Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Čo odhaľujú regionálne voľby?
13-12-2005 / Ján Dinga / Komentáre

Slovensko má za sebou ďalšie voľby. Tentokrát to boli voľby regionálne, ktoré u nás mali svoju premiéru pred štyrmi rokmi. Keďže politici boli vtedy zaskočení nízkou účasťou voličov, vo všeobecnosti panovala zhoda v názoroch, že občania sa potrebujú zrásť s regiónmi, zistiť, čo sú vlastne VÚC zač. Nuž, ako sa zdá, priveľmi sa s nimi nezrástli. O účasti spred štyroch rokov môžeme len snívať, nehovoriac o tom, že väčšina občanov netuší, čo skratka VÚC znamená.

Klišé dôvodov nízkej účasti

Aby sme sa vôbec mohli zaoberať problémom nízkej účasti, treba sa najprv zbaviť trápnych zdôvodnení, ktorým podľahli mnohí politici aj politológia. V prvom rade je to údajná únava z volieb. Vie niekto vôbec vysvetliť, čo si má pod tým človek predstaviť? Myslí sa tým azda reálna fyzická (alebo nebodaj psychická) únava? Nuž, keby boli voľby naozaj každý deň, u starších voličov by sa o tom možno dalo uvažovať. V situácií, keď sú občania k urnám pozvaní dva až štyrikrát do roka však takú blbosť nikto nemôže myslieť vážne. Tých päť minút chôdze z domu do školy a späť každý volič zvládne - pokiaľ má o volenie záujem.

Potom tu máme ďalší veľmi dôležitý faktor - počasie, ktorého vnášanie do tejto problematiky vytvára rovnaký dojem, ako známy vtip, že najväčším nepriateľom poľnohospodárov sú štyri ročné obdobia. Podľa tejto logiky totiž existujú dvaja veľkí nepriatelia demokratických volieb - sychravé, chladné počasie a pekné, teplé počasie. Ako sme sa mali možnosť dozvedieť pred dvomi týždňami, voličov odradil dážď a chlad, všetci radšej ostali doma. Poslednú sobotu však bolo počasie pekné, voliči teda radšej strávili tento zimný deň výletom do prírody... Možno by to chcelo novelizovať volebný zákon úradným zrušením počasia - pre začiatok aspoň počas volebných dní.

Pozadie nízkej účasti

Aj keď je trend účasti na voľbách u nás aj v okolitých krajinách klesajúci, účasť pod 25% nemožno nazvať inak ako extrémne nízkou. Niečo teda zjavne nie je v poriadku. Osobne vidím niekoľko príčin súčasného stavu:

V prvom rade je to samotné rozdelenie krajiny na osem vyšších územných celkov. Ako vieme, schválenie tohto rozdelenia malo čisto politické pozadie. Prirodzené, historicky vymedzené regióny ako Orava, Liptov, Turiec, Spiš, či Zemplín sa v schválenom návrhu úplne stratili: často došlo k ich rozdeleniu, resp. zliatiu častí viacerých regiónov do väčšieho celku. Rovnako Bratislave, ktorej by mal byť ako hlavnému mestu vymedzený samostatný celok, bolo pridelené priľahlé okolie, aby ho trochu potiahla. Občania jednotlivých VÚC sa teda s regiónom mohli zrásť len ťažko, keďže regióny boli touto reformou úplne rozbité.

Potom tu máme ďalší faktor, ktorý je svojím spôsobom omnoho závažnejší. Je ním (ne)informovanosť ľudí o VÚC ako takých. Ľudia nemajú o činnosti VÚC žiadne informácie pre to, že o nich jednoducho nikto neinformuje. Na Slovensku totiž prakticky neexistujú regionálne médiá. Informovať o činnosti napríklad prešovského VÚC je pre TA3 alebo STV, (resp. SME či Pravdu) neatraktívne, keďže väčšina ich divákov (čitateľov) v tomto regióne nežije. Tu tiež vyvstáva otázka, či je v slovenských podmienkach vybudovanie siete regionálnych médií vôbec možné. Slovensko je pomerne malou krajinou s ešte menšími regiónmi. Vzhľadom na predpokladaný počet záujemcov o dianie v danom regióne sa takáto investícia vôbec nemusí oplatiť. Tak či onak sú však u nás silné regionálne média (snáď s výnimkou košického Korzára) hudbou budúcnosti. Bez informovanosti je však projekt VÚC prinajmenšom otázny.

Na Slovensku sa totiž prejavuje istý paradox, a to, že politika na štátnej úrovni je pod väčšou (resp. aspoň nejakou) verejnou kontrolou, ako na úrovni regionálnej (prakticky bez kontroly). Väčšina občanov má aspoň aký-taký prehľad o tom, kde sídli parlament, koľko v ňom sedí poslancov, aké strany v ňom nájdeme, meno premiéra, prípadne poslancov. Skúsme však zauvažovať, ako by asi dopadol prieskum, v ktorom by sa ľudí o dva roky pýtali na meno ich súčasného župana, počet regionálnych poslancov, prípadne na ich činnosť... Nikto by pochopiteľne nevedel nič, nemal by odkiaľ.

Problémom sú tiež tzv. divoké koalície, teda koalície, v ktorých sa v regiónoch spájajú strany, ktorých spoluprácu by sme si na štátnej úrovni vedeli len ťažko predstaviť. Môže to svedčiť o tom, že regionálne štruktúry strán majú často odlišné postoje od tých, ktoré poznáme od ich predstaviteľov z vysokej politiky, rozhodovať sa teda na základe straníckeho trička nemá v regionálnych voľbách žiadny význam. Dostať sa do regionálneho parlamentu je totiž rozhodne ľahšie ako do Národnej rady, z hľadiska rozkrádania verejných peňazí sú však regióny určite atraktívnejšie, keďže je menšia šanca, že sa o tom niekto dozvie. VUCky majú pritom čoraz viac kompetencií a tiež čoraz väčší balík peňazí, ktorý nimi preteká. Fakt, že pre voliča je kandidátka plná neznámych mien, znamená, že šancu byť zvolený má prakticky každý.

Čo s VÚC?

Udržovať súčasný stav by bolo nerozumné a neznesiteľné. 12% účasť na regionálnych voľbách v praxi znamená, že za žiadneho zvoleného župana nehlasovala viac ako desatina občanov oprávnených voliť. Je pritom viac ako pravdepodobné, že pri súčasnom stave by bola účasť o štyri roky rovnaká, resp. menšia ako dnes.

Za úvahu teda stojí zmena rozdelenia súčasnej osmičky, na dvanásť, resp. šesťnásť územných celkov, čo boli projekty vypracované viac s ohľadom na historické rozdelenie regiónov než na rozmiestnenie politických síl.

V konečnom dôsledku je ale kľúčový problém neinformovanosti. Ak sa tento nevyrieši, nevyrieši sa ani problém nízkej účasti, a potom je namieste sa pýtať, či majú regionálne voľby na Slovensku vôbec nejaký význam.

Ján Dinga

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk