| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |
Jazyk pani Černej
31-05-2006 /
Vladimír Palko /
Kultúrna vojna
Pani poslankyňa Eva Černá povedala: "Bolo by veľmi dobre, keby sa Cirkev zamerala na teplošov vo svojich farách a farnostiach po celej Európe. Dobre viete, koľko škandálov vyšlo na povrch zemský." Málokedy sa podarí vysloviť tak stručný výrok s tak mnohovrstevnatou inkonzistenciou. Černá tak reagovala na výroky pápeža o neprípustnosti homosexuálnych partnerstiev. Dovoľte pár poznámok.
1. Skôr než sa dostaneme k záležitostiam logiky, pristavme sa pri estetičnosti jazyka pani Černej. Ak žena s pravdepodobne najväčšími megaboardovými podobizňami v strednej Európe verejne používa slovo "teploš" a to bez rozhorčenej odozvy médií, znamená to, že žijeme v upadajúcej kultúre. Samozrejme, že obeťou tejto kultúry, ku ktorej pani Černá prispieva, budú ženy. Ak sa totiž ženy budú vyjadrovať jazykom spodiny, aj s nimi bude hovorené jazykom spodiny. Kultúra stredoveku vynašla rytierskosť mužov voči ženám, ale ANO, ako je známe, nechce návrat do stredoveku.
Spomínam si, ako pred pár rokmi priniesli liberálne médiá fotografie českej političky z ČSSD Petry Buzkovej, ako si "hore bez" vykračuje na plážach Jadranu. Bolo to pre ne i pre Buzkovú v podstate "kúl". O dva roky nato si dala pani Buzková chirurgicky zmenšiť prsia. Mnohí politici na to reagovali rôznymi poznámkami. Buzkovej stranícky kolega Kraus povedal, že teraz sú Buzkovej prsia tak akurát do jeho rúk. Tie isté médiá začali vypisovať, že Kraus je hulvát a Buzkovej sa to tiež nepáčilo. Zabudli, že myšlienky majú dôsledky. Ak ženy ukazujú prsia, tak ako kedysi ukazovali oči, tak muži budú dnes o ich prsiach hovoriť tak, ako kedysi hovorili o ich očiach. Čo sa dookola pošle, to sa aj vráti. No ale žiadajte od liberálov konzistentnosť v myslení.
2. Teraz sa už venujme tej nekonzistentnosti. Predovšetkým je tu otázka, čo vyšlo vlastne najavo po celej Európe? Viem o veľkých problémoch s pedofilnými kňazmi v USA, ale v Európe? Pamätám si na škandál v rakúskom St. Pöltene, kde ktorýsi seminarista prechovával v počítači pornografické materiály, ale to je tak všetko. Predpokladám, že nič konkrétne, čo by sa týkalo "celej Európy" nevie ani pani Černá. Len si tak porozprávala. To však liberáli môžu beztrestne. K tomu sa ešte dostaneme.
3. V Černej výroku je i zakotvená hlavná lož celej homosexuálnej agendy. Touto ložou je podsúvanie názoru, že to konzervatívni ľudia neustále nanášajú tému homosexuality, ktorí sa musia brániť pred zasahovaním do svojho života. "Mal by si sa radšej zamerať na to alebo tamto", zvykneme hovorievať človeku, čo sa stará do niečoho, do čoho ho nič nie je. Pravdou je však opak. Homosexuáli si môžu žiť, ako chcú, ale je to liberálna ľavica, ktorá žiada, aby homosexuálne praktiky povinne schvaľovala celá spoločnosť. Agresorom je ľavica a spoločnosť sa len bráni. Ľavica vymyslela homopartnerstvá, intenzívne ich propaguje, a Cirkev sa na to iba zareagovala. Napokon, robí tak dvetisíc rokov.
Mimochodom, veď sú to samotné liberálne médiá, spojenec liberálnych politikov, ktoré neustále žiadajú Cirkev, aby sa vyjadrovala k otázkam rodiny , manželstva a sexu. Hlavná lož tejto agendy je lžou preto, lebo zamieňa útočníka s obeťou.
4. Čo nám pripomína polemika Černá vs. Ratzinger? Spomínam si na také časy, kedy sa polovzdelanci suverénne osopovali na vzdelaných a premýšľajúcich ľudí. Bolo to za komunizmu a akosi sa to vracia,
5. Z Černej výroku vyplýva jasne i to, že deklarovaná snaha liberálov pomôcť údajne prenasledovaným homosexuálom je len póza. Sympatický homosexuál - obeť netolerantnej a pokryteckej kresťanskej morálky - sa v Černej videní sčistajasna zázračne transformuje na nesympatického "teploša" v okamihu, ak je kňazom. Sympatičnosť homosexuála teda nie je v liberálnom myslení (ak možno použiť toto slovo) konštantou. Konštantou je nenávisť voči kresťanstvu a voči Cirkvi.
6. Ďalšia nekonzistentnosť výroku spočíva v tom, že Cirkev predsa problém homosexuálnych kňazov neobchádza. Po skúsenostiach so situáciou v USA Vatikán pred pár mesiacmi vydal smernicu, ktorá jasne hovorí, že osoby s homosexuálnymi sklonmi nemajú byť prijímaní do seminárov a nemajú byť svätení za kňazov. Aké bolo stanovisko liberálnych médií? Pochopiteľne obviňovali Vatikán z diskriminácie homosexuálov. Takýto je kolobeh sympatií voči homosexuálom v liberálnom svete. Kým Cirkev robí gayovi problém s prijatím do seminára, gay je sympatická obeť. Ak sa stal kňazom a podlieha pokušeniam, mení sa na nesympatického "teploša".
7. Ďalej bude reč o nekonzistentnosti médií. Pre mňa najvýznamnejším aspektom výroku bolo to, čo nastalo alebo skôr nenastalo po ňom. Predstavte si, že by niektorý politik KDH použil v súvislosti s homosexuálmi slovo "teploš". Burácajúce "Fúúúj KDH" by v podstate vo všetkých médiách znelo týždne, mesiace a roky. Takýto výrok by sa trvalo citoval ako dôkaz iracionálnej atavistickej nenávisti zaostalých kresťanských homofóbov voči inakosti druhých.
Mimochodom, liberálne médiá tak prahnú po takýchto výrokoch kresťanov, že keď tieto neprichádzajú, médiá si ich musia vymyslieť. Pastor Ake Green v roku 2004 vyslovil výrok, že sexuálne deviácie sú rakovinovým nádorom, pričom hneď v nasledujúcej vete hovoril o zoofílii a pedofílii. Médiá okamžite posunuli jeho výrok v tom zmysle, že mal tvrdiť, že homosexualita je rakovinovým nádorom. Ďalším posunom bolo tvrdenie médií, že povedal, že homosexuáli sú rakovinovým nádorom. Keď som vyjadril švédskej veľvyslankyni protest proti odsúdeniu Greena, denník SME publikoval Shootyho karikatúru mojej osoby, kde mi vložil do úst výrok: "Budeme vždy stáť na strane práva! Práva ničiť a ponižovať tých prašivých buzerantských hajzlov!" Pravdou je pritom to, že nič nie je vzdialenejšie skutočným kresťanom ako takýto jazyk, najmä ak neprechovávajú žiadnu nenávisť proti homosexuálom ako takým, iba sa bránia pred donucovaním k schvaľovaniu homosexuálnych praktík.
Médiá teda vymýšľajú v skutočnosti neexistujúce nenávistné nadávky kresťanov proti homosexuálom, ale prechádzajú mlčaním skutočné znevažujúce nadávky voči homosexuálom zo strany liberálov. Toto je perveznosť médií. Tento princíp nazvime princípom "Ľavica môže, pravica nemôže (a aj keď to nerobí, bude obvinená, že to robí)".
8. O fungovaní princípu "Ľavica, môže, pravica nie" sa možno dočítať i na stránke www.brusselsjournal.com v článku Luca von Braekela "Dirty hetero" an example of "Partisan Tolerance". Dočítame sa v ňom o aktivite belgickej vládnej agentúry CEOOR (Centrum pre rovnosť príležitostí a opozíciu proti rasizmu), ktorá dala vytlačiť 100 tisíc pohľadníc s nadpisom "Špinavý heterosexuál". Podľa agentúry sa má jednať o provokatívnu kampaň s cieľom ukázať, akému druhu útokov sú bežne vystavení homosexuáli. Nie je mi jasné, ak homosexuálom nadávajú do špinavcov podľa mojich informácií v zásade iba asociáli, prečo majú byť vystavení takýmto urážkam takmer všetci občania. To nie je provokatívna kampaň, ale vládny teror.
Niektorí občania správne reagovali podaním trestného oznámenia na agentúru z dôvodu diskriminácie. Riaditeľ agentúry Jozef De Witte sa z nich vysmieval tvrdiac: "Mám veľa odborníkov, ktorí pracujú pre mňa a vedia, čo je to diskriminácia. Stigmatizácia väčšiny nie je diskriminácia. Diskriminácia je niečo, čo sa z definície týka menšín". Počul tento ignorantský byrokrat a jeho odborníci niekedy niečo o komunizme? V komunizme bolo u zaujatia drvivej väčšiny vedúcich miest predpokladom členstvo v komunistickej strane. V porovnaní asi so štyristotisíc straníkmi boli milióny nestraníkov diskriminované.
A ešte raz si predstavte, že by skúsil nejaký kresťanský politik použiť slovo "špinavý" v súvislosti s homosexuálmi.... Ľavica môže, pravica nie...
9. Princíp Ľavica môže, pravica nie platí aj v iných oblastiach prebiehajúcej kultúrnej vojny. V USA je takou témou napríklad rasizmus. Veľké médiá tu neustále nálepkujú Republikánsku stranu nálepkou rasizmu. Občas zlikvidujú republikánskeho politika nie za jeho výrok, ale za to, čo si ony, médiá, myslia, že z jeho výroku vyplýva. Príkladom spred troch rokov je odstúpenie senátora Trenta Lotta, ktorý si dovolil povedať na oslave stých narodenín Stroma Thurmonda, že ak by bol Thurmond zvolený v roku 1948 za prezidenta, USA by si mohli ušetriť mnoho problémov. Vojnový hrdina Thurmond bol zástancom segregácie, ale mnohé iné jeho názory boli zdravé a správne. Médiá však obvinili Lotta, že určite mal na mysli podporu Thurmondových názorov na segregáciu. Použili tak iný princíp, ktorý by sa dal nazvať "Veď my najlepšie vieme, čo si myslíš"...
Zo strany Veľkých médií i politikov Demokratickej strany však neraz zaznejú rasistické poznámky voči černochom, ktorí sa angažujú v Republikánskej strane. Sú označovaný za "strýčkov Tomov". Strýčko Tom bol hlavnou postavou známeho románu Harriet Beecher Stoweovej Chalúpka strýčka Toma. Bol to starý čierny otrok pokorne znášajúci svoj osud.
Myslenie (ak sa to tak dá nazvať) liberálnych médií je jednoduché. Čierny republikán? Iste má mentalitu strýčka Toma a je to posluhovač belochov, veď inak by nebol v rasistickej strane, no nie? Nijako ich nevyrušuje fakt, že pred stopäťdesiat rokmi boli motorom zrušenia otroctva Republikáni zo Severu a brzdou Demokrati z Juhu.
Myslíte si, že republikánsky politik môže vysloviť poznámku akokoľvek spomínajúcu farbu černošského politika z Demokratickej strany? Nech by skúsil... Ľavica môže, pravica nie.
10. Tak, čo priatelia, veríte, že žijeme v prostredí slobodnej férovej výmeny názorov, kde médiá každému namerajú rovnakým metrom?
Vladimír Palko
(autor je podpredseda KDH)
| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |