Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Odlišné ponímanie náboženských slobôd v USA a v Európe
03-12-2005 / Michal Drotován / Kultúrna vojna

Vo svojej krátkej štúdii sa venujem komparácii európskeho a amerického systému náboženských slobôd. Snažím sa dokázať výrazné obmedzovanie zo strany európskych vlád a to, že skutočnú slobodu a pluralitu môže zabezpečiť iba americký model oddelenia cirkvi od štátu. Na úvod uvediem články, ktoré sa vzťahujú na náboženské slobody v USA a v Európe, pripomínam, že na Slovensku sa riadime článkom 24 Ústavy, ktorý fakticky vychádza z článku 9 Európskeho dohovoru.

Prvý dodatok Ústavy Spojených štátov amerických

„Kongres nesmie vydávať zákony zavádzajúce nejaké náboženstvo alebo zákony, ktoré by zakazovali slobodné vyznávanie nejakého náboženstva; rovnako nesmie vydávať zákony obmedzujúce slobodu slova alebo tlače; alebo právo ľudu pokojne sa zhromažďovať a právo podávať štátnym orgánom žiadosti o nápravu krívd.“

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Článok 9: Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva

1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.

2. Sloboda prejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú ustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Charta základných práv Európskej únie

Článok 10 Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva

1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva. Toto právo zahŕňa slobodu zmeny náboženstva alebo viery a slobodu prejaviť náboženstvo alebo vieru pri bohoslužbách, výučbe, praxi a obradoch a to buď samostatne alebo spolu s ostatnými, na verejnosti alebo v súkromí.

2. Uznáva sa právo na výhradu svedomia v súlade s národnými zákonmi, ktorými sa riadi výkon tohto práva.

Spojené štáty americké

Prvý dodatok bráni nielen tomu, aby sa vytvorilo akékoľvek oficiálne náboženstvo1, no federálnej vláde aj vládam jednotlivých štátov zároveň zakazuje, aby akýmkoľvek spôsobom uprednostňovali niektorú z existujúcich cirkví.2 Žiadna vláda preto nie je oprávnená prijať zákon, ktorý by uprednostňoval jedno náboženstvo na úkor druhého alebo ktorý by diskriminoval niektoré náboženstvo. Vláda nemôže žiadnu osobu ani nútiť, aby vstúpila alebo vystúpila z niektorej cirkvi. Zakázané sú aj daňové zákony, ktoré by podporovali akékoľvek náboženstvo, cirkevné aktivity alebo účasť štátnych orgánov na záležitostiach cirkevných organizácií. Táto deklarácia vychádza z The Virginia Act for Establishing Religious Freedom (1786), ktorú napísal Thomas Jefferson. V nej obhajuje slobodu vierovyznania, pretože „Všemohúci Boh stvoril myseľ slobodnú; pretože všetky pokusy ovplyvniť ju svetskými trestami či bremenami, či hatením občianskych práv, vedú len k vzniku pokrytectva a zloby...“3

Treba si uvedomiť, že mnoho prisťahovalcov prišlo do Ameriky z dôvodu náboženského prenasledovania v ich materskej krajine. Jedna z prvých amerických osád bola založená skupinou amerických nonkonformistov, známych v amerických dejinách pod menom Pútnici, ktorí priplávali na lodi Mayflower z anglického Plymouthu.

V jednom z prvých sporov v otázke náboženskej slobody Cantwell vs. Connecticut (1940) súd odoprel štátom právo postaviť pouličné kazateľstvo Svedkov Jehovových mimo zákon ako rušenie kľudu, pokiaľ nejde o „jasné a bezprostredné ohrozenie“ verejného poriadku. Zároveň súd zamietol štátny zákon zakazujúci kázať na ulici bez povolenia, pretože dával vládam moc poškodzovať nepopulárne náboženské skupiny. Podobný prípad sa riešil aj v roku 1987 (Airport Commissioners vs. Jews for Jesus), keď súd vyhlásil za protiústavné nariadenie LA International Airport, ktoré zakazovalo náboženskej skupine Židia pre Ježiša roznášať na letisku letáky.

Spory týkajúce sa financovania náboženských skupín štátom:

Everson v. Board of Education of Ewing Township (1947)- súd povolil hradiť štátu výdaje, ktoré súvisia s dopravovaním detí do cirkevných škôl, ale len ako podporu rodičom a nie podporu školstva viazaného na určitú cirkev. V spore Lemon v. Kurtzman (1971) Najvyšší súd rozhodol, že štáty môžu finančne prispievať náboženským školám, ale jedine keď tento príspevok nebude v rozpore s troma hľadiskami, podľa ktorých štát odmieta štátne náboženstvo, pomoc musí byť prospešná nenáboženskému cieľu stanoveného zákonom (napr. dotácia na školské učebnice) a nesmie prospievať resp. škodiť žiadnej cirkvi a akýmkoľvek spôsobom porušovať odluku štátu od cirkvi. Je teda zakázané financovanie evanjelizácie resp. inej náboženskej aktivity štátom, výnimkou sa neskôr stalo financovanie vojenských kaplánov v armáde, ktorí sú platení štátom.4 Cirkvi sú oslobodené od daní ( § 501c daňového zákonníka titulu 26 Zákonníka USA) a tiež ich dary sú oslobodené od daní, viaceré spory ohľadom námietky, že tým sa nepriamo podporujú náboženské skupiny štátom ( napr. Walz v. Tax Commission z roku 1970) boli zamietnuté.5

Spory týkajúce sa vyučovacieho procesu v štátnych školách:

West Virginia State Board of Education v. Barnette (1943)- súd zrušil spor z roku 19406 a rozhodol, že prvý dodatok háji právo školských detí nezdraviť vlajku USA, keď to odporuje ich viere.7 V prípade Engel vs. Vitale (1962) súd rozhodol, že učitelia nemôžu prikazovať študentom, aby opakovali štátom schválenú modlitbu, neskôr to bolo v procese Abingtownship vs. Schempp (1963) rozšírené zrušením pensylvánskeho zákona, podľa ktorého sa školské vyučovanie začínalo Otčenášom a čítaním z Biblie. V spore Wallace vs. Jaffree (1985) Najvyšší súd zrušil nariadenie štátu Alabama, ktoré stanovalo minútové ticho pred začiatkom školského dňa pre meditáciu alebo modlitbu. Ďalej v súdnom procese Edwards vs. Aguillard (1987) súd vyhlásil nariadenie štátu Louisiana8, ktoré zakazovalo vyučovanie evolučnej teórie vzniku sveta na štátnych školách a naopak podporovalo výučbu teórie stvorenia, za protiústavné. Rovnako bolo zakázané na oficiálnych ceremóniách v štátnych školách vystúpiť s oficiálnym prejavom kňazovi, ktorý si toto právo mohol uplatniť iba ako občan, a nie ako duchovný (Lee vs. Weisman z r. 1992).V súčasnej dobe sa vedie diskusia protiústavnosti tzv. sľubu vernosti (Pledge of Allegiance9) , pretože obsahuje slová „ pred Bohom“ , táto námietka však zatiaľ nebola súdom potvrdená, podľa právnych expertov je „ Boh“ za týchto okolností odrazom západnej kultúry a jej histórie. V tomto bode je jasný rozdiel medzi širokým chápaním pojmu Boh, ktorý vyvolal toľko sporov, keď ho chceli spomenúť v preambule navrhovanej Európskej ústavy. Prejavilo sa opäť obmedzené myslenie niektorých Európanov, ktorí si pod týmto pojmom nedokážu predstaviť nič iné ako "náboženskú postavu".

Ďalšie relevantné spory a otázky týkajúce sa náboženského cítenia:

People of Illinois vs. Labrenz (1952) - súd rozhodol, že rodičia nemajú právo z dôvodu viery ohrozovať život svojho dieťaťa10. Prípad sa týkal sedemdňového dievčaťa, ktorého rodičia odmietli krvnú transfúziu. Náboženským presvedčením samozrejme nemožno ospravedlniť trestnú činnosť, príkladom môže byť polygamia, ktorú Kongres označil za trestný čin. Pred súdnymi orgánmi sa preto nemožno domáhať uznania práva na mnohoženstvo ani na základe slobody vyznávať určité náboženstvo.11 Ďalej je napríklad zakázané (rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 1990 v spore Employment Division vs. Smith ) používať drogu „ peyote“ pri náboženských úkonoch.12 Naopak v roku 1993 súd konštatoval, že náboženské skupiny majú ústavné právo vykonávať zvieracie obete, pokiaľ je to v súlade s ich náboženskými rituálmi. (Na rozdiel od Európy, kde štát môže obmedziť napríklad rituálnu porážku).

Európa

V podstate všetky spory v týchto bodoch vychádzajú z otázky, či zásahy konkrétneho štátu, sú „nevyhnutné v demokratickej spoločnosti“ a „stanovené zákonom“. Za povšimnutie stojí fakt, že zo všetkých článkov, ktoré majú rovnakú štruktúru, 9. článok neumožňuje dovolávať sa národnej bezpečnosti, ako dôvodu ospravedlňujúceho obmedzenie výkonu práv, ktoré chráni.

Vo všeobecnosti je jurisdikcia v štátoch, ktoré sú signatármi Európskeho dohovoru, veľmi odlišná v postoji voči náboženským skupinám. Zahrňuje široké spektrum od určitej formy cézaropapizmu (Grécko), financovania cirkví štátom (Belgicko, Luxembursko,) cez rôzne formy cirkevných daní (Rakúsko, Nemecko) až po úplnú sekularizáciu (Francúzsko)13. Z tohoto dôvodu sa Európsky súd nezaoberá odlukou cirkvi od štátu, čo je v USA jeden z najčastejších podnetov pre Najvyšší súd.

Súd preskúmal niekoľko prípadov, v ktorých sťažovatelia namietali, že štát porušil ich právo na slobodu vierovyznania. V prípade Kokkinakis vs. Grécko (1993) súd konštatoval porušenie článku 9, keď bol sťažovateľ uznaný za vinného za prozelytizmus14, keďže vláda nemohla dokázať, že pri rozširovaní svojho náboženského vyznania používal nevhodné metódy. Veľmi mnoho sporov ohľadom porušenia článku 9 bolo vedených proti gréckej vláde Svedkami Jehovovými, pred súdom však táto náboženská spoločnosti vo väčšine prípadov neuspela, keďže ortodoxná cirkev je v Grécku prakticky cirkvou štátnou.15 Grécko je teda exaktným príkladom náboženskej neslobody v členskom štáte EÚ.

Komisia riešila viaceré kategórie problémov dovoľujúcich upresniť vzťahy, ktoré nie sú chránené článkom 9. Po prvé, štát nie je povinný dovoliť náboženskej sekte, aby si zvolila formu svojho zadelenia do danej právnej štruktúry.16 Vo všeobecnosti je náboženská sloboda v Európe v komparácii s USA výrazne obmedzená, mnohé zoskupenia, ktoré sú povolené v Spojených štátoch, sú naopak v mnohých európskych štátoch zakázané (napr. Scientologická cirkev). Po druhé sa podľa Komisie jednotlivec nemôže dovolávať ustanovenia o slobode náboženstva s cieľom ospravedlniť čin, ktorý nie je v súlade s praktickými postupmi jeho vlastnej cirkvi.17 Jednotlivec tiež nemôže spochybňovať ani všeobecné politické postoje štátnej cirkvi, pretože má možnosť túto cirkev opustiť (sťažnosti týkajúce sa súhlasu cirkvi s umelým prerušením tehotenstva a sťažnosť týkajúca sa určitých praktík pri krste). Rovnako Komisia konštatovala, že článok neprikazuje štátom, aby akceptovali odmietnutie výkonu vojenskej služby z dôvodu svedomia.18 Slovenská legislatíva v uvedenom prípade povoľuje tzv. náhradnú civilnú službu z dôvodu výhrady svedomia, avšak táto norma sa v najbližšom čase z dôvodu profesionalizácie armády stane obsoletná. Známe sú však prípady pred uvedením do účinnosti tohto zákona, že viacerí príslušníci náboženskej spoločnosti Svedkovia Jehovovi volili radšej pobyt vo väzení, ako vzdanie sa svojich zásad.

En bloc komisia vykladá tento článok Dohovoru reštriktívne z toho dôvodu, že sa obáva, že by extenzívny výklad otvoril hranicu pre sťažnosti rôznych nonkonformných siekt a združení. Komisia rozhodla, že sa nebude zaoberať návrhmi, že také oblasti ako zákonné poistenie motorových vozidiel, povinné očkovanie19 alebo povinnosť platiť sociálne poistenie sú porušením slobody svedomia.

V iných sporoch bolo napríklad povolené štátu obmedzovať možnosť rituálnej porážky (prípad židovskej sekty Cha´ava Shalom Ve Tsedek vs. Francúzsko z r. 2000) a bola stanovená určitá povinnosť štátu pripustiť k odsúdenému kňaza.20 Vo všeobecnosti majú však štáty široké pole možností, ako obmedziť nonkonformné náboženské zoskupenia. Vo väčšine štátov neexistujú ani sekulárne spoločnosti definované ako náboženské združenia ( na rozdiel od USA, kde existujú napr. združenia ateistov, humanistov, agnostikov a pod. ako náboženské skupiny). Výnimkou je napríklad Belgicko, kde majú aj sekulárne hnutia ( konkrétne Filozofické združenie ateistov) nárok na podporu od štátu, ktorú im zaručuje 181 článok Ústavy.

Ako zaujímavosť uvediem, že Súd konštatoval porušenie článku napríklad aj v prípade Buscarini a ďalší vs. San Marino (1999), keď štát nútil poslancov Generálnej veľkej rady (parlament San Marína) prisahať na Evanjelium.21

Komparácia Spojených štátov amerických a Európy

Na prvý pohľad je zrejmé, že počet náboženských skupín, ktoré v Európe legálne pôsobia, je výrazne menší ako v USA22 Čiastočne to môže byť dané tým, že mnoho štátov uznáva z dôvodu priameho financovania iba niekoľko náboženských skupín (v SR to upravuje Zákon 308/1991 Zb. v poslednom znení). Tento argument však nie je jediný, keďže napríklad vo Francúzku existuje odluka cirkvi od štátu už sto rokov (od 22. 4. 1905). V tejto krajine sa však stavajú k náboženským spoločnostiam ako k potenciálnym nepriateľom a rozvracačom štátu, cirkvi sú tu dokonca obmedzované v podnikaní. V nedávnej dobe tiež vzbudil rozruch zákon, ktorý zakazuje nosiť náboženské symboly v štátnych školách. Tieto obmedzenia možno len ťažko odôvodniť bezpečnosťou štátu. Iba bokom poznamenávam, že podľa môjho náhľadu nedávne nepokoje na predmestiach francúzskych miest neboli "stretom civilizácií", ale sociálnymi nepokojmi miestnej "lúzy".

Vo všetkých štátoch Európy je striktné delenie na cirkvi a tzv. sekty, ktoré sú ponímané veľmi negativisticky. Napríklad Scientologická cirkev, ktorá má v USA viac ako 60 tisíc členov je v Nemecku úradne zakázaná. Určité obmedzovanie je pochopiteľné a viac menej nutné v prípade deštrukčných a apokalyptických skupín (ako Temple Solaire alebo Óm Šinrikjó), avšak je nelegitímne v prípade napríklad Svedkov Jehovových, ktorí sú v USA braní ako denominácia (aj keď výrazne nekonformná) kresťanstva. Na Slovensku je táto spoločnosť riadne zaregistrovaná (viď. príloha 1 zákona 308/1991 Zb.), avšak v niektorých štátoch, ktoré sú signatármi Dohovoru, sú členovia tejto náboženskej skupiny neustále ostrakizovaní. (Príkladom môžu byť spory voči Grécku, v Moskve bola dokonca táto spoločnosť na základe rozhodnutia mestského súdu zakázaná a rozpustená.) Toto obmedzovanie z dôvodu ortodoxnej kultúry je jednoznačne v rozpore s pravidlami náboženskej slobody.

Obmedzovanie slobôd občanov má v Európe dlhú tradíciu a z uvedeného vidno, že ani Európsky dohovor nebráni určitej tyranii štátu voči niektorým nekonformným a poburujúcim skupinám. Je otázne, kto z toho má v konečnom dôsledku úžitok.

Ak to zhrniem, v USA sú zakázané iba praktiky, ktoré smerujú k porušovaniu zákona (ako polygamia, užívanie drog pri náboženskom obrade alebo ohrozovanie života zverenej a blízkej osoby), v Európe sú možnosti obmedzovania slobôd výrazne pestrejšie a výklad článku 9 dáva štátom a vládam voľné možnosti úvahy. Viem si živo predstaviť reakcie na Slovensku, ak by niekto chcel zaregistrovať inú náboženskú spoločnosť ako kresťanskú ( aj keď to znie pre niekoho nehorázne, ale aj Svedkovia Jehovovi sú určitou, aj keď výrazne nonkonformnou, formou denominácie).

Michal Drotován


Použitá literatúra

Cameron, I.: Úvod do Európskeho dohovoru o ľudských právach. Nadácia Občan a demokracia, Bratislava 2000.
Cooke, E.J.: Ústava Spojených štátov amerických. Nadácia Občan a demokracia, Bratislava 1999.
Čapek, J.: Evropský soud a Evropská komise pro lidská práva. Linde, Praha 1995.
Chopko, M.E.: Struktury církve a jeji finančné vztahy ke státním orgánům v USA, In.: Revue pro církevní právo 3/00.
Listiny Slobody. Dejinné vyhlásenia o zásadách Spojených štátov. Samizdatové vydanie bez uvedenia autora, vydavateľstva a roku vydania.
Listl, J.: Základy současných vztahů mezi státem a církvi v moderních západních demokraciích, In: Revue pro církevní právo 2/96.
Minerath, R.: Církevní autonomie a náboženská svoboda, In: Revue pro církevní právo 3/99.
Purvis, T.L.: Encyklopedie dějin USA. Ivo Železný, Praha 2004.
Veryser, C.H.: Financováni činnosti církví ve Spojených státech amerických, In.: Revue pro církevní právo 5/96.
http://caselaw.lp.findlaw.com/data/constitution/amendment01... - FindLaw Corporate Counsel Center
http://www.firstamendmentcenter.or... - First Amendment Center
http://www.oyez.or... - The OYEZ Project : U.S. Supreme Court Multimedia
http://www.radaeuropy.s... - Rada Európy
http://www.religionsmovements.lib.virginia.ed... - The Religions Movements Page
http://www.religionsfreedom.lib.virginia.ed... - The Religions Freedom Page, University of Virginia
http://www.supct.law.cornell.ed... - Legal Information Institute, University of Virginia
http://www.spcp.prf.cuni.c... -Společnost pro církevní právo, Právnická fakulta Karlovej univerzity v Prahe
http://www.duch.s... - Ústav pre vzťahy štátu a cirkví
http://www.apostolskacirkev.c... – Apoštolská cirkev v ČR
http://www.coe.in... - Council of Europe
http://www.fact.trib.co... - First Amendment Cyber-Tribune


Poznámky

[1] Tzv. Establishment Clause, slovami T. Jeffersona účelom bolo vytvoriť akýsi múr medzi štátom a cirkvou.
[2] Federálna listina práv bola rozšírená na štáty a miestne samosprávne orgány až sporom Chicago, Burlington and Quincy Railroad v. Chicago ( 1897) ,do doby tej bola možnosť ustanoviť štátne náboženstvo
[3] Listiny Slobody. Dejinné vyhlásenia o zásadách Spojených štátov, s. 11.
[4] Bližšie informácie ohľadom financovania pozri napr. Veryser, C.H.: Financováni činnosti církví ve Spojených státech amerických, In.: Revue pro církevní právo 5/96; z http://www.spcp.prf.cuni.cz/
[5] Viac pozri napr. Chopko, M.E.: Struktury církve a jeji finančné vztahy ke státním orgánům v USA, In.: Revue pro církevní právo 3/00; z http://www.spcp.prf.cuni.cz/
[6] Minersville School District v. Gobits
[7] Prípad sa opäť týka Svedkov Jehovových , podľa ich viery nemôžu byť lojálny voči žiadnej osobe, vlajke alebo národu iba voči Jehovovi, z toho dôvodu sa nezúčastňujú volieb, nesalutujú vlajke a neslúžia v armáde. Táto náboženská skupina mala pravdepodobne najviac súdnych procesov v otázke viery (napr. v rokoch 1938-1955 štyridsaťpäť sporov pred U.S. Supreme Court, z toho 36 vyhraných) (z http://www.religionsmovements.lib.virginia.edu/)
[8] Balanced Treatment for Creation-Science and Evolution-Science in Public School Instruction Act
[9] Doslovné znenie sľubu vernosti: „Sľubujem vernosť zástave Spojených štátov amerických a republike, ktorú predstavuje, jeden národ pred Bohom, nedeliteľný, so slobodou a spravodlivosťou pre všetkých!“ Odrieknutie tohoto sľubu je jednou z podmienok pri udeľovaní štátneho občianstva USA.
[10] Súd sa opäť zaoberal náboženskou skupinou Svedkovia Jehovovi, keďže podľa ich viery majú prísny zákaz „ jesť“ krv (je to založené napríklad na citáte Leviticus 17,10), z toho dôvodu odmietajú krvnú transfúziu a v prípade ohrozenia života radšej volia dobrovoľnú smrť. Ďalšie spory ohľadom krvných transfúzií: Powell v. Columbia Presbyterian Medical Center ( 1965), U.S. v. George ( 1965), Jehovah´s Witnesses v. Kings Country Hospital ( 1967), J.F.K. Memorial Hospital v. Heston ( 1972).
[11] Táto otázka sa týka hlavne Cirkvi Ježiša Krista svätých posledných dní ( založenej na Knihe Mormónovej opisujúcej exodus Židov do Ameriky), ich dlhý spor ohľadom polygamie skončil v roku 1879, keď sa Najvyšší súd postavil za protipolygamné zákony, následne Kongres odhlasoval Edmunds-Tuckerov zákon (1882), ktorý zbavoval mužov žijúcich v mnohoženstve volebného práva a voľby v Utahu (hlavné sídlo mormónov) podriadil federálnemu dozoru. V súčasnosti má táto náboženská skupina viac ako 4 milióny členov. (všetky údaje o počte členov náboženských skupín sú z roku 2001 podľa Amerického štatistického úradu).
[12] Táto droga s halucinogénnymi účinkami je používaná pri náboženských obradoch Cirkvi pôvodných Američanov ( Native Americans Church), je to v podstate kult narkotika s prvkami kresťanstva založený na celonočných rituáloch pod vplyvom drog. V súčasnosti sa k nim hlási asi 100 000 ľudí.
[13] Viac pozri napr. Marré, H.: Systémy financováni církvi v zemích Evropské unie a v USA, In: Revue pro cirkevní právo 10/98.
[14] Prozelytizmus predstavuje hlavne akýkoľvek priamy či nepriamy pokus narušiť náboženskú vieru osoby odlišného náboženského vyznania (eterodoxos) s cieľom podryť jej vieru, či už akýmkoľvek návodom alebo jeho sľubom, morálnou podporou, materiálnou pomocou, alebo podvodným spôsobom či využitím jej neskúsenosti, dôvery, potreby, nízkeho intelektu nebo naivity. ( definícia podľa gréckeho zákona 1672/1939). Prípad sa týkal člena Svedkov Jehovových.
[15] Napr. najnovšie spory Larissis v. Grécko (1998), Valsamis v. Grécko (1996), Manoussakis a spol. v. Grécko (1996), Thlimmenos v. Grécko (2000) a iné.
[16] Vzťahy štátov a siekt upravujú rôzne dokumenty ako napr. Rezolúcia Európskeho parlamentu o sektách v Európe prijatá 29.2.1996 alebo Odporúčanie č. 1412 z roku 1999 Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
[17] sťaž. č. 10180/82, kde sa ortodoxný žid bránil, že bol donútený buď sa podrobiť požiadavkám cirkevného zákona o rozvode, alebo platiť odškodné bývalej manželke.
[18] Komisia dokonca nevyslovila porušenie článku ani vtedy, keď sa muž, ktorý odmietol výkon vojenskej služby z dôvodu svedomia, sťažoval, že švédske právo dovoľuje oslobodenie tak od výkonu vojenskej služby, ako aj od civilnej služby, hoci len členom určitých náboženských spoločnosti ( v danom prípade Svedkov Jehovových).
[19] Táto otázka ešte nebola nastolená, ale v prípade jej nastolenia sa bude rozlišovať očkovanie za účelom ochrany verejného zdravia ( napr. očkovanie proti TBC) a za účelom individuálneho zdravia (napr. očkovanie proti chrípke).
[20] Prípad Kuznecov v. Ukrajina (2003), sťažovateľ bol odsúdený za 4 vraždy na trest smrti, po vyhlásení moratória na doživotie, počas väzenia v priebehu 5 rokov nebol k nemu pripustený kňaz, Súd zistil porušenie 9. článku.
[21] Prísaha poslancov San Marína začína slovami: „Ja,-, prisahám na Sväté evanjelium byť vždy verný a riadiť sa Ústavou republiky...“
[22] V prieskume The American Religions Identification Survey z roku 2001 je napríklad uvedených iba kresťanských denominácií 35

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk