| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |
Liečba Ficom
19-07-2008 /
Marián Šarkőzy /
Slovenská otázka
Takmer neuveriteľný úspech Roberta Fica zamestnáva analytikov, novinárov a blogerov už pekné dva roky. Čo vypovedá Ficov úspech o slovenskej spoločnosti? To je natoľko lákavá a zaujmavá otázka, že ani mne nedá aby som sa k všeobecnej mánii rozpitvávania „fenoménu Fico“ ešte raz nepripojil.
Úspech Fica spôsobili dva súvisiace faktory. Prvý stĺp Ficovho úspechu je viacmenej nezaujmavý banálny fakt voličskej spokojnosti a odvrátenia sa od politiky, ktorý má všeobecnú platnosť a nie je zvláštnym vyjadrením slovenských špecifik. S tým ani najgeniálnejšia opozičná politika nič nenarobí. Doteraz boli a museli byť všetky slovenské vlády v konflikte s nejakou veľkou časťou obyvateľstva, ktoré prechádzalo transformáciou.
Voliči nevyjadrujú v prieskumoch, ba dokonca ani vo voľbách, sympatie s nejakou politikou, či programom ale skôr celkovú spokojnosť so svojim životom a tá je zrovna teraz najväčšia od Novembra 89. Proste Slováci sú momentálne spokojní so smerom rotácie zemegule ako nikdy od pádu socializmu. Väčšia spokojnosť tu už bola len predtým a presne toho sa týka druhý zaujimavejší faktor Ficovho úspechu.
Postraumatická stresová porucha
Fico svojho času celý program svojej strany vyjadril jednovetnou geniálnou skratkou: „November 89 som si nevšimol.“ Za účelom vysvetlenia tejto vety sa treba obrátiť k psychiatrii, je totiž nad slnko jasnejšie, že ide o zjavný blud. Nie je reálne, aby si mimoriadne ambiciózny novopečený člen KSS nevšimol takú významnú udalosť. Psychiatri si podobnú poruchu pamäti vysvetľujú ako reakciu na veľmi silný šok, ktorý vedomie nedokáže spracovať. Vtedy sa mimoriadne stresujúci zážitok vytesní a postihnutý človek si naň nedokáže spomenúť.
Podobnú traumu ako Fico zažila po novembri doteraz viacmenej mlčiaca väčšina Slovákov a podobne ju aj vyriešila. November bol pre väčšinu Slovákov skutočne traumou. Prišiel ako ničím neodvôvodnený blesk z jasného neba. Väčšina, ktorú Fico reprezentuje si tesne pred 89tym myslela, že všetko je tak ako má byť. Doteraz trpezlivo mlčiaca väčšina má konečne možnosť tento pocit vytrúbiť do sveta jasne, bez hanby a s hrdosťou:
„Aj my pred novembrom spokojní a vôbec nevediaci o tom, že existuje nejaký Havel máme svoju hrdosť! Zatiaľčo vy ste sa producírovali po námestiach, my sme usilovne a systematicky pracovali a pracujeme ďalej na všetkých úsekoch riadenia a výkonu aby ste mali čo jesť a čím svietiť.“
Potom, čo si svoje brucho pomydlili disidenti a hejslováci prišiel konečne rad aj na ňu - väčšinu za ktorú nemal nikto doteraz odvahu jasne hovoriť na najvyššej úrovni. Božie mlyny melú pomaly ale isto.
Perestrojka revival
Fico zjavne skutočne verí, že sa v Novembri nič horybilného nestalo. Znovu sa o disidentoch hovorí ako o hŕstke zapredancov, oslavuje sa prvý máj, začína sa chodiť na záhradky a víkendové chatky v prírode, umývajú sa autá. Světla svítí, stírače stírají. Takmer by sa chcelo veriť, že keby bol na žive Gustáv Husák, doviedol by nás do EÚ a NATO skôr, než nejakí diletanti vo svetroch a budajkách, ktorí mu len bránili v systematickej práci.
Mám dojem, že tento originálny, typicky slovenský výklad historie, je v symbolickej rovine hlavnou náplňou Ficovej misie a dôležitým stĺpom jeho úspechu. Fico nie je až taký veľký mediálny manipulátor ako sa hovorí, proste len zažil ten istý šok ako väčšina populácie a podobne (typicky slovensky) ho vyriešil.
Michel Foucault zaznamenáva v Dejinách šialenstva pozoruhodnú techniku terapie, ktorá bola psychiatrami používaná niekedy v 19. storočí a ktorú by sme mohli nazvať „splnením bludu“. Liečba spočívala v tom, že k bláznovi, ktorý sa napríklad považoval za cisára, sa herci v kostýmoch a všetci naokolo naozaj začali správať tak ako keby naozaj bol cisárom. Toto naplnenie fantazijnej predstavy potom šialenca doviedlo k úplnému vytriezveniu z pomätenia. Možno to naozaj pomáha. Dúfajme.
Marián Šarkőzy
| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |