Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

Kde je stred Európy?
04-10-2004 / Matúš Demko / Kultúrna vojna

Stanislaw Mucha pripravoval dokument o geografickom strede Európy vyše tri roky. Je to jeho v poradí šiesty filmový počin, a treba uznať, že veľmi úspešný a dobrý.

Film sa zaoberá hľadaním stredu Európy. Je štyridsať miest, ktoré si nárokujú na toto privilégium. Režisér Mucha ich vo svojom filme ukazuje dvanásť – navštívil Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Litvu, Ukrajinu... Niektoré stredy Európy sú vzdialené aj tisíc kilometrov.

Prvý možný stred Európy je lokalizovaný do hessenského Cölbe (tu sa stredom Európy chápe stred Európskej únie). Keď sa Mucha pýta jedného vodiča, či sa nachádza na správnom mieste, on mu poradí, že stred Európy nie je v Hessen, ale v Essen („wie mangiare – essen“).

Cestovanie Európou pokračuje v Braunau, rodisku Adolfa Hitlera a nakoniec sa cez Bavorské lesy dostaneme aj na Slovensko. Krahule. Kým predchádzajúce miesta sa snažili zo stredu Európy aspoň trochu turisticky vyžiť, Slovensko sa stalo výnimkou. Tabuľa nasmerovaná na stred Európy je zhrdzavená, čo svedčí o mnohom. Tamojší kapucín na kameru prerozpráva legendu o tom, že sa Krahuľanom nedarilo postaviť kostol. Zjavil sa im anjel, ktorý im povedal, aby postavili kostol na mieste, na ktorom je dnes. Stred Európy je podľa všetkého v kostolnej veži - musí byť predsa na Slovensku, veď „ležíme medzi Uralom a Portugalskom“!

Najkrajšie však bolo, keď v reštaurácii „Stred Európy“ filmovali počas obeda deti a pani učiteľky im oznámili, že dnes nebudú mať druhý chod, lebo nejde elektrina (to mal byť akože vtip, no deťom do smiechu nebolo). Istý starý muž filmárom ukazoval billboard Smeru s logom „Do Európskej únie, ale nie s holými zadkami.“ Určil, ktorý zadok patrí mužovi a ktorý žene. Billboard považoval za pravdovravný. Na režiséra sa po chvíli osopila staršia pani s dobrou nemčinou, aby odišli. Prekážalo jej, že filmujú dom patriaci jej úhlavnému nepriateľovi, na ktorom visel spomínaný billboard.

Mimochodom, „obec Krahule má kostol, cintorín, futbalové ihrisko, kravín, salaš s ovcami, tri vleky, obchod (zmiešaný tovar), obecný úrad, požiarnu zbrojnicu, krčmu, dve autobusové zástavky, verejné parkovisko (ako kedy) a poštovú schránku.“ Po komickej slovenskej prezentácii prišli aj isté menej smiešne absurdity. Veľká časť filmu bola venovaná Litve. Litovský stred Európy nepriniesol jeho obyvateľom šťastie. Istá obyvateľka považuje rozpad ZSSR za zlú vec. Okolie „zdobia“ mohutné pamätníky Marxa, Lenina i Stalina. Jeden Litovčan hovorí: „We´re quite a funny country!“ Jeho mama dodáva: „And hungry!“

Film sa končí tam, kde sa začínal – na Ukrajine. Francúzi majú Eifelovku, Američania Sochu slobody, Ukrajinci stred Európy. A černobyľská mládež spieva: „perestrojka works best after joint“.

Je to dobrý film. Odhaľuje skryté tváre Európy. Tváre, ktoré majú jej obyvatelia. Niektoré sú usmievavé a spokojné. Bližšie k bývalému Sovietskemu zväzu viac strhané a unavené.

Matúš Demko

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk