Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

SCHIRRMACHER: Islam o potratoch
03-03-2006 / Matúš Demko / Kultúrna vojna

Korán v princípe odsudzuje zabíjanie ľudí (s výnimkou zabitia v sebaobrane a trestu smrti), ale k potratom sa jasne nevyjadruje. Islamskí teológovia preto zaujímajú rozličné uhly pohľadu: zatiaľ čo väčšina raných teológov povoľovala potrat do 40. alebo dokonca do 120. dňa tehotenstva, mnohé krajiny si dnes vykladajú tieto predpisy na ochranu detí konzervatívnejšie. Hoci islamský svet potraty neschvaľuje, neexistuje ani striktný a jednohlasný zákaz.

Korán nie je založený len na viere, že prvých ľudí - Adama a jeho ženu - stvoril Boh, ale aj na predpoklade, že každý človek je jedným z Božích stvorení, je Jeho vlastníctvom a služobníkom. Preto si ľudia nemôžu samostatne určiť dĺžku vlastného života ani života ostatných, ktorí sú tiež Božím vlastníctvom, alebo život predčasne ukončiť. Korán jasne odsudzuje zabíjanie druhých ľudí: „Neber život, ktorý Alah posvätil.“ (6.151; 4.29) Vrahovi hrozí odplata ešte v tomto živote („Vy, ktorí veríte, právo rovnosti je vám predpísané v prípade vraždy...“) a peklo po smrti hrozí každému, kto úmyselne zavraždí iného moslima: „Ak človek zámerne zavraždí veriaceho, jeho odmenou bude peklo, v ktorom zostane navždy.“ Korán nezaujíma jasné stanovisko k tomu, či je potrat formou zabitia človeka.

Jedine súra 17.31 varuje veriacich: „Nezabíjajte svoje deti pre strach z biedy. Poskytneme výživu im rovnako, ako aj vám. Vskutku je ich zabitie veľký hriech.“ Preto teológovia usúdili, že zabitie plodu nie je dovolené, odkedy sa o ňom dá hovoriť ako o „dieťati“, osobe, ktorej časti tela sú úplne vyvinuté a do ktorého bola vdýchnutá duša. Odborníci na islamské právo ani zakladatelia štyroch škôl cirkevného práva v ranom období sa však nezhodujú na tom, kde presne je táto hranica.

Škola Hanafi (ktorá dominuje v Turecku, na Strednom Východe a v strednej Ázii) v princípe povoľuje vykonávanie potratov do 120. dňa; niektorí sudcovia toto ustanovenie podmieňujú „dobrým dôvodom“, napríklad keď matka stále kojí predošlé dieťa a obáva sa, že by nemala mlieko na nové tehotenstvo. Pri potrate do 120. dňa tehotenstva žena nepácha zločin, ale iba morálny priestupok. Škola Shafi (juhovýchodná Ázia, južná Arábia, časti východnej Afriky) rovnako povoľuje vykonávanie potratov do 120. dňa tehotenstva. Pre školu Maliki (dominantná v severnej a čiernej Afrike) je potrat možný len so súhlasom obidvoch rodičov do 40. dňa, neskôr už nie je povolený. Pre školu Hanbali (Saudská Arábia, Spojená arabské emiráty) sú potraty po 40. dni taktiež zakázané.

Niektoré šítske skupiny, napríklad Izmaeliti, vôbec netolerujú potraty. V prípade porušenia tohto zákona, sa potraty pred 40. dňom trestajú peňažnou pokutou. Ostatné šíitske skupiny ako Zaiditi povoľujú potraty do 120. dňa tehotenstva a považujú ich za akýsi spôsob antikoncepcie. Ak niekto zraní tehotnú ženu tak, že stratí dieťa, musí zaplatiť kompenzácie v súlade s islamským právom. Prísne vzaté, tieto peniaze patria mŕtvemu dieťaťu, ktoré ich zdedí. Rodina ženy, ktorá podstúpi potrat, musí takisto zaplatiť kompenzáciu otcovi dieťaťa, ak ten s potratom nesúhlasil.

Niektoré rozdiely medzi modernými právnymi praktikami a stanoviskami raných islamských právnikov sú však jasnejšie. V princípe je dnes ochrana nenarodených životov v popredí a moderní právni učenci sú konzervatívnejší ako autori raných islamských textov. Podľa súry 2.2333, ktorá hovorí: „Matka by nemala trpieť kvôli dieťaťu“, sa v prípade ohrozenia matkinho života robia v niektorých krajinách výnimky. Potrat zo zdravotných dôvodov sa teda v mnohých krajinách vykonáva do 90. dňa tehotenstva. V Alžírsku, Egypte, Iráne, Pakistane a Turecku je interrupcia úplne zakázaná (výnimkou je ohrozenie matkinho života); to však nutne nemusí znamenať, že sa potraty vôbec nevykonávajú. Tuniské liberálne potratové praktiky povoľujú vykonávanie potratov do konca tretieho mesiaca. Potraty v prvých troch mesiacoch tehotenstva sú povolené pre slobodné i pre vydaté ženy. Vykonávajú ich registrovaní lekári a nevyžaduje sa ani súhlas manžela alebo mužského právneho zástupcu.

V súčasnosti sa ozývajú hlasy, ktoré volajú po úplnom zákaze potratov argumentujúc tým, že islamu dáva silu práve veľké množstvo detí. Veľká rodina s niekoľkými synmi sa v islamskom svete tradične považuje za ideál. Potrat sa v tomto kontexte prirovnáva k vražde a poukazuje sa aj na to, že ohrozuje zdravie ženy. Niektorí zas považujú potrat za jednu z metód plánovaného rodičovstva a poukazujú na fakt, že ženy prorokov ju so súhlasom Mohameda tiež praktizovali. Obrancovia práv moslimských žien žiadajú voľnú dostupnosť interrupcií ako súčasť práva ženy na sebaurčenie. Obavy mnohých doktorov z trestného stíhania pre vykonávanie potratov na klinikách majú za následok ilegálne zákroky a početné úmrtia. O potratoch už bolo vydaných mnoho vyhlásení podporujúcich jeden či druhý názor, tie však nemajú charakter práva a nie sú záväzné.

Z kresťanskej perspektívy

Ak vezmeme do úvahy jasné odsúdenie vraždy ako takej, najmä vraždy detí, a rovnako aj v Koráne mnohokrát opakovaný výrok, že človek Božím stvorením a bude sa pred Ním zodpovedať, liberálny prístup raných i súčasných islamských teológov k interrupciám je prekvapujúci. Prekvapujúci je aj fakt, že potraty sa v mnohých islamských krajinách aspoň tolerujú. Vo všeobecnosti platí, že potraty síce môžu byť morálne odsúdeniahodné, no islam ich nepovažuje za klasickú vraždu ani zabitie.

Dr. Christine Schirrmacher

Preložil: Matúš Demko
Zdroj: www.IslamInstitut.de (Institute for Islamic Studies)

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk