| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |
Trochu britského kľudu, prosím
11-07-2005 /
Martin Pener /
Komentáre
Českí a v menšej miere i slovenskí vojaci, bojujúci za druhej svetovej vojny najmä v britskom kráľovskom letectve, boli po svojom príchode do Albionu prekvapení povahovými rysmi Angličanov. Zo šestákových rodokapsov (dobrodružných poviedok v lacnej väzbe) z prostredia divokého západu si vybavovali charakteristiky, že niekto niečo urobil (napríklad zastrelil od chrbta) „s kľudom Angličana“.
Pri pohľade na svojich tamojších vrstovníkov, zmietajúcich sa v džezových rytmoch, museli svoju mienku chtiac-nechtiac poopraviť. A vzhľadom na to že veľa mladých Britov narukovalo do všetkých kútov sveta, mohlo sa rýchlo veľa Poliakov, Čechov i Slovákov presvedčiť o povahových rysoch britských dievčat a ich rodín skutočne dôkladne.
Postupom dvadsiateho storočia sa mohlo zdať že staré dobré britské mravy miznú s každou jednou osamostatnivšou sa kolóniou. Ani dodnes dobre známe vtipy o lordoch a ich komorníkoch už dnes akosi nerezonujú pri pohľade na anglických futbalových huligans a po skúsenostiach slovenských „óperiek“.
A tu ajhľa! Keď v júli teroristi udreli v Londýne, do očí nás, televíznych divákov, udierala zvláštna vec. Zakrvavení ľudia, niektorí už obviazaní, flegmaticky popíjajú minerálky z umelohmotných fliaš. Niečo podobné bolo možné vidieť počas Bitky o Britániu, kedy Londýnčania disciplinovane zastavovali na križovatkách na červenú aj počas najprudších náletov nacistických bombardérov.
Zámerne som pozeral a počúval BBC (televízne i rozhlasové), z výrazov tvári a tónu hlasov moderátorov by človek neznalý angličtiny nezistil, že tento národ má za sebou sériu bombových útokov.
Keď si po štyroch rokoch snažím vybaviť zábery z newyorských ulíc počas 11.septembra, správanie Američanov malo bližšie k panike než k stoicizmu. Po útokoch v Madride, nemohli sa Španieli v kritických situáciách správať inak, než ako to majú geneticky zakódované – s južanským temperamentom. Nech moje úvahy ostanú navždy len úvahami, ale ako by sa asi zachovali poriadkumilovní Nemci, ktorí aj počas bujarých silvestrovských veselíc disciplinovane hádžu petardy len vo vyhradených zónach?
A ako by sme sa asi zachovali my Slováci?! Obávam sa že by sme mali najbližšie k Američanom, napriek tomu že etnicky sú nám príbuznejší fatalisti Rusi (viď. útoky čečenských teroristov).
Správanie toho ktorého národa však nemožno a priori odsudzovať. Vôbec všimnime si reakcie príslušníkov orientálnych národov – od východného pobrežia Stredozemného mora až po ďaleký východ. Keď na obrazovke vidíme obyvateľov z Palestíny, Iraku, či krajín ktorých pobrežia pred pol rokom spláchla Tsu-nami, neuniknú nám ich hysterické, teatrálne reakcie na stratu blízkeho. Napokon, načo chodiť po príklad tak ďaleko, veď spomeňme si na našich Rómov.
Možno... možno je lepšie radikálne „vyplaviť“ z organizmu negatívne emócie a extrémny stres, než „držať to v sebe“. Tak, ako to robievame my racionalistickí Západniari, pripravujúc si tým (už tak dosť kyprú) pôdu na žalúdočné vredy, cukrovky, alergie, neurózy... Hoci niekedy sa neviem zbaviť podozrenia, že orientálci plačú „krajšie“ pred televíznymi kamerami ako mimo nich.
Pokiaľ by sa aj efekt bedákania nezvyšoval úmerne prítomnosti kamery, iná priama úmera je nepopierateľná: teroristi nemerajú svoj úspech len počtom zabitých, ale aj počtom zastrašených. A ako by to šlo inak než bez publicity?! Ľahko je byť teroristom v západnej spoločnosti s jej silnými médiami, ktoré často „nevedia čo činia“. Preto si teroristi nemohli vybrať horší cieľ ako Veľkú Britániu. Zocelenú skúsenosťou s IRA, s precízne vybudovaným záchranným systémom a najmä s hrdým a smelým obyvateľstvom. A tiež britskými bulvárnymi novinami, ktoré im na titulnej strane odkázali: Bastards! Preto v tejto dobe (takmer) neviditeľných nepriateľov vyzývam: trošku Británie do všednej Európy!
Martin Pener
| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |