Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

„Doba ropná“ a „doba vodíková“
16-08-2005 / Lukáš Krivošík / Komentáre

Cena ropných derivátov na svetových trhoch opäť stúpa. USA totiž oznámili, že Saudskej Arábií, jednému z najväčších producentov ropy, hrozia teroristické útoky. Strategická nerastná surovina je o 40% drahšia ako vlani...

Žijeme v „dobe ropnej“. Keď sa raz budúce generácie obzrú na našu súčasnosť, uvidia pulzujúcu civilizáciu, existenčne závislú na neobnoviteľných fosílnych palivách. Čierne zlato sa stalo skutočnou krvou Západu i celého sveta. Ak sú jeho dodávky ohrozené, môže sa to podpísať na hospodárskom raste národných ekonomík a rozkolísať politickú situáciu.

Tvrdenie, že konflikty na Blízkom východe sú spôsobené chamtivosťou Západu a najmä USA po rope je veľmi zjednodušujúce a najmä pokrytecké. Rozhodne by ho nemal vyslovovať nikto, kto do práce chodí automobilom. Je však pravda, že príroda dala primitívnym púštnym kočovníkom, vyznávajúcim stredoveké náboženstvo, do rúk nôž, ktorý pridržiavajú na tepne vyspelého sveta.

„Doba ropná“ je tiež érou „konfliktu civilizácií“, najmä tej západnej a moslimskej. Samuel Huntington, ktorý túto paradigmu na začiatku deväťdesiatych rokov artikuloval, tvrdil, že zrážka civilizácií sa skončí v okamihu, keď jednotlivé svetové kultúry vzdajú boj o svoju univerzálnosť a pochopia, že nevymažú z povrchu zemského svojich konkurentov. Ak sa raz nedajbože odohrá teroristický útok zbraňami hromadného ničenia alebo pomocou „špinavej bomby“, možno bude nasledovať nukleárna odveta USA alebo Izraela proti sponzorom terorizmu, akým je Irán.

Podobný scenár predstavuje aj Huntington. Asi je nutné prelievať krv, kým Západ nepochopí, že demokracia nemusí byť tou najlepšou formou vlády pre islamské národy a že možno by sa malo týmto krajinám umožniť, aby k ľudovláde (hoci aj nie úplne podľa západných učebníc politológie) dospeli sami. Je možné, že fanatickí imámovia, ktorí chcú celý svet premeniť na „ummu“, si uvedomia, že ich cieľ je nedosiahnuteľný až v momente, keď sväté miesta ich viery pohltí hríb nukleárnej odvety, po akej nedávno volal istý americký senátor.

Je zaujímavé, že všetci poznajú paradigmu Huntingtonovej knihy, ale zrejme nikto ju nečítal do konca. Aktéri stretu civilizácií pochopia absurdnosť sporu Abrahámových detí, až keď sa tieto budú v krvi a prachu váľať na zemi ako žiačikovia, bijúci sa na školskom dvore. Kým táto chvíľa nenastane, budú predstavitelia tohto stretu konať ako herci v hre, ktorej scenár napísal niekto iný. Nie tajomné konšpiračné skupiny, ale okolnosti, ktoré charakterizujú túto dobu a zrejme nedovoľujú ani jednej strane konať inak.

Avšak politika je nielen súbojom ideí, ale rovnako bojom záujmov. Nejde o rozporné vnímanie reality, záujmy a ideály sú dvomi rovnocennými dimenziami politického života. USA by minimálne prvú vojnu v Zálive neviedli, ak by nehrozilo, že nevypočítateľný diktátor ovládne najväčšie svetové ložiská ropy. Ide jednoducho o strategickú surovinu, bez ktorej by neexistoval svet, ako ho poznáme. Motivovala aj G. W. Busha pri útoku na Irak ropa?

Ak aj áno, určite nešlo o to, aby Exxon ovládol iracké ropné polia. Skôr išlo o komplexnú geopolitickú úvahu, kombináciu neokonzervatívneho ošiaľu pre šírenie demokracie a vedomia, že tak dôležitá oblasť nesmie prepadnúť chaosu politickej nestability a agresívneho fundamentalizmu. Ale ako skončí tento zápas, ktorého koniec je zatiaľ v nedohľadne? Je Huntingtonovo pesimistické proroctvo jediným možným vyústením „stretu civilizácií“?

Existuje ešte jedna možnosť: detronizovať ropu a vziať tak napr. wahábistickým Saudom zdroj prostriedkov pre export islamizmu. Tento región by tak stratil možnosť vydierať svet svojimi výstrelkami. Izraelskí vedci nedávno objavili zaujímavú metódu, ako lacno a nenáročne získavať vodík z oxidu zinočnatého. Zdá sa, že ide o riešenie, ktorým sa konečne dosiahol prielom. O najrozšírenejšom prvku vo vesmíre sa už dlho uvažuje ako o možnej náhrade za ropu v blízkej budúcnosti.

Ak sa podarí vyriešiť niektoré technické detaily, stane sa vodík nevyčerpateľným zdrojom čistej energie a riešením energetických problémov sveta. Skôr či neskôr nahradí táto látka ropu ako životodarnú tekutinu v tepnách civilizácie. Palivový monopol arabských šejkov sa zlomí a celá oblasť Perzského zálivu bude zrazená tam, kam vždy patrila: späť do bezvýznamnosti.

Ak Západ zvíťazí v „strete civilizácií“, možno to bude viac zásluhou výskumníkov vo vývojových pracoviskách ako mariniakov v uliciach irackých miest. Každopádne, prechod z „doby ropnej“ na „dobu vodíkovú“ nevyhnutne zmení aj paradigmu globálneho politického sporu.

Lukáš Krivošík

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk