Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Voľby 2006 – Správa o stave spoločnosti
19-06-2006 / Michal Drotován / Komentáre

Voľby sa skončili, karty sú rozdané. Kto je víťaz a kto porazený? Pre zahraničné periodiká je táto otázka jednoduchá, porovnajú volebné zisky a vyhodnotia. Tak napríklad Gazela Wyborcza ohodnotí, že „výsledok volieb ukázal, že Slováci odmietajú sociálne a hospodárske reformy premiéra Mikuláša Dzurindu“. Fico vyhral. Je to naozaj tak? Ak sa pozrieme pod pokrývku, tak to vôbec nie je také jednoznačné.

Výpočty sú až veľmi jednoduché. V absolútnom počte hlasov získali SMER- SD a SNS (vychádzajúc z premisy zrátania výsledkov PSNS a SNS vo voľbách 2002) presne o toľko hlasov viac, o koľko ich stratilo HZDS (teda o cca 350 000). Táto skupina sa iba presunula od jedného proféta (Mečiara) k inému (Fico). Pozitívna správa je tá, že počet iracionálne zmýšľajúcich ľudí sa na Slovensku nemení. Samozrejme, určité hlasy prebral SMER aj KSS (tento počet doplnil strane SMER počet hlasovacích lístkov o ktoré „prišiel“ neúčasťou niektorých pôvodných voličov HZDS, ktorí sa na rozdiel od volieb 2002 radšej venovali záhradke) , ale to nič nemení na fakte, že počet voličov jednotlivých strán HZDS, SMER- SD, KSS a SNS zostal prakticky konštantný. Táto skutočnosť empiricky vylučuje hodnotiť tieto voľby ako prehru reforiem. Počet voličov, ktorí chcú, aby sa o nich staral štát a odmietajú prijať osobnú zodpovednosť za svoj život, sa nezvýšil. Dá sa dokonca povedať, že odklonom od HZDS smerom k Ficovi dokázali reálnejšie artikulovať svoje záujmy o povinnosti štátu postarať sa o svojich občanov.

Výroky a prehlásenia niektorých politikov v povolebných diskusiách, jasne naznačujú, že buď úmyselne zavádzajú, alebo majú neschopných poradcov. Jeden z bludov je Ficove vyjadrenie, že sú jediná ľavicová strana v parlamente. Faktom je však skutočnosť, že napríklad v analýze predvolebných programov Nadácie F. A. Hayeka sa SNS dokonca dostala bližšie ku KSS ako Ficov SMER. Opäť sa raz potvrdzuje nezmysel o krajnej pravici ako opozite voči krajnej ľavici, ktorá jedna s druhou de facto splýva z opačných koncov v jeden celok. (Ako to už v roku 1944 tvrdil v knihe Cesta do otroctva F.A. von Hayek, neskôr napríklad R. Aron alebo H. Arendt.) Na základe tejto skutočnosti je teda možná aj eventualita, že KSS stratila hlasy na úkor SNS.

Prejdem však na konkrétne výsledky strán, ktoré sa dostali do parlamentu resp. zostali pred jeho bránami. Orientáciou budú zisky jednotlivých strán a rôzne iné faktory, ktoré sa pokúsim analyzovať.

SMER- SD:

Podľa zisku 50 mandátov a 29,14 % jednoznačný víťaz volieb. Róbert Fico však nie je hlupák a vie si aj sám spočítať, že táto skutočnosť nemusí ešte nič konkrétne znamenať. Precedens v podobe dvoch víťazstiev HZDS vo rokoch 1998 a 2002 je dostatočným varovaním pred veľkohubými rečami. Fico bude buď musieť vypúšťať body z programu, alebo znižovať personálne nároky v budúcej vláde. Ako som už vyššie hovoril, hlasy získal hlavne od bývalých voličov HZDS, preto z pohľadu rádového voliča týchto strán (SMER a HZDS) by bola najlogickejšia koalícia s SNS. Ficoví kolegovia zo socialistickej internacionály (kam sa dostal hlavne vďaka bývalej SDSS) by však určite neskrývali odpor. Veď si len skúsme predstaviť napríklad koalíciu socialistov s LePenovou FN vo Francúzsku. Čelní predstavitelia strany SMER a hlavne jej sponzori by s takouto eventualitou pravdepodobne nesúhlasili. Ak teda Fico nebude poslúchať svojich voličov, tak je táto koalícia možná iba v krajom prípade, keď to bude jediná možnosť, aby Fico nezostal so Slotom v opozícií. Fico si uvedomuje, že volebný zisk okolo 30% je maximum, čo jeho strana (a aj strana akákoľvek iná) môže na Slovensku pri súčasnom pomernom volebnom systéme získať. Z pohľadu do budúcnosti je počet 50 kresiel pre Smer maximum.

SDKÚ - DS:

Strana premiéra Mikuláša Dzurindu opäť vstala z mŕtvych a získala 31 mandátov a 18,35 %. V strane si však musia uvedomiť, že to nie je zásluha Dzurindu, ale celého jeho tímu a členov strany. Dá sa dokonca povedať, že voliči SDKÚ čiastočne odmietli osobu samotného Dzurindu, hovoria o tom preferenčné hlasy odovzdané Radičovej a Miklošovi, ktorí odsunuli predsedu vlády až na tretie miesto. Táto skutočnosť vypovedá o tom, že jej voliči súhlasia s volebným programom aj s reformami, ale nesúhlasia s politikou, ktorá sa spája s Dzurindom. Poradcovia SDKÚ urobili vynikajúci ťah s ministerkou I. Radičovou, ktorá sa stala protipólom Z. Martinákovej.

Povolebné vyhlásenie Fica, že jedine bohatá Bratislava si zvolila SDKÚ, je zavádzajúce. Je síce skutočnosťou, že v Bratislavskom kraji získala ako v jedinom táto strana prvenstvo (v Bratislave ešte výrazne vyššie ako v okresoch Malacky, Pezinok a Senec), ale hovoriť o elektoráte SDKÚ ako o „bohatých Bratislavčanoch“ nie je podložené. V kraji s najvyššou nezamestnanosťou (aj keď novinári aj politici často hovoria o chudobnom východe, skutočnosť je taká, že už dlhodobo je najvyššia nezamestnanosť v BB-kraji, hlavne v okresoch Krupina, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Lučenec) bol rozdiel medzi voličmi SDKÚ a SMERu najnižší (cca 2 percentuálne body). Tento kraj je baštou člena SMERu a bývalého rektora UMB Murgaša. Napriek tomu tu získala SDKÚ 27,5 %. Pre SDKÚ vyzerá najschodnejšie koalícia SDKÚ- KDH- SMK – HZDS (bez Mečiara). Táto koalícia by bola zároveň jedinou výhrou pre reformné Slovensko.

SNS:

To, že jediná prekážka vstupu SNS do parlamentu v roku 2002 bol rozpor medzi Malíkovou a Slotom, sa ukázalo v týchto voľbách, keď kandidovali spolu. SNS je pre ich voličov značka a Jano Slota pojem. Z toho vyplýva ideálna kombinácia pre „roduverných Slovákov“ a to Slota v SNS. Dôkazom irelevantnosti ostatných členov je skutočnosť, ako skončili jej bývalí členovi Prokeš, Móric, Slavkovská, Sitek, Andel atď. v strane SLNKO, ktorá napriek relatívne výraznej kampani (aspoň v Bratislave) získala smiešnych 0,17 % hlasov. Slota sa hneď aj prezentoval, keď hneď ráno po voľbách v Slovenskom rozhlase označil za „absolútnu prioritu programu strany“, aby Maďari neboli vo vláde. Ako povedal J. Drgonec, „aj hulváti majú právo na pomerné zastúpenie“. Ja len dodám, že si môžu vykrikovať ako Bollová v opozícií. Žiadna strana, čo chce mať budúcnosť, nepôjde so Slotom do koalície.

SNS získalo 20 kresiel 11,73 % a najviac ju podľa slov Slotu potešilo, že predbehla Maďarov. Určitá skupina voličov teda považuje za svoj najväčší prínos do chodu dejín skutočnosť, že sa narodili ako Slováci. K tomu nieto čo dodať. Po vstupe SR do EÚ sa dal očakávať nárast preferencií extrémistov. „Politológ“ Rastislav Tóth v nočnej relácií Slovenského rozhlasu tesne po uzavretí volebných miestnosti tvrdil, že voliči SNS ju volili preto, „že chceli zdynamizovať Slovensko“. Ja len dodám, že pravdepodobne vychádzal z konceptu lúzokracie.

SMK:

Zisk 11,68 % a 20 mandátov je pre SMK historický úspech. Pozitívom je, že ich volila aj skupina slovenských voličov. To potvrdzuje skutočnosť, že ak by bola SMK menej etnicky orientovaná, prípade by upravila svoju politiku v poľnohospodárstve, mala by reálny potenciálny elektoriát aj medzi občanmi slovenskej národnosti. Béla Bugár sa stal po týchto voľbách jednoznačne najsympatickejším lídrom parlamentnej strany. Na Slotove vyhlásenia v TV Markíza reagoval smiechom, čo je asi tá najrozumnejšia reakcia. Ak SMK bude vo vláde, Slota sa chystá odstúpiť. Už len z tohoto (a nielen z tohoto dôvodu) by SMK mala byť opäť vo vláde.

ĽS - HZDS:

Paradox slovenskej politiky je ten, že aj keď hnutie získalo iba 15 mandátov, má o mnoho väčší koaličný potenciál ako pred štyrmi či ôsmimi rokmi, keď voľby vyhralo. Hviezda V. Mečiara zhasína a s ním aj celé HZDS. Je veľmi pravdepodobné, že to budú posledné štyri roky HZDS v slovenskom parlamente. Elektorát nielen vymiera, ale stáva sa aj značne nestabilný. Mečiar môže urobiť iba jedinú vec, a to vzdať sa pôsobenia svojej osoby vo vláde SR. Ak by išiel so Smerom a SNS, tak by sa mohol stať maximálne ministrom, ak by odstúpil, tak by umožnil vládu SDKÚ- SMK- KDH- HZDS. Tá by pomohla nielen jeho hnutiu, ale čiastočne aj jeho osobe. V tomto kontexte netreba zabúdať na skutočnosť, ktorú slovenskí novinári stále obchádzajú, a to že vo vláde v rokoch 1994-1998 nebolo iba HZDS, ale aj SNS. Ak má Mečiar ešte trochu zdravého rozumu, tak odstúpi od svojich požiadaviek.

KDH:

Zisk 14 mandátov a 8,31 % je napriek vyhláseniu Hrušovského pre KDH sklamaním. Ešte väčším sklamaním by bola skutočnosť, že by KDH vstúpilo do vlády s Ficom a Slotom. To by mohlo mať pri ďalších voľbách reálne za následok, že KDH ostane mimo parlamentu. Vnútrostranícka situácia (na základe mojich rozhovorov s niektorými členmi strany) tiež nie je ružová, nespokojnosť už dlhšiu dobu vládne hlavne v bratislavských kluboch KDH, ktoré nesúhlasia s personálnou politikou ústredia. Dôkazom je aj prekrúžkovanie sa Petra Gaburu zo 77. miesta na 9. Pozitívom je aj vypadnutie „pošuka“ P. Muranského (lojálneho a neschopného predsedu krajskej rady v B. Bystrici). Nezobratie kandidátov OKS malo tiež svoj efekt, keď sa potenciálni voliči obrátili radšej na odbornejšie vypracovaný program SDKÚ. Prekrúžkovanie Lipšica pred Palka je tiež dôkazom, že kádeháci nie sú veľmi naklonení radikálnym „bojovníkom za pravdu božiu“. KDH dokázalo, že síce má určitý elektorát, no napriek určitej kampani sa im nepodarilo získať nikoho nového, dokonca ešte stratilo 45 000 hlasov.

Hrušovskému sa nevyplatila kampaň v zmysle „ak nechcete voliť KDH radšej ostante doma“. Celá ich kampaň bola iba o nízkej volebnej účasti, ktorá pomôže KDH k vyšším percentám. V princípe je to pravda, ak by bola účasť výrazne vyššia, tak by KDH ostalo pred bránami parlamentu. Najschodnejšia cesta pre KDH do budúcnosti je postaviť na čelo Daniela Lipšica a odstaviť „byrokrata“ Hrušovského a „drakobijca“ Palka.

KSS:

Jednoznačne vysokým pozitívom je skutočnosť, že Bollová, Ševc , Ondriáš a spol. môžu nasledujúce štyri roky rečniť iba doma pred telkou prípadne cez ulicu v krčme. Negatívom je to, že táto strana získala príspevok na činnosť z našich daní.

SF:

Martinákovej a jej pozliepanej skupine ostali iba oči pre plač, z príspevku možno ani nesplatí úver a pravdepodobne sa do konca roka rozpadne. Občianski aktivisti prestanú snívať o veľkej politike a vrátia sa do práce v NGO, kam patria a kde môžu urobiť o mnoho viacej ako v NR SR. Róbert Kotian sa opäť prihlásil do neúspešného projektu a jeho kariéra novinára sa tiež de facto asi skončila. Branislav Opaterný musí cítiť čiastočné zadosťučinenie. Budúce voľby už o tejto strane nebudeme určite počuť. Hlasy pre Martinákovu získala Radičová.

ANO:

1,42% je reálny potenciál Pavla Ruska bez lojálnej televízie, ostatné „postavičky“ ako Černá, Brestenská či Perišková pritiahli maximálne širšiu rodinu. O ANO už nebudeme v reálnej politike nikdy počuť. Pavol Rusko sa stáva nulou, akou bol pred rokom 1995. Možno sa ešte pokúsi kandidovať do mestského zastupiteľstva.

Strany, ktoré nezískali jedno percento:

Slovenský folklór tento raz tvorilo 12 strán, nepomohla ani relatívne drahá kampaň (Prosperita Slovenska – 0,13% , SLNKO – 0,17% alebo NÁDEJ – 0,63%), nepomohli „kortešačky“ priamo pred volebnými miestnosťami (SDĽ - 0,12%), nepomohol ani prezident (HZD - 0,63%) a nepomohol ani najlepší program (OKS - 0,27%). Šimkova Misia 21 dokonca „súperila“ s S.O.S. o posledné miesto. O 25 hlasov tento súboj „prehrala“. Tieto strany majú v princípe dve možnosti- buď zaniknú, alebo sa orientujú na komunálnu politiku, kde viaceré majú výrazne lepšie šance na úspech (Nádej, OKS, Misia 21, ale aj HZD).

Okrem „rýchlokvasných“ strán, ktoré stavali na ambíciách jednotlivcov (či už dostať sa do parlamentu, alebo urobiť si PR kampaň, čo sa im z dôvodu malého priestoru zadarmo v reláciách veľmi nepodarilo) zostávajú tri „slušné strany“, ktoré boli opláchnuté veľmi studenou sprchou. Ide sa o OKS, Nádej a Misiu 21. V pomere náklady/zisk najviac stratila Nádej. OKS rovnako dostalo budíček, že buď pretransformuje stranu (začnúc vymenením predsedu Tatára napríklad za Šebeja), alebo sa bude musieť zmieriť s tým, že ostane iba malou, aj keď veľmi činnou a výbornými nápadmi hýriacou skupinou. Ukázalo sa v plnej nahote, že OKS nebojuje o percentá, ale o métu 10 000 voličov, ktorú v troch voľbách po sebe (2002,2004,2006) nedosiahla, dokonca v absolútnych číslach ide o klesajúcu krivku. Ľudia chcú dobrý program, ale chcú aj stranu, ktorá by ho mohla plniť (aj na základe nevyhnutných kompromisov s inými stranami). Politika je umenie možného. Možno by OKS nezaškodilo zostúpiť z intelektuálneho piedestálu medzi obyčajných ľudí. Nestačí si iba hladkať ego, že mám najlepší program na Slovensku (či na svete??).

Poslednou kapitolou je Ivan Šimko, človek, ktorý sa po mnohých pokusoch stal predsedom strany. Jeho aktivity proti komunistom aj zákon o zločinoch komunizmu sú chvályhodné . Za „zánik“ tohto politika môže zlá slovenská tradícia, keď sa miesto názorových platforiem a krídiel v rámci veľkých strán radšej vytvárajú nové strany a straničky. A všetci idealisti v malých stranách po celom Slovensku by si mali uvedomiť, že politika nie je snehobiela záležitosť. Skôr je záležitosť snehu okolo bratislavského Slovnaftu. V každom prípade by bola škoda, ak by malé strany nepokračovali ďalej na lokálnej úrovni.

Výsledky slovenských parlamentných volieb 2006 nie sú až také zlé, ak sa možno na prvý pohľad zdá. Ak by vznikla koalícia SDKÚ-SMK-KDH-HZDS (bez Mečiara), tak by dokonca boli výborné. Opačný by bol extrém SMER-HZDS-SNS. Tento triumvirát by sme pokojne mohli nazvať lúzokraciou.

MICHAL DROTOVÁN
(autor je študent politológie FF TU)


Odkazy:

Výsledky volieb (graf)
Poslanecké mandáty (graf)
Volebný report z roku 2002

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk