ISSN 1335-8715

16-02-2004   Marek Hrubčo   Ideológia   verzia pre tlač

Konzervativizmus ako viera v zázrak?
Sloboda z kresťanskej perspektívy

Liberální institut na svojej stránke uverejnil článok Josefa Šímu s názvom „Konzervativizmus ako viera v zázrak“, v ktorom okrem kritiky konzervatívcov a ich „naivnej viery v schopnosť štátu, politiku záujmových skupín” a „dobro konajúci štát“ možno nájsť aj pokusy hľadať rozdiel medzi libertarianizmom a konzervativizmom.

Reakcia na príspevok

Re: reakcia
autor: Marek Hrubčo
e-mail: hrubco@pobox.sk
pridané: 20-02-2004 12:38

Libertariáni sú pre mňa ľudia, ktorí si neuvedomujú vyššiu ideu ako je sloboda. Liberál je človek, ktorý sa zasadzuje za slobodu. Či ten ktorý človek, mysliteľ je to alebo ono... všetci máme určité liberálne, libertariánske, kantiánske, antisemitské a kadejaké iné prvky vo svojom konaní, myslení, vyjadreniach (a mnohokrát si to ani neuvedomujeme – a áno, aj kresťanské). Ja by som ľudí takto osvietenecky muzeálne nekategorizoval.
Poviem otvorene k Misesovi som sa zatiaľ nedostal, hoci som sa chystal – neviem. Hayekove postoje sa mi zdajú dosť teda extrémne. (na ilustráciu to dovediem ad absurdum: prečo nám štát napríklad vnucuje peniaze? A prečo takú abecedu? ...prostredníctvom zákonov písaných v latinke? veď každý si predsa môže slobodne zvoliť vlastnú abecedu... atď.) Sú tam veci ktoré sú ťažko v súlade s katolíckou sociálnou náukou. Klaus sa vo svojej knihe vyjadruje, že „sú ľudia, ktorí si myslia, že je niečo viac ako individuálna sloboda“. Napovedá to, ako uvažuje – libertariánsky. Za tým ďalej už sú fakt iba anarchisti. ANO sú podľa toho čo presadzujú skôr libertariáni. Podľa mňa to je, resp. bude, mŕtva vetva liberalizmu. V KDH podľa mňa prevažujú liberálne prvky. Rozdiely vidno skôr v otázkach individuálnych slobôd, než v ekonomických slobodách. Je to logické, a to práve pre tie veci, ktoré som už spomínal. K Vášmu článku sa niekedy dostanem, vyzerá zaujímavo.
Odchod z USA: mám na mysli možno aj tie bezpečnostné opatrenia. Teroristi vlastne zaútočili na slobodu – a úspešne. Nechcem tu otvárať ďalšie veci. Nechcel som povedať, že kresťania odchádzajú z USA. Ale že slobodu nemožno merať iba mierou ekonomickej a individuálnej slobody. To však vyplýva z toho, že slobodu definujem inak, ako (dnes taký populárny) prúd libertaránov (to je tá rétorika - jednotlivci, sloboda, individuálna snaha..., rozhodnite sa, nezasahovať, atď)

PeterS: K tomu, že aký Boh:
Áno, predstavy boli a sú rôzne. Tá zmes symbolov, čo ste uviedli azda ani Vám samému nedáva žiaden zmysel. Ja mám na mysli Boha našej, judeo-kresťanskej tradície, v ktorého ľudia veria a ku ktorému sa vždy vzťahovali a našťastie aj vzťahujú, hoci spôsob a prejavy sa menia.
My nie sme Indovia (hoci Mahabharáta a v rámci nej Bhagavadgíta je tiež spôsob artikulácie viery, ale je iný, odlišný, nie náš). Pre mňa sú to zaujímavé veci, ale tam to končí. Ak chcete, môžete sa stotožniť s trebárs s Arjunom alebo s Allatoljahom Chomenjím, ale oddeľujú Vás od toho od jazykových bariér, cez základy logiky až po prostredie v akom sa idey formovali. Východ myslí úplne inak. Prvoplánovo tu vytrhávať z východných učení čosi, čokoľvek, jógu, avatárov, mantry a importovať to k nám je podľa mňa hlúpe, pretože to potom celé stráca svoj zmysel. Ako hovorí Exupery, chrám nemožno rozložiť, pretože potom zostanú iba rozvaliny, a ticho bude preč.
A vôbec nejde o to koľko žien mal Adam a kto sa s kým kedy a prečo vyspal. Tento konkrétny biblický príbeh je o dôvere v Boha, strate dôvery a dôsledkoch. Okrem klasickej gnostickej interpretácie sa to interpretuje tak, že Adam chcel rozhodovať, čo je dobré a čo zlé. Skĺzol do hriechu (to je medzi našimi postmodernými ľuďmi dosť sprofanovaný pojem, z hebrejčiny „chait“ je to čosi ako chyba, „trefa vedľa“, nevyužitie potenciálu, rezerva, nedostatok... čosi také), pretože chcel byť Bohom. A to je dnes veľmi aktuálne, keď všetci sú vo svojich očiach takí malí bôžikovia, ktorí si myslia, že sa môžu „slobodne“ rozlišovať dobré a zlé. Tento vzťah je základom etiky. A etika je základom ekonomického systému. Aj tu je podľa mňa jeden z koreňov liberalizmu. Proti gnóze naopak kresťanstvo vždy vystupovalo.
Čo je fikcia, čo je realita, čo je bytie, čo je predstava, čo je reálne, čo nie... to sú filozofické – špecificky metafyzické a ontologické otázky. Nemyslím, že ich tuto vyriešime alebo sa riešeniu čo i len trochu priblížime, ani sa do toho nejdem púšťať. A vlastne ani sa na to necítim presviedčať kohosi, že Boh je. To sa ani nedá. To si musí každý akosi urovnať v hlave sám.

 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group