Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Conrad Hilton - muž, ktorý prespával v hoteloch
13-03-2006 / Lukáš Krivošík / Slobodný trh

Multimiliónová hotelová dedička Paris Hilton napĺňa pravidelne svojimi divokými škandálmi stránky bulváru. Ale kto bol vlastne jej pradedo, muž, ktorému vďačí za zdedené bohatstvo – Conrad Nicholson Hilton?

Mladosť

Conrad Hilton sa narodil na Vianoce 1887 v Novom Mexiku, v rodine miestneho obchodníka, ktorý sa ako desaťročný prisťahoval do Ameriky z Nórska. Ten okrem obchodu so zmiešaným tovarom pôsobil ako poštmajster, lekárnik, obchodník s dobytkom a pumpár. Jeho podnikavá činorodosť a nedostatok času spôsobovali, že malý Conrad bol pod silným vplyvom svojej zbožnej katolíckej matky, ktorá pochádzala z Nemecka. Najskôr poslala syna na vojenskú akadémiu v Albuquerque, neskôr na katolícku farnú školu v Santa Fe.

Počas letných prázdnin Conrad vždy vypomáhal otcovi pri obchodoch a čoskoro sa ukázalo, že má pre ne možno viac talentu, než otec. Keď v roku 1907 starý Gus Hilton zbankrotoval, jeho syn prišiel s nápadom premeniť ich dom na rodinný hotel. Celá rodina niekoľko mesiacov veľmi tvrdo pracovala, aby svoj hotel v San Antoniu udržala nad vodou. No úspech sa dostavil a Hiltonovci sa dostali z najakútnejších problémov. Conradovi to umožnilo pokračovať v štúdiu na baníckej akadémií. V tej dobe sa snaží využívať naskytujúce sa obchodné príležitosti a nezriedka prichádza o peniaze. V roku 1912, keď Nové Mexiko vstúpilo do Únie, chvíľu pôsobí ako poslanec štátneho zastupiteľského zboru.

Mal vtedy 23 rokov, no politika ho odrádzala pretvárkou a keď sa vrátil z prvej svetovej vojny, musel sa postaviť na vlastné nohy, jeho otec totiž zomrel pri dopravnej nehode. Najskôr sníval o bankovníctve, ale keď ho stretla príležitosť kúpiť hotel Mobley v Texase, využil ju a od tejto chvíle sa až do konca života stáva hotelierom. Hotel prebudoval tak, aby každý meter štvorcový prinášal zisk.

On sám spal na pohovke, lebo všetky izby boli obsadené a neskôr o svojej stratégii povedal: „Deste sa premárneného priestoru, premárneného úsilia a premárnených peňazí. Inými slovami, premeňte všetko na zlato, stále hľadajte zlatú baňu“. Toto pravidlo mu prinieslo obchodný úspech a on začal skupovať ďalšie hotely, z ktorých každý musel mať svoju vlastnú atmosféru. V roku 1925 už postavil v Dallase prvý vlastný hotel.

Obchody

Potom prišla Veľká hospodárska kríza a jeho sľubne sa rozvíjajúca sieť hotelov takmer skrachovala. Podržalo ho však niekoľko investorov. Hilton naďalej fungoval ako tretinový podielnik a výkonný manažér. Ním vedená sieť hotelov bola prvou, ktorá siahala od pobrežia k pobrežiu a išlo zároveň o prvú hotelovú spoločnosť, ktorá bola kótovaná na americkej burze. Patrili do nej také klenoty ako Plaza hotel a Waldorf Astoria v New Yorku, chicagský Palmer House a Sir Francis Drake v San Franciscu.

Hotely neváhal nakupovať ani predávať. Špecializoval sa na obchodných cestujúcich, kupoval i kasína a zabŕdol aj do oblasti kreditných kariet a požičovní áut. V roku 1946 založil podľa práva štátu Delaware spoločnosť Hilton Hotel Corp. Riadil ju však zo sídla v Beverly Hills.

Lákali ho zámorské trhy. V roku 1949 otvoril luxusný hotel v portorickom San Juan. Portorická vláda oslovila sedem veľkých amerických hotelierov. Všetci okrem Hiltona odpovedali stručným obchodným listom v angličtine. Len Hilton zaslal vlastnoručný list v dokonalej španielčine, ktorú sa naučil v detstve na mexicko-americkom pomedzí. Tým zapôsobil a Karibik sa stal prvým miestom jeho zámorskej expanzie. Postupne otvoril hotely v Havane, Káhire, Istanbule, Berlíne a na mnohých ďalších, exotických miestach.

Filozofia a charita

Conrad Hilton sa vo svojej autobiografii Be My Guest ("Buďte mojím hosťom" – vyšla v roku 1957) charakterizuje ako človek, pre ktorého je veľmi dôležitá viera v Boha. Nešlo len o sebaštylizáciu. Počas namáhavých rokovaní neváhal ťahať kolegov (aj nekatolíkov) na bohoslužby a keď sa obchod vydaril, opäť kolegov nútil ísť do kostola, lebo tvrdil, že za úspech sa treba aj poďakovať. Jeden jeho obchodný partner to vyjadril takto: „Keď sa Conrad za niečo modlí, vždy to dostane. Možno preto, lebo sa nikdy nezabudne poďakovať tomu, ku komu sa modlil“.

Bol tiež veľkým vlastencom a veril, že Amerika má vo svete zvláštne poslanie, spočívajúce v upevňovaní bratstva medzi národmi cez vzájomný obchod a cestovanie. On sám videl svoj hotelový biznis cez prizmu tohto poslania. Bol vášnivým antikomunistom (Castro mu znárodnil jeho havanský hotel) a veril, že povinnosťou bohatých je používať svoje bohatstvo pre dobro ľudstva.

Už v roku 1944 založil po ňom pomenovanú nadáciu. Funguje dodnes. Viac ako 200 miliónov dolárov bolo prostredníctvom nej použitých na výskum očných chorôb, mozgu a na boj proti domácemu násiliu či pomoc pre bezdomovcov. Štedrosť k charite sa prejavila aj v jeho závete. No už menej štedrý bol k svojim príbuzným, z ktorých nikto nezískal viac ako štvrť milióna. Jeho syn Barron napadol testament a v roku 1988, deväť rokov po otcovej smrti, získal z dedičstva ďalších 335 miliónov!

Tajomstvo Hiltonovho úspechu? Jeho obchodnícke schopnosti spočívali najmä v dobrom vyjednávaní, nose na lukratívne príležitosti a v talente na výber spolupracovníkov. Umenie manažmentu obohatil o svoju zásadu MINI-MAX (maximálne služby pri minimálnych cenách). O úspechu povedal: „Zdá sa, že úspech súvisí s činorodosťou. Úspešní ľudia sa hýbu. Robia chyby, ale neprestávajú“.

Škandály

Napriek zbožnosti, Hilton veľa šťastia v súkromnom živote nemal. Bol trikrát ženatý. S prvou manželkou mal troch synov. Jeden z nich, Conrad Junior, vyletel kvôli disciplinárnym problémom zo švajčiarskej hotelovej školy a v roku 1950 sa na deväť mesiacov stal prvým manželom (vtedy 18-ročnej) Liz Taylor. Druhou manželkou Conrada Seniora bola tiež herečka, Zsa Zsa Gabor, s ktorou mal jednu dcéru. V roku 1976, tri roky pred smrťou sa oženil ešte po tretíkrát. Vzal si svoju dlhoročnú známu, o dvadsať rokov mladšiu Mary Frances Kelly.

Ale aj tieto škandály sú ničím oproti eskapádam pravnučky Conrada Hiltona a hviezde bulvárnych médií Paris Hilton, ktorá zosobňuje úpadok starých amerických podnikateľských rodín ako nikto iný...

Lukáš Krivošík
(vyšlo v časopise .týždeň, 9/2006)

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk