť. Závisť voči úspešnejším, zvlášť ak sú to cudzinci, je dlhodobou brzdou pre taký cieľ. Ďalšia vec je ponúknuť snaživým a kreatívnym ľuďom meritokratické prostredie, v ktorom sa darí šikovným, nie tým, čo majú správne známosti. Ale to je výzva, ktorá nie je len o lákaní podnikavých cudzincov. Podnikateľské prostredie na Slovensku by malo byť viac naklonené nám všetkým.
Lukáš Krivošík
(Vyšlo na www.Aktuality.sk, 4. apríla 2008)
| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |