Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

ABSURDISTAN I.
31-08-2001 / Martin Hanus / Rôzne

V slovenských končinách sa nám rozhorel jeden veľmi „zmysluplný“, priam jazykovedný spor: je podmienečné zotrvanie SMK vo vláde ultimátom, alebo nie je?

Jedni tvrdia, že je, iní, že nie. S latinskými slovami to býva ťažké. Znejú príliš učene na to, aby sme ich vedeli učene používať. Slovník cudzích slov (vydaný SPN) definuje ultimátum ako „dôraznú požiadavku na splnenie určitých podmienok vyhrážkou“.

Rozmeňme si teda slovníkovú definíciu na drobné: Je požiadavka SMK dôrazná? Je. Je zameraná na splnenie určitých podmienok? Je. Hrozí protiopatreniami v prípade ich nesplnenia? Hrozí. Je to vyhrážka? Je. I keď, pravda, len svojim spôsobom - pre mnohých je hrozba vystúpenia SMK z vlády skôr úľavou. O čom je náš sémantický spor okolo ultimát, či neultimát? Ako je u nás zvykom, o ničom. Nanajvýš o chaose v používaní slov. A nielen latinských.

Europolitik Ján Marinus Wiersma (spravodajca Európskeho parlamentu pre Slovensko) zato slovu ultimátum rozumie dobre. Pre STV to aj náležite manifestoval : „Myslím si, že za daných okolností nie je veľmi múdre vyvíjať veľký nátlak. Nie som vôbec nadšený, že Maďari stále dávajú ultimáta“. Wiersma by však okrem cudzích slov mohol pochopiť aj iné – že ho do toho vôbec nič nie je. Rovnako ako ostatných chargé d´ affaires, veľvyslancov, zahraničných politikov a eurobyrokratov, ktorí sa v posledných týždňoch pretekali v novej športovo-rečníckej disciplíne s leitmotívom „ako dokopať Maďarov späť do vlády“. Keďže ich dokopali len podmienečne, zacítili nezadržateľné nutkanie zdvihnúť varovný prst znova. Ako vidieť, Slovensko o rok žiadne demokratické voľby vlastne ani nepotrebuje. Po prvé sú drahé, po druhé aj tak vyhrá neeurokonformný Mečiar, po tretie po nich vzíde vláda bez Maďarov (od ktorých vraj životne závisí naša šanca „vtirknúť sa“ do EÚ) . Čo tak nechať si tu vybudovať predčasný pozemský raj bez politiky a všetkých jej zvrhlostí, ako sú politické strany, boj koalície s opozíciou, a iné „fuj-veci“ a požiadať pánov Wiersmu s Verheugenom, aby nám poskladali vládu ideálnu, prointegračnú, no skrátka európsku?

Politológ a historik, bývalý člen DS, toho času SDKÚ Daniel Balko v článku pre SME „Bojuje SDĽ za sociálny štát?“(30.8.2001) konečne naplno (hoci nechcene) vyjavil, o čom je tá naša evergreenová story s ťažkopádnym názvom reforma verejnej správy. Ak ste to nevedeli, tak vedzte : je o decentralizácii hospodárstva. Ako chce Balko decentralizovať už takmer odštátnené hospodárstvo mi ostáva záhadou – iba, ak by ho chcel po boľševicky znovu scentralizovať – i tak sa mu podarilo logiku slovenskej decentralizácie objasniť nanajvýš skvostne a výrečne. Doslovný citát : „Poukazovanie na nerovnomerný hospodársky vývoj v štáte, na rastúcu nezamestnanosť na východe, severe a juhu štátu, je obľúbenou témou ľavičiarov. A pritom riešenie je jednoduché. Decentralizovať rozhodovanie, zvýšiť počet regionálnych centier v oblastiach s najväčšou nezamestnanosťou a optimalizovať tak aj časovú vzdialenosť za prípadnou prácou“.

Pretlmočenie predchádzajúcich riadkov je nemilosrdné – rast hospodárstva podľa dzurindovského „pravičiara“ nezabezpečuje spontánna, dobrovoľná interakcia slobodných jednotlivcov (firiem) za čo najliberálnejších podmienok garantovaných vládou zákona, ale administratíva a byrokracia – samozrejme nie z centra najvyššieho, zlého a neefektívneho (veď sme predsa decentralisti!), ale z nižšieho, milovaného krajského. Nie zo spupnej Bratislavy, ale z prívetivých úradovní Trnavy, Košíc, Banskej Bystrice, Žiliny. Ach, tí naši lokálpatrioti!

Záverečné rezumé: reforma verejnej správy mení charakter štátu asi tak ako Schmögnerovou oplakávaný návrh na zníženie daní o dve percentá. Dúfať, že naša „pravica“ niekedy pochopí, že decentralizácia na jednej strane a debyrokratizácia a liberalizácia na strane druhej nemusia byť vôbec v súlade, ale dokonca aj v priamom kontraste, je ako veriť, že Schmögnerová prestane považovať podnikateľov za vykorisťovateľov, kriminálnikov a tunelárov.

Naši politici na pravo od stredu (alebo na pravo od ľava???) sa nevzdávajú. Cesta k voličovi ozaj nie je ľahká. Posúďte sami. Zatiaľ čo Miki Dzurinda si po vybicyklovanom triumfe spred troch rokov dopraje pohodlie v namodro nablýskanom buse, zanietený „daňobijec“ Kaník osedlá vzdušný balón. Z neho bude oslovovať nielen sťahovavých vtákov počas letu, ale aj svojich usedavých sympatizantov na slovenskej zemi. Kaníkov lietajúci štáb si však musí dať riadny pozor, aby si ich relevantnú časť pri zhadzovaní pieskových vriec nevykynožil. Inak sa déeska cez to jedno percento nedostane...

Martin Hanus

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk