Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk

Interrupcie a klasický liberalizmus
27-01-2005 / Lukáš Krivošík / Kultúrna vojna

Interrupcie sú téma, ktorej sa klasickí liberáli (na rozdiel od ľavicovo-liberálnych fanatikov) zväčša vyhýbajú. Keď sa ich spýtate na názor, na ich tvári sa objaví rozpačitý výraz a oni zúfalo hľadajú nejakú náhradnú, zväčša ekonomickú tému, o ktorej by sa s vami mohli baviť. Prečo to tak je?

Klasickí liberáli sú zväčša opatrní pokiaľ ide o potraty. Ak sa majú vyjadriť k ich legalite, tak od nich zväčša zaznie opatrné áno, za ktoré sa prihovára napr. aj minister zdravotníctva, Zajac. Aby sme vysvetlili tento postoj, pozrime sa na interrupcie z pohľadu troch základných hodnôt klasického liberalizmu: práva na život, súkromné vlastníctvo a slobodu.

Sloboda

Sloboda je istá možnosť sebauvedomujúceho subjektu k objektu výberu. Je to svojím spôsobom možnosť voľby medzi viacerými možnosťami. Je nutné si uvedomiť, že sloboda nie je to isté ako benevolencia. Môžeme voliť medzi viacerými možnosťami a ak si vyberieme niečo, čo je nám prospešné, sloboda znamená, že máme právo požívať pozitívne plody našej voľby. Nie každý slobodný výber má však len pozitívne následky. Niektoré dôsledky našich slobodných rozhodnutí sa ukážu ako negatívne a v takom prípade musíme za ne niesť zodpovednosť.

Tak napríklad sloboda podnikať znamená, že podnikateľ môže ako následok svojho konania na trhu zbohatnúť (pozitívny dôsledok slobody), ale môže aj zbankrotovať. A keď skrachuje, jeho záväzky nikto iný nezaplatí. Štát to za neho neurobí, naopak musí dôsledky svojej slobody voľby niesť sám. Preto podnikateľská sloboda núti vlastne podnikateľa k zodpovednosti a každé konanie si premyslí dvakrát. Zodpovednosť, ktorej sloboda učí je jedným z najcennejších darov, ktoré so sebou nesie.

Aplikujme tento istý myšlienkový postup na otázku sexu. V našej krajine existuje sexuálna sloboda. To znamená, že ak sú splnené isté podmienky (minimálny vek, absencia pokrvného príbuzenstva), nikto nebude u nás trestaný alebo prenasledovaný za pohlavný styk. Sloboda mať sex kedykoľvek a s kýmkoľvek znamená, že človek, ak sa rozhodne s niekým iným ísť do postele, má právo požívať pozitívny dôsledok styku (city, orgazmus, blízkosť partnerovi). No má niesť aj zodpovednosť v prípade neželaných dôsledkov tejto slobody.

Na Slovensku je v tomto smere sloboda a zodpovednosť v nerovnováhe. Ak sa totiž vyskytne tehotenstvo, ako neželaný dôsledok sexuálnej slobody, zodpovednosť berie na svoje plecia štát, tým že dáva žene možnosť ísť na potrat. Keďže do postele liezli obaja partneri slobodne, je na mieste, aby sa k následkom postavili zodpovedne.

Analogicky, legalita interrupcií je niečo podobné, ako keby štát vydal zákon, v ktorom zbankrotovanému podnikateľovi dáva možnosť, či láskavo uhradí svoje dlhy sám alebo pred nimi ujde na Kanárske ostrovy. Je samozrejmé, že takéto počínanie by úplne zničilo dôveru v podnikanie, podnikalo by sa ľahkovážne a krajina by utrpela ťažké hospodárske škody.

Dôsledok legality interrupcií je analogický. Vedie k promiskuite a k nezodpovednému sexuálnemu správaniu. Sex je z dôležitej emocionálnej záležitosti medzi dvoma milujúcimi sa partnermi devalvovaný na relaxačný šport, často medzi neznámymi. Relativizácia začiatku ľudského života vedie ďalej k znecitliveniu spoločnosti a šíria sa nežiadúce javy ako vzostup násilia a trestných činov.

Neprekvapuje, že ľavicoví liberáli sú takými hlasnými zástancami práva na potrat. Oni totiž už od čias Jeremyho Benthama, až po Deweyho, Rawlsa a amerických demokratov chápu slobodu prísne utilitaristicky. Podľa nich by človek mal vychutnávať len pozitívne plody svojej slobody a za negatívne dôsledky slobodných rozhodnutí by mal niesť zodpovednosť štát.

Súkromné vlastníctvo a právo na život

Takéto zvrátené chápanie slobody vedie k radikálnemu demokratizmu, druhej a tretej generácii ľudských pseudopráv (typu „sloboda k“) a k absurdným volebným sľubom. Tak napr. niektoré „liberálne“ strany v západnej Európe si do volebného programu dali preplácanie kondómov a antikoncepcie z verejných zdrojov, čo je bezprecedentný útok na súkromné vlastníctvo. Z potu a daní jedných sa platí potešenie druhých.

To už nemá ďaleko k Žirinovského nápadu štátnych bordelov, v ktorých by „štátne zamestnankyne“ zbavovali šestnásťročných chlapcov panenstva. Netreba sa tomu čudovať, veď aj Vladimír Žirinovský o sebe tvrdí, že je „liberál“.

Pokiaľ ide o klasických liberálov, ak aj obhajujú právo na potrat, robia to s argumentom súkromného vlastníctva tela zo strany ženy. Ak sú veľmi populistickí, dokonca čosi vyhlásia o „zoštátňovaní materníc“. Súkromné vlastníctvo je ústrednou hodnotou klasického liberalizmu. Práve tu tkvie dôvod, prečo sa skutoční liberáli obzerajú po únikovom východe vždy, keď ich oslovíte s problematikou potratov. Liberalizmus nie je schopný dať objektívnu odpoveď na odveký kameň úrazu celého sporu: kedy začína ľudský život?

Ak začína počatím, je absurdné hovoriť o ženskom práve na vlastníctvo svojho tela. Napriek tomu, že dieťa sa vyvíja vnútri matky, je to samostatná bytosť (má vlastný genetický kód), ktorá má z toho dôvodu právo na vlastný život. Liberáli priznávajú štátu kompetenciu udržiavať poriadok a ochraňovať právo na život. Štát má teda povinnosť zákonom chrániť právo vyvíjajúceho sa dieťaťa, a to aj pred vlastnou matkou.

Ak otec zomrie trebárs len deň po počatí dieťaťa, vzniká takémuto pohrobkovi dedičné právo na jeho majetok. Saltá Aliancie nového občana o tom, že v prvom štádiu tehotenstva je právo matky silnejšie ako právo dieťaťa a neskôr sa to prehupne v prospech plodu, sú z tohto hľadiska absurdné.

Argumentácia niektorých liberálov, ohľadne práva matky na vlastníctvo svojho tela by bola pravdivá, len ak ľudský život naozaj vzniká až narodením. Keďže v tomto smere sa asi nikdy nedôjde k objektívnemu vedeckému nálezu, každý klasický liberál si bude musieť sám vyriešiť aký postoj k interrupciám vlastne z jeho ideológie vyplýva. Zo základných postulátov klasického liberalizmu sa totiž nedá odvodiť jednoznačná odpoveď na interrupcie. Preto je lepšie interrupcie zakázať. Riziko, že tu dochádza k likvidácii ľudského života je príliš vysoké.

Trhové riešenie

Liberáli by však mohli dopomôcť k redukcii potratov. Na jednej strane totiž existujú tehotné matky, ktoré deti nechcú, na strane druhej sú páry, ktoré deti chcú, ale mať nemôžu. Dôsledkom je zase vymieranie európskych krajín. Všetky tri muchy by jednou ranou zabil slobodný trh. Interrupcie by boli zakázané, ale tehotné matky nechcených detí by sa mohli obrátiť na súkromné spoločnosti, ktoré by im počas tehotenstva hľadali napr. neplodný pár, ktorý by ich dieťa potom odkúpil za trhovú cenu.

Väčšina ľudí pocíti inštinktívny odpor k myšlienke obchodu s nenarodenými deťmi. Ľudia by legalizáciu takéhoto obchodu odmietli kvôli riziku napr. rozpredania detí na orgány, riziku otroctva alebo sexuálneho zneužívania. Avšak tieto obavy sú dôvodom k postihovaniu týchto javov, nie k samotnému zákazu obchodu s nenarodenými deťmi.

Štát by mohol dohliadať na zákonnosť celého procesu a mohol by istý čas kontrolovať, či noví rodičia dieťa nezneužívajú. Je dôležité, aby cena zostala neregulovaná, aby ženy mali motiváciu dieťa porodiť a nie ísť na ilegálnu interrupciu. Takýto obchod s nenarodenými deťmi by mohol vziať pôdu pod nohami ilegálnemu obchodu s ľuďmi. Vyriešil by sa aj sociálny aspekt. Nechcené deti by sa dostali do rodín, kde sú vítané, nekončili by v kontajneroch. Aj ilegálne interrupcie by mohli byť vďaka trhovému mechanizmu úplne minimalizované. Čo by si také dievča vybralo: dať štyri tisícky na potrat a riskovať basu alebo dostať povedzme dvesto tisíc za svoje dieťa? Navyše by to z dlhodobého hľadiska pomohlo aj pôrodnosti.

Ak by Slovensko bolo prvou krajinou, ktorá by takýto obchod legalizovala, všestranne by sme z toho profitovali. Neplodnosť párov je vysoká najmä vo vyspelých štátoch západnej Európy a USA. Navyše veriace americké páry a americké páry všeobecne by nemuseli mať problém ani s postihnutým alebo rómskym dieťaťom. Deti, ktoré by sa inak nenarodili by získali možnosť dokonca kvalitnejšieho života, než mali ich rodičia.

Samozrejme, občas by sa mohlo stať, že by si predaj matka počas tehotenstva rozmyslela. Alebo by chceli od zmluvy odstúpiť potenciálni rodičia. Tieto aspekty môžu byť dopredu ošetrené v zmluve. Zákon by matke mohol ponechať právo odstúpiť od zmluvy povedzme 24 hodín po pôrode. Vyplatenie peňazí by sa odohralo až po uplynutí tejto lehoty.

Zastavme holocaust!

Obľúbenou frázou socialistov je, že „trh nevyrieši všetko“. Potraty by však mohol pomôcť odstrániť. Iste, toto riešenie by nebolo úplne dokonalé. Dokonalým riešením by bolo iba, keby sa všetci rodičia na svoje deti tešili a prichádzali na svet zásadne len chcené. Takto to ale nikdy nebude.

V týchto dňoch si pripomíname oslobodenie vyhladzovacieho tábora Osvienčim. V koncentračných táboroch zahynulo šesť miliónov Židov. Len na Slovensku zahynulo pritom od legalizácie interrupcií 1300 000 nenarodených detí. Svojím spôsobom nie sme lepší ako Sparťania, ktorí krehké deti hádzali zo skaly alebo Kartáginci, ktorí ich hádzali do ohňa ako obetu Baalovi.

Mnohí budú myšlienku legalizácie obchodu s nenarodenými deťmi považovať za poburujúcu. Je to však poburujúcejšie než každoročný holocaust tisícov detí?

Lukáš Krivošík

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin www.Prave-Spektrum.sk