Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Znamenia čias
23-04-2005 / Lukáš Krivošík / Kultúrna vojna

Máme pápeža! Stal sa ním doterajší kardinál a favorit Joseph Ratzinger. Hovorí sa, že konkláve, ktoré volí pápeža, je vedené Duchom Svätým. Voľba Benedikta XVI. potvrdzuje, že je to zrejme naozaj tak. Každopádne, kardináli vedia čítať znamenia čias.

Včerajší zápas

Keď bol za pápeža zvolený Karol Wojtyla, zbor kardinálov správne vystihol podstatu vtedajšieho sporu. Problémom sveta bol vtedy agresívny sovietsky komunizmus, ktorý sa šíril po celom svete za potlesku západných intelektuálov a nemohúcnosti západných vlád. Zvolenie Poliaka do pápežského úradu bolo viac, než len symbolickým gestom. Ján Pavol II. asi vojde do dejín najmä so svojou výzvou „Nebojte sa!“, adresovanú utláčaným po celom svete.

Stalin sa raz pyšne spýtal, koľko divízií má pápež. Zrejme ho z kňazského seminára vyhodili skôr, než sa naučil, že pýcha je smrteľný hriech, za ktorý sa platí. Stalinovo dedičstvo je preč napriek desiatkam divízií a tisíckam jadrových striel. Vatikán je tu stále. Kristovo posolstvo pretrvalo dvadsať storočí a pretrvá aj naďalej.

Dnešný zápas

Pri príležitosti úmrtia Jána Pavla II. vysielala Slovenská televízia vydanie relácie Pod lampou, venovanú práve zosnulému pápežovi. Diskutujúci sa vcelku zhodli, že najväčším problémom 20. storočia bol morálny relativizmus. Ľudstvo sa odklonilo od Božích prikázaní a výsledkom boli hrôzy holocaustu, nacionálneho aj internacionálneho socializmu a svetové vojny. V Starom zákone Boh často trestá Izraelitov, ktorí sa odvrátili od Jeho prikázaní skazou. Vo svetle krvavých udalostí 20. storočia by aj agnostik, či ateista mohol uznať, že odvrátenie sa od Boha so sebou prináša katastrofu. Argument, že ľudia sa vraždili vždy, neobstojí.

V Osvienčime sa návštevníkom ukazuje bývalý muničný sklad, ktorý nacisti premenili na prvú plynovú komoru. Na jeden krát v nej dokázali zahubiť 700 ľudí. Keďže mnohí po odčerpaní Cyklónu B ešte žili, zhoreli zaživa až v peciach v susednej miestnosti. Len toto jediné dochované zariadenie zabilo asi 70 tisíc ľudí. To je tri krát toľko, čo cirkevná inkvizícia usmrtila za stáročia svojej existencie. Počas jediného útoku pri Verdune, padlo viac ľudí, než zomieralo v celých vojnách takzvaného temného stredoveku.

Nie je to ani v úrovni technológií vtedy a dnes. Tie isté masovo-komunikačné prostriedky, ktoré Veľký brat používal ako nástroje tyranie a donucovania, pôsobia dnes ako záruky slobody proti zneužitiu moci zo strany štátu. Je to snaha o relativizáciu ľudských hodnôt, ktorá ľudí degraduje späť na úroveň šeliem. Hodnoty ako pravda, dobro alebo sloboda sa nedajú modernizovať, dajú sa len prekonať ako údajne príliš staromódne.

Diskutujúci sa Pod lampou zhodli, že najväčším problémom 20. storočia bol relativizmus. Ale už sa nezhodli na tom, aké výzvy pred nami stoja v 21. storočí. Filozof Marcelli dokonca viackrát zopakoval, že najväčším problémom 21. storočia bude „vyčerpanosť zdrojov“, čo je úplný nezmysel. Hovorilo sa o šírení AIDS a stave tretieho sveta. Práve neodôvodneným strašením rôznych moderných (zväčša zelených) pseudoprorokov skazy sa odvádza pozornosť od podstaty problému.

Ak bol najväčšou výzvou 20. storočia relativizmus, prečo by to malo byť v 21. storočí inak? Črtá sa nám azda na horizonte nejaká nová zbožnosť? Vynára sa snáď odniekiaľ akási nová spiritualita, ktorá nás povznesie? Nie, svet je stále vykoľajený, tak ako bol pred sto rokmi.

Nie je vylúčené, že po presne sto rokoch prežívame druhú „belle epoque“, ktorá skončí v priepasti podobne ako nám to opísal Stefan Zweig vo svojich knihách. Toto storočie bude možno ešte horšie ako to posledné. Dnes už neexistuje žiadna ďalšia Amerika, ktorá má ešte srdce na správnom mieste a zachráni svet 21. storočia. Rakovina relativizmu napadla už aj Spojené štáty. Mravný zákon, na ktorý by sa dalo apelovať a na ktorom by sa dalo stavať, je v ľuďoch v dôsledku rozkladu náboženstva ešte menej prítomný ako kedysi. Dá sa tiež pochybovať, že schopnosť ľudstva poučiť sa z dejín pokročila natoľko, aby neopakovalo svoje chyby. A vôbec, ako sa dá z dejín poučiť, keď našu pamäť kalí ich falošný výklad. Vedomie národov Západu ovládajú ideologické konštrukcie o „temnom stredoveku“, „bremene bieleho muža“, alebo „mlieku za dve koruny“. Židia majú aspoň to múzeum v Osvienčime. To však rastúcej skupine popieračov holocaustu nebráni ho spochybňovať. Milióny mŕtvych z gulagov na Kolyme nemajú ani len pamätnú tabuľu.

Preto nie je na mieste domnievať sa, že relativizácia hodnôt nie je dnes nebezpečenstvom. Nikdy nebol relativizmus taký silný ako dnes. Zbor kardinálov, ktorý zvolil Benedikta XVI. to veľmi správne rozpoznal.

Pápežovi kritici

Kto čítal diskusie na SME Online v deň zvolenia nového pápeža, musel mať dojem, že zvolený bol medzinárodne hľadaný nacistický vojnový zločinec. Vynútené členstvo syna antifašistu v Hitlerjugende odsudzujú ľudia, z ktorých väčšina boli pioniermi a zväzákmi a dodnes im to neprichodí zvláštne. Za Josepha Ratzingera hovorí to, že aj keď bol vtedy mladý, dezertoval z Wehrmachtu.

Jeden z teológov, ktorý sa netajil už kritikou Jána Pavla II. a zvolenie Ratzingera považuje za katastrofu, je aj Hans Küng. Je zaujímavé, akú popularitu si u nás vyslúžila jeho kniha o dejinách katolíckej cirkvi. Küng v nej napr. obmedzuje zásluhy Jána Pavla II. na porážku komunizmu. To je však pre nás absolútne kľúčová vec. Bolo by lepšie, keby tam bol namiesto Jána Pavla II. iný, liberálnejší pápež, ktorý by dnes žehnal homosexuálnym párom, ale železná opona by stále existovala? Küng vo svojej knihe kritizuje cirkevný absolutizmus a monarchizmus, ale čo ponúka ako alternatívu? Cirkev, ktorá ustúpila zo všetkých svojich pozícií? To by prinieslo, že Cirkev by mala dnes možno viac prívržencov, ale katolíci by to boli ešte formálnejší. Küng dáva prednosť kvantite, nie kvalite.

Pápež slobody

Že ide o dobrú voľbu dokazujú aj sklamané reakcie ľavicovo-liberálnej tlače. Naproti tomu zaujímavé, že blogy, hlásiace sa ku klasickému liberalizmu Ratzingerovo zvolenie privítali. Spomínajú hlboký dojem, ktorý podľa Ratzingerových vlastných slov na neho urobila kniha Alexisa Tocquevilla Demokracia v Amerike. Pápež Benedikt XVI. dobre chápe dôležitosť náboženstva a tradície ako predpokladov pre pokrok a slobodu. Práve slobode sa ako teológ často venoval. Môžeme byť spokojní, je to náš pápež. A je to navyše veľmi srdečný, dobrotivý a skromný muž. V 70. rokoch zvolilo konkláve pápeža z komunistickej krajiny. Teraz bol zvolený pápež z krajiny, ktorá je sekulárna a je motorom snahy o premenu Európskej únie na totalitný superštát.

Kardináli pochopili znamenia čias.

Lukáš Krivošík

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk