| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |
Hľadá sa autor knihy Polstoročie s Bratislavou II.
09-02-2004 /
Martin Pener /
Slovenská otázka
Čo v Bratislave nestihli zdevastovať komunisti, to dorazí neviditeľná ruka trhu.
Ak by sme vymenúvali osobnosti ktoré sa najviac viažu k nostalgii po starej Bratislave, prvé miesto by asi zaujal pred rokom zosnulý Július Satinský. Hoci som sa narodil až v čase keď - menujúc len námatkovo - Podhradie už bolo fuč a dedinka Petržalka sa menila na Bronx na Dunaji, myslím že pán Satinský vo svojich knihách hodnoverne zachytil budovateľsko-devastačné úsilie komunistického panstva. Ale nerád by som sa priživoval na pamiatke "chlapca z Dunajskej ulice" a nerád zvaľoval všetkú vinu na komunistov. Satinského svedectvo však potrebuje nasledovníka.
Pokladám sa prvom rade za Bratislavčana, v tesnom závese za občana Slovenskej republiky a až potom za Slováka (slovenčina je napokon môj druhý materinský jazyk). Aj mám na časy monarchie (a vôbec svetu pred rokom 1914) podstatne tolerantnejší názor ako väčšina Slovákov. Určite nemienim popierať, že mesto, jeho duch i zástavbu nemožno zakonzervovať, ale že musia zodpovedať dobe a jej potrebám resp. nárokom. Som však trpko sklamaný, keď vidím ako novodobá – dovoľte mi ten nežný archaizmus – oligarchia pokračuje v (komunistickej) bezcitnosťi k minulosti, úbohom vkuse a záľube v ohyzdných monštrách. A vidiac ich postmoderné výtvory derúce sa do vnútra historického centra, zisťujem že čo nestihli zdevastovať komunisti, to dorazí neviditeľná ruka trhu.
Najviac kritiky zaznelo v súvislosti s výškovými budovami. Ak prichádzate do Bratislavy z colnice Berg, skutočne bizardný je pohľad na "mrakodrap" Národnej banky Slovenska v "sedle" medzi hradom a Dómom sv. Martina. Ale nie len výškovými budovami je dnešný megaloman živý. Možno ešte nebezpečnejší je trend strohých budov s presklenými fasádami. Nie som architekt, no predpokladám že sú najlacnejšie. Niečo však s socialistickou modernou majú spoločné – ohavnosť. Viď. Tatra centrum oproti Prezidentskému (Grassalchovikovmu) palácu z 18.storočia, hneď vedľa zovreté Suché mýto, križovatka Dunajská/Mlynské Nivy/29.augusta, dokončovaná budova Správy služieb diplomatickému zboru na Palisádoch atď. A lokálne periodiká už priniesli počítačové grafiky budúceho Kolárovho námestia, osemposchodovej zástavby nábrežia Dunaja (v réžii J&T). Ak v prvej polovici 90.rokov pribúdali v Bratislave iba budovy finančných inštitúcií, dnešným zaklínadlom je polyfunkčnosť a obchodné centrum. Na to že v týchto centrách nemá kto obchodovať resp. že na ne akosi nie je dosť zákazníkov sa pozabúda.
Už aby sa podarilo prekonávať nezamestnanosť a naštartovať ekonomický rozmach v regiónoch. Ubudne rýchlokvasených bratislavčanov, mesto bude zas patriť Prešpurákom a aj v ostatných regiónoch si užijú polyfunkčné obchodné centrá v susedstve historických pamiatok. Možno sa bude dať dokonca v pohode zaparkovať. Musím sa opýtať kamaráta – študenta architektúry, koľko že je fyzická životnosť paneláku. Najmä v podmienkach rozkrádania materiálu za éry socialistickej výstavby. Vychádza mi, že ak dožijem vyššieho seniorského veku, mohol by som stihnúť likvidáciu prvých panelákov v Ružinove. A budem veriť že aj tie postmoderné debny s preskleným pohľadom boli v mene nízkych nákladov postavené tak, čo padli skôr.
| Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin | www.Prave-Spektrum.sk |