Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk

S KSS nie je sranda
01-01-2004 / Lukáš Krivošík / Slobodný trh

Z relácie NA TELO:

Moderátor Pavlík: „Pán predseda, ale pravda je taká, že keď ste trebárs v 50. rokoch vyslovili svoj názor, mohli ste prísť o život!“
Predseda KSS, Ševc (pobúrene): „Nó, héj, ale dnes môžete prísť o prácu!“

Odmyslite si, čo hovoria! Vnímajte na chvíľu len ich zovňajšok, teda to, ako hovoria. Ševc, Ondriaš, Bollová a ich výraz tváre, konštrukcia viet, slovná zásoba. Tento spolok by sa do NR SR nikdy nedostal, ak by sa volali napríklad Robotnícka strana Slovenska alebo Marxistický revolučný front. Mohli by mať ten istý program, ale ľudia by ich nezvolili, ak by sa nezaštítili značkou, ktorá u mnohých ľudí vyvoláva nostalgiu za dobou, keď „Veľký brat“ myslel za nich.

Smiech cez slzy

Vlastne by to malo byť smiešne. Mohli by sme povedať, že „Slovenská národná sranda“ bola v tomto volebnom období nahradená „Komunistickou srandou Slovenska“. Bolo by to smiešne, keby režim, ku ktorému sa hlásia títo súdruhovia nepovraždil po celom svete toľko ľudí, že keby sme nakopili na seba ich kosti, mohli by sme vytvoriť rebrík odtiaľto až na Mesiac.

Čo však zaráža ešte viac ako snaha komunistov obhajovať neobhájiteľné, je rétorická neschopnosť demokratických politikov, keď v diskusných reláciách treba rozbiť pyramídu komunistických lží.

Teraz a vtedy

KSS nemá žiadny realistický program a poslanecká práca jej poslancov je úplne amatérska. Pred voľbami roku 2002 ich týždenník TREND ani nezaradil do svojho auditu volebných programov, keďže ciele komunistov zhodnotil ako naivné a nerealistické. Keďže sa politici KSS prakticky ničomu nerozumejú a nepredkladajú žiadny program, celú svoju živnosť zakladajú na prostom tvrdení o tom, že pred rokom 1989 sa žilo lepšie ako po ňom.

Čo vlastne tieto indivíduá porovnávajú? Politický alebo ekonomický systém? Je lepšia dnešná pluralitná demokracia alebo diktátorská vláda jednej štátostrany? A je azda centrálne plánovaná ekonomika lepšia než trhová?

Pravú povahu obdobia pred rokom 1989 asi najlepšie ozrejmuje príslovie z 80. rokov, v ktorom sa hovorí, že „komunizmus je systém, v ktorom sa na všetko stojí a za všetko sedí“.

Demokracia a totalita

Nech je dnešná demokracia akákoľvek nedokonalá, s obdobím pred rokom 1989 sa to nedá porovnávať. Prípustná bola len jedna politická strana, ktorú ste každé štyri roky museli ísť POVINNE podporiť vo voľbách, takže mala za každým 98,9 percentnú úspešnosť.

Táto strana špehovala občanov, narúšala ich najsúkromnejšiu sféru, predpisovala im, čo si majú myslieť, čo majú robiť, ako má vyzerať ich život. Komunistická strana nedodržiavala vlastnú ústavu ani medzinárodné záväzky, ktoré podpísali jej najvyšší predstavitelia. Darmo dnes komunisti nadávajú na privatizáciu ako na lúpež storočia. Táto lúpež by totiž nebola možná bez lúpeže v podobe znárodnenia. Komunisti boli takí nenásytní, že v roku 1953 okradli občanov aj o osobné úspory, len aby ich mašinéria teroru mohla ďalej fungovať.

Táto strana nechávala väzniť a zavraždiť niekoľko tisíc našich občanov. Cestovať sa nemohlo, miesto toho vás pohraničná stráž mohla zastreliť, ak ste chceli žiť v slobode. Železná opona nebola postavená, aby chránila „Tábor mieru“ pred miliónmi nespokojných emigrantov z kapitalistických krajín, ale aby držala našich ľudí v tom veľkom koncentráku.

Kto s nostalgiou spomína na zlaté komunistické zdravotníctvo, mal by si spomenúť, ako v roku 1986 vybuchol na konci apríla Černobyľ. Nad strednou Európou sa vznášal rádioaktívny oblak, čo však Strane nezabránilo poslať na 1. mája manifestovať do ulíc celý národ – tak ako každý rok...

A komu sa zdá dnešný politický systém rozhádaný, nech si uvedomí, že ide o nevyhnutný spoločenský kvas, ktorý je tak búrlivý najmä preto, že 40 rokov bola akákoľvek vnútrospoločenská debata neprípustná.

Najparadoxnejšie na komunistickom režime však zrejme je, že nevraždil len svojich odporcov, on zatváral a vraždil aj svojich prisluhovačov. Potkany sa hrýzli navzájom, čo dokumentuje aj osud Clementisa, či Slánskeho. Poslanec Hopta môže byť rád, že ho z postu podpredsedu KSS odvolali v čase, keď je pri moci Dzurinda. Keby sa mu to prihodilo za Gottwalda, mohol byť poslaný rovno k múru.

Ekonomika

Samozrejme, dôvodom dnešnej podpory KSS je zlá sociálna situácia mnohých ľudí, ktorí sa v novom systéme nevedia, či nechcú orientovať. Centrálne plánovaná ekonomika však padla, lebo požierala samú seba, žilo sa nad pomery a na konci 80. rokov stála pred bankrotom.

Mnohí tvrdia, že nie všetko za socializmu bolo zlé a že to dobré sa malo zachovať. Pod pojmom „to dobré“ myslia najmä štedrý sociálny systém. Lenže komunizmus padol práve preto, že ten nákladný sociálny štandard sa financoval na úkor podvyživenej ekonomiky, ktorá túto záťaž už nevládala niesť.

Obludným argumentom komunistov je tvrdenie o samovraždách, ktoré ľudia páchajú údajne vinou zlej sociálnej situácií. Ak by bol socializmus liekom na samovraždy, potom je záhadou prečo má najvyššiu samovražednosť v Európe práve „sociálny raj“ Švédsko.

Ľudia si siahajú na život, keď už vo svojom živote nevidia žiadne východisko. Je možné, že na vine môžu byť aj sociálne problémy. Ale aj keď dotyčný východisko priamo nevidí, neznamená to, že neexistuje. Naopak, východisko je tu vždy a to, že ho niektorí nevidia, je opäť len zásluhou komunistov, ktorí ľudí urobili závislými od štátu a zbavili ich svojprávnosti. Táto nevoľnícka mentalita stále u nás pretrváva. Ak je teda niekto zodpovedný za samovraždy, sú to opäť komunisti, oni totiž zapríčinili väčšinu problémov, s ktorými po roku 1989 zápasíme.

Dalo sa aj inak

Bez 40 rokov komunistickej diktatúry by sme dnes boli na úrovni západnej Európy. Čo najslobodnejšia trhová ekonomika je najrýchlejším spôsobom, ako Západ dobehnúť. Prirodzene, mohli sme sa transformovať inak než šokovou terapiou. Nemuseli sme ísť cestou našich susedov. Mohli sme ísť cestou pomalej transformácie ako Bielorusko, či Srbsko. Výsledkom by bol rozpad vlastnej meny, teplú vodu by nám púšťali na niekoľko hodín denne a na noc by nám vypínali prúd.

Robiť ekonomickú transformáciu je ako liečiť vytknutý členok. Môžete to urobiť rýchlym, krátkym a extrémne bolestivým spôsobom. „Sociálne“ liečenie vytknutého členka by sa asi robilo pomalým otáčaním, až kým by postihnutý neumrel od bolesti.

Čína, náš vzor

Predstavitelia KSS sa niekoľko krát vyjadrili, že nechcú úplne čistý komunizmus, ich vzorom je vraj Čína. Zaujímavé. V Číne síce vládne komunistická strana, ale krajina má de facto trhovú ekonomiku, ktorá je ako vystrihnutá z románov Charlesa Dickensa. Pravda, v Číne neexistujú slobodné odbory, robotníci pracujú za misku ryže 12 hodín denne, nezriedka sú v továrňach zamestnané ženy aj deti.

Je to osud, ktorý nám chcú slovenskí komunisti pripraviť? Tak ako čínsky režim nie je naozaj komunistický, tak ani mi na Slovensku nemáme skutočne fungujúcu trhovú ekonomiku. Prezident je komunista telom i dušou, ďalší ho zrejme nahradí. Aj hospodárstvo a bezpečnostné zložky sú plné starých štruktúr. Ševc by mal byť vlastne spokojný...

O kolaborantoch a Smere

KSS sa nepáči ani západná orientácia SR. Európsku úniu ešte komunisti akceptujú – inštinktívne cítia, že EÚ je Sojuzom zajtrajška... Proamerickú politiku Dzurindovej vlády však kritizujú ako nesvojprávnu, podliezavú a podobne. Pritom práve Vasiľ Biľak, o ktorom mnohí tvrdia, že z pozadia riadi KSS, napísal v roku 1968 pozývací list pre sovietsku armádu.

red niekoľkými týždňami uverejnil týždenník Život rozhovor s poslancom Hoptom. Dostal okrem iného aj otázku, s kým chce jeho strana realizovať svoje ciele. Odpovedal, že veľmi podobné názory na politiku ako KSS, má strana SMER... . Kto dlhšie sleduje stranu Roberta Fica, nemohol byť prekvapený.

Rok pravdy

Rok 2003 nebol ľahký a rok 2004 nebude už vôbec. Vývoj sa ešte dá zvrátiť smerom k socializmu (s Ficovou tvárou). Slovensko pripomína človeka, ktorý preskakuje z jednej ľadovej kryhy na druhú. Momentálne sme pravou nohou v skutočne fungujúcej trhovej ekonomike, ľavá noha je však naďalej v socializme. Je to posledný krok, ktorý treba urobiť. O rok v tomto čase budeme vedieť, či sme urobili krok vpred, alebo sme sa zľakli a vrátili sa späť do ulity.

Samozrejme, ani kapitalizmus nie je dokonalý. Má však jednu výhodu. Kým za socializmu ste v prípade „neprispôsobivosti“ mohli prísť o život, dnes môžete prísť o prácu. A to je už kvalitatívny posun!

Lukáš Krivošík

Pravé Spektrum - politicko-spoločenský e-zin

www.Prave-Spektrum.sk