| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |
Kastílsky gavalier
29-12-2006 /
Lukáš Krivošík /
Kultúrna vojna
Colin Falconer: Aztécka perla (orig. The Feathered Serpent), BB Art 2004
Žijeme v zvláštnej dobe. V prostredí západnej civilizácie máme vo zvyku stále viac zapierať našu minulosť a sypať si bezdôvodne popol na hlavu. Z mužov ako Krištof Kolumbus, ktorí ju urobili veľkou, robíme zlosynov a naopak vyrábame hrdinov z negramotných domorodých náčelníkov, s kanibalskými sklonmi.
V tomto smere je príjemným prekvapením historický román Aztécka perla, z pera bestsellerového autora Colina Falconera. Britsko-austrálsky spisovateľ svojím sugestívnym rozprávaním zavedie čitateľa do Mexika, na začiatku 16. storočia, kedy ríšu Aztékov rozvrátili španielski conquistadori. V centre príbehu je indiánske dievča Malinali (z histórie známa aj ako La Malinche) a jej vzťah s vodcom Španielov, Hernánom Cortésom.
Ce Malinali Tenepal je z urodzeného rodu. Jej kmeň je však zotročený krvilačnými Aztékmi. Tí si každoročne vynucujú tribút v podobe zajatcov, ktorí sú následne obetovaní ich barbarským božstvám. Predtým, než Aztékovia zabili Malinalinho otca, predpovedal jej tento, že raz zasadne po boku Opereného hada – Quetzelcoatla. Boha, ktorí kedysi dávno odišiel na východ, no sľúbil, že jedného dňa sa vráti a skoncuje s ľudskými obetami.
Malinali je presvedčená, že veštba i jej osud sa majú naplniť s vylodením Španielov pod Cortésovým vedením. Ten je vykreslený ako ambiciózny rytier šťasteny. Svojím ťažením na čele 500 mužov ďaleko prekročil mantinely, ktoré jeho výprave stanovil kubánsky guvernér, Velasquéz. No Cortés cíti príležitosť a všetko vsádza na jednu kartu, aj za cenu neposlušnosti voči guvernérovi...
Priebeh dobitia Mexika je notoricky známy. Indiáni na pobreží privítali Španielov útokom a keď ich Cortés premohol, medzi ich darmi je aj Malinali, ktorá čoskoro začne dobyvateľovi slúžiť ako milenka i tlmočníčka. Dievča je neochvejne presvedčené, že jej nový pán je Quetzelcoatl. Cortés síce sám seba predstavuje indiánom vždy ako vyslanca španielskeho kráľa Karla V., ale jediným, kto rozumie je Malinali a tá indiánov bez jeho vedomia presviedča, že sa navrátil sám Operený had. Nedôverčiví Aztékovia tomu nechcú veriť a pre čitateľa je skutočným pôžitkom sledovať umne vystavané dialógy, kedy Cortés hovorí Moctezumovým poslom jedno a Malinali im prekladá čosi iné.
Cortés nástojí na stretnutí s aztéckym panovníkom. No Moctezuma je paralyzovaný vlastným strachom a nerozhodnosťou. Vrátil sa skutočne Operený had? A ak áno, čo zamýšľa? Zosadí ho z trónu alebo sú jeho úmysly pre vladárovu moc neškodné? Jeho obavy narastajú, keď Španieli na ceste do Tenochtitlánu porazia Tlaxcaltékov, úhlavných nepriateľov Aztékov, z ktorých Cortés razom urobí svojich spojencov.
Po príchode do hlavného mesta sú Španieli uchvátení veľkoleposťou aztéckej metropoly. Moctezuma ich priateľsky pohostil, lebo stále si nie je istý s kým má tú česť. Cortés sa však v Tenochtitláne necíti bezpečne, Aztékovia môžu kedykoľvek udrieť, preto sa odhodlá k odvážnemu kroku. Suverénne a len s hŕstkou mužov vpochoduje do Moctezumovho paláca a prehovorí ho, aby sa dobrovoľne stal jeho rukojemníkom. V tejto chvíli už Cortés využíva legendu o Operenom hadovi cieľavedome vo svoj prospech. Moctezuma neskôr pri nepokojoch zahynie a keď Aztékovia proti Španielom konečne obrátia zbrane, tí len horko ťažko vyviaznu z rozbúreného hlavného mesta. Po získaní posíl je však Cortés naspäť a definitívne dobýva Tenochtitlán, ríša Aztékov je úplne rozvrátená...
Román má niekoľko zaujímavých rovín a dejových línií. V popredí je vzťah Cortésa a Malinali, keďže aj podľa chápania dnešných Mexičanov, vzišiel moderný mexický národ práve z tohto španielsko-indiánskeho spojenia. Ich pomer sa vyvíja najmä na strane indiánskej dievčiny, ktorá si postupne uvedomuje, že vodca Španielov nie je boh, ale len obyčajný človek. Jej lojalitou k nemu to však neotrasie. Aj Cortés, aj Malinali sledujú svoje mocenské ciele a vedia, že ich jeden bez druhého nedosiahnu. Sú to dve vášnivé, silné a priam titanské osobnosti.
Cortés je úžasne prefíkaný taktik i stratég. Celý čas za sebou páli mosty a svojich mužov ustavične vedie k víťazstvu, aj keď to veľakrát vyzerá beznádejne. Svojou nehanebne vyzývavou odvahou a ambíciami neustále pokúša šťastie. A to mu veru praje. V bezvýchodiskových situáciách Cortés vyznáva heslo: „keď sa na teba zaškerí diabol, neuhni, naopak napľuj mu odvážne do tváre a on zbabelo pred tebou utečie“. Asi najviac sa mu toto krédo osvedčí počas jednej zo záverečných bitiek. Po zdrvujúcom úteku z Tenochtitlánu, v noci 1. júla 1520, ktorá vošla do dejín pod názvom La Noche Triste („pochmúrna noc“) prepadla zdecimované zvyšky Španielov dvestotisícová aztécka armáda.
Hŕstka conquistadorov by proti presile nemala šancu, ale Cortés sa vrhol odvážne dopredu a v jednej chvíli sa mu zdá, že nad stanom aztéckeho veliteľa vidí zjavenie Panny Márie, ktorá ho pozýva k sebe. Z posledných síl a s niekoľkými odvážnymi jazdcami sa teda prederie dopredu, vydrapí vodcovi Aztékov posvätný znak a keďže aztécki bojovníci sú silne poverčiví, celá armáda sa zrazu rozuteká.
Náboženský motív sa ostatne prepletá celým dielom. Španieli a ich vodca sú vykresľovaní ako muži, u ktorých sa túžba po zlate a sláve dokonale snúbi s vrúcnou kresťanskou vierou a planúcim misionárskym nadšením. Táto kombinácia je na Španieloch veľmi zaujímavá a príťažlivá. Pri pohľade do dejín Západu sa totiž dá skonštatovať, že svoje najslávnejšie obdobia zažila naša civilizácia práve vtedy, keď dokázala efektívne spojiť zištné a náboženské pohnútky. Cortés dôrazne trvá na skoncovaní s ľudskými obetami, dokonca aj vtedy, keď je to pre neho politicky nevýhodné. A keď vidí ohavnosti, ktoré ukrýva hlavný aztécky chrám je jeho zdesenie a znechutenie úprimné. Hernán Cortés je v podaní Falconera silným, obdivuhodným a inšpirujúcim lídrom, aj keď má pochopiteľne taktiež temné stránky.
No popri ľúbostno-mocenskom vzťahu Malinali a Cortésa má román ešte jednu vedľajšiu dejovú líniu. Týka sa komplikovaného priateľstva medzi dvomi Španielmi, Nortem a Benitézom. Norteho našli Cortésovi ľudia medzi yucatánskymi indiánmi, kde stroskotal pred siedmymi rokmi a násilne ho vytrhli z prostredia, ktoré medzitým prijal za svoje. Z Norteho sa medzičasom stal indián, ktorý zavrhol španielsku identitu. Dokonca obhajuje indiánov tým, že kladie etické rovnítko, medzi ľudské obety Aztékov a upaľovanie kacírov španielskou inkvizíciou. Norte je takmer postmoderný relativista a po boku svojich španielskych druhov bojuje len z pudu sebazáchovy, nie z presvedčenia alebo túžby po koristi. Aztékovia ho zajmú počas La Noche Triste a skončí na obetnom stole ich kňazov.
Benitéz je iný. V podstate ide o poctivého a čestného muža. Na Kube bol farmárom, pre ktorého je Cortésovo ťaženie prvým závažným krstom ohňom. Nenávidí Cortésa pre jeho ľstivosť a chamtivosť, ale súčasne mu ďakuje, že práve on ho v najťažších skúškach motivoval, aby vydržal a zvíťazil. Cortés oslovil to najhoršie i najlepšie v Benitézovej duši. Norteho afinitou k indiánom Benitéz pohŕda, no v horúčke boja si navzájom zachránia životy.
Vzťah týchto dvoch postáv komplikuje láska k ďalšiemu indiánskemu dievčaťu, ku Kvetine dažďa. Za manželku ju dostal Benitéz, no ona miluje Norteho. Kvetina dažďa nezdieľa s Malinali jej nadšenie pre španielskych dobyvateľov a neverí ani, že Cortés je Operený had, dokonca sa ho pokúsi neúspešne zavraždiť...
Oproti iným románom s touto tematikou, Falconer necháva motív zlata tak trochu v úzadí. Španieli sa tu síce dopúšťajú aj mnohých zločinov, motivovaných chamtivosťou, no dali by sa vykresliť aj hanebnejšie. Veľa kníh, ktoré sa zaoberajú týmito udalosťami podstatne viac démonizujú španielsky „auri sacra fames“. Autor sa zrejme na túto hru nechcel pustiť, aby viac priestoru zostalo pre charakterový vývin jednotlivých postáv.
Aztécka perla je kniha, napísaná podmanivým a súčasne ľahko čitateľným jazykom. V zásade sa drží historických faktov. Hernán Cortés je dnes v Mexiku vnímaný ako výrazne negatívna postava. Mexickí nacionalisti sa skôr považujú za potomkov „Aztlanu“ ako španielskych osadníkov. História je milosrdnejšia. Vníma ho skôr ako vysoko komplexnú a kontroverznú osobnosť, ktorá sa neskôr, v pozícií guvernéra, snažila indiánov dokonca chrániť pred svojvôľou Španielov. Cortés pre Katolícku cirkev i španielsku korunu vybojoval obrovské víťazstvo, no najmä cisár Karol V. sa neskôr ukázal ako nevďačný panovník, u ktorého conquistador upadol do nemilosti...
Dobytie Mexika Španielmi a pokorenie aztéckej civilizácie bolo jedným z veľkých, priam osudových príbehov Západu. História tu nabrala črty antickej drámy, pri ktorej sa pozorovateľovi zatají dych aj po päťsto rokoch. Falconerovi už len stačilo ju opísať. Táto kapitola dejín si zaslúži našu pozornosť, pretože v príbehu Malinali a Cortésa vidíme naše výšky i útroby, to najlepšie a najvznešenejšie z našej civilizácie, ale aj to najhoršie. A vidíme ako kombinácia oboch doviedla Európu k veľkosti.
Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise Impulz - revue pre modernú katolícku kultúru, 4/06)
| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |