Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Dvadsať rokov našej meny
26-02-2008 / Miroslav Řádek / EUtópia

Dvadsať rokov v histórii hocakej civilizácie, národa alebo spoločenstva je pomerne krátka doba. Je to čas za ktorý možno dospeje človek, ale určite to nie je nič veľkého v porovnaní so samotným doterajším trvaním ľudstva, ani nič v porovnaní s večnosťou ako ju chápe napríklad katolícka cirkev.

Dvadsať rokov nie je ani dlhá doba v hospodárskych dejinách akejkoľvek krajiny. Tu sa práve môže z kvantitatívneho hľadiska zdať zvláštne, že nejaká krajina dokáže v trvaní práve dvadsiatich rokov 3 krát zmeniť svoju vlastnú menu. V každodennom zhone sa to ľahko zabúda, ale zdá sa, že Slovensku sa práve táto skutočnosť nevyhne.

Ešte v roku 1989 občania Československej socialistickej republiky platili menou, ktorá mala názov Koruna československá. Boli to peniaze, za ktoré ste si mohli kúpiť tovar ponúkaný v obchodoch, alebo tovar, ktorý bol ponúkaný tzv. pod pultom. Boli to tiež peniaze, ktoré ak ste neminuli na spotrebný tovar a služby, mohli ste ich vymeniť za tzv. bony. Bony ste mohli využiť tak, že ste kúpili tovar z kapitalistickej cudziny v Tuzexe.

S nežnou revolúciou sa síce nezmenil názov našej domácej meny, ale zmenil sa význam nášho platidla. Totiž kupónovou privatizáciou bolo možné po prvý krát po 40 rokoch peniaze investovať. To bola významná ekonomická zmena, pretože ktokoľvek sa mohol rozhodnúť peniaze nie spotrebovať, čo bola jediná predchádzajúca možnosť, ale mohol ich slobodne investovať.

Rok 1993 a rozpad československej federácie priniesol zmenu názvu platidla. Stalo sa to takým spôsobom, že na obeživo v podobe Koruny československej sa nalepil štátny kolok Slovenskej republiky. Po niekoľkých mesiacoch sa okolkované bankovky stiahli úplne z obehu a nahradili ich nové bankovky - Slovenské koruny. Podobný osud prirodzene postihol aj mince.

Posledná zmena zatiaľ nenastala, ale ekonomickí analytici o nej intenzívne diskutujú. V roku 2009 má Slovensko prijať jednotnú európsku menu Euro. Premiér Robert Fico pred istým časom dokonca vyzval nenávidenú opozíciu na vzájomnú spoluprácu pri presviedčaní obyvateľstva o pozitívach prijatia Eura.

Zdá sa teda, že celá politická scéna má jasno a chce Euro. Nakoniec aj pri ostatnej koaličnej kríze sa politici báli rozpadu vlády, kvôli zavedeniu Eura. Nie je celkom jasné, či Slovensko mať Euro bude, ale už o niekoľko mesiacov sa situácia vyjasní. Zrejmé je iba to že rozhodnú politici - slovenskí a európski. Tí druhí o čosi viac ako tí prví.

Občania sú v tejto veci rukojemníkom politikov. Nikto z politikov sa nepýtal občanov na názor o Eure. Namiesto toho sa politici rozhodli presviedčať ľudí, že Euro pre našu krajinu potrebné je a že jeho zavedenie nebude mať vplyv na zvýšenie cien tovarov a služieb.

V slušnej spoločnosti je každý kto zapochybuje o Eure obmedzený nacionalista, napriek tomu, že tichých pochybovačov je mnoho. Avšak to, že sa ceny zvýšili, dokazujú príklady krajín, ktoré Euro už prijali. Ak sa to však stane aj u nás, odnesú si to spotrebitelia a obchodníci. Podnikateľov nečaká príjemné obdobie - médiá a politici ich budú obviňovať z umelého zvyšovania cien.

Dočkáme sa teda kvalifikovanej diskusie o našej mene a Eure, alebo celý proces zostane v polohe štýlovej kampane? Nech už to bude akokoľvek, zmenu meny si u nás opäť raz nevynúti trh ale politika. Korunami neprestaneme platiť preto, že si to želáme my občania, ktorí nakupujú a predávajú, ale politici presadzujúci všadeprítomnú európsku jednotu. Tomu, kto má rád optimistické scenáre, ostáva veriť, že tretia zmena platidla za dvadsať rokov sa pre budúcnosť u nás zaobíde bez vážnejších problémov v podobe inflácie, chaosu, chudoby a neistoty.

Miroslav Řádek

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk