ISSN 1335-8715

16-02-2004   Marek Hrubčo   Ideológia   verzia pre tlač

Konzervativizmus ako viera v zázrak?
Sloboda z kresťanskej perspektívy

Liberální institut na svojej stránke uverejnil článok Josefa Šímu s názvom „Konzervativizmus ako viera v zázrak“, v ktorom okrem kritiky konzervatívcov a ich „naivnej viery v schopnosť štátu, politiku záujmových skupín” a „dobro konajúci štát“ možno nájsť aj pokusy hľadať rozdiel medzi libertarianizmom a konzervativizmom.

Reakcia na príspevok

RE: reakcia
autor: Marek Hrubčo
e-mail: hrubco@pobox.sk
pridané: 17-02-2004 15:23


Ďakujem za zaujímavé reakcie.

1. Ku kooperácii: Áno, keď na seba narazia individuálne záujmy, aplikujeme (a ja s tým súhlasím) Millov princíp „nezasahovať bez toho, aby sme bránili poškodeniu iných“. Inak povedané, moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného. Problém je však v tom, že kto povie, čo (a do akej miery) ľuďom škodí. Pušky škodia, nože nie.. prečo? Millova definícia nerieši problém a je utilitaristická per se. Inak povedané, zdá sa mi, že jeho princíp nie je „eticky neutrálny“, ako si myslia libertariáni. Princíp nie je podľa mňa zlý, ibaže nestačí.
2. K socializácii: Utilitaristická etika, ako ju ja chápem hovorí že, „neškodí“ resp. dobré je to, čo maximalizuje šťastie maximálneho počtu ľudí. Ale etík je veľa a utilitarizmus je jedna z nich. Kto povie, ktorú aplikujeme? Ja hovorím, že história, tradícia, zvyklosti. V našom prípade, kresťanská (aj keď mne osobne sa páči skôr grécka línia, ako židovská, ale myslím, že je to dosť široké, aby sa tam zmestil naozaj ktokoľvek). Nemáme sa tu totiž čoho iného veľmi chytiť. A súhlasím, socializácia vplýva na jednotlivca, lenže utilitarizmus od nej abstrahuje, ignoruje ju.
3. Homosexuáli: Možno argumentovať, dôsledkami „liberalizácie“: keď si dvaja homosexuáli adoptujú dieťa a akože to bude všetko „v poriadku“, pýtam sa, čo z toho decka vzíde, ak nie od malička deformovaný človek? Preto, ak uznáme, že aj socializácia má svoju váhu (a podľa mňa má), môžeme odmietnuť liberalizáciu homosexuálnych partnerstiev, a to nielen na základe našej etiky, ale aj slobody v pozitívnom zmysle. A mám potom trocha provokatívnu otázku: Ak povolíme homosexuálov, prečo potom nepovoliť manželstvá napríklad čojaviem so šimpanzmi? Veď aj zvieratá majú určité práva... atď. A manželstvo so šimpanzom je v súlade s princípom J. S. Milla.
4. k tej údajne „scestnej“ citácii: píšem „Robiť, čo sa nám zachce nie je slobodou (...) To vedel aj Mill, ktorý definoval...“ Chcel som ukázať, že ani Mill, ako „klasický liberál“ si nemýlil slobodnú vôľu so slobodou. Hneď v úvode svojej knihy na to explicitne upozorňuje. Mám pocit, že dnešní mladí libertariáni to dostatočne nerozlišujú. Inak povedané, „povoliť všetko“, podľa mňa, nie je cesta.
5. Utilitarizmus sa mi naopak skôr zdá dnes veľmi populárny. K jeho chápaniu či nechápaniu si dovolím odcitovať Filit http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvu/utilitarizmus.html

utilitarizmus

- etická teória, ktorá pokladá za úplné kritérium mravnosti konania jeho užitočnosť. Zakladateľ utilitarizmu Bentham vymedzil jeho základný princíp ako "zabezpečenie čo najväčšieho šťastia pre čo najväčší počet ľudí" uspokojením ich osobných záujmov. Mravnosť statku možno matematicky vyčísliť ako bilanciu blaha a utrpenia, ktoré sú dôsledkom konania. J. S. Mill zaviedol do utilitarizmu princíp kvalitativneho hodnotenia blaha, požiadavku uprednostňovať duševný pôžitok pred telesným.
Rôzne druhy utilitarizmu vznikajú v závislosti od toho,, či sa pri formulácii kritéria užitočnosti zameriavajú na úžitok pre daný subjekt, pre iných alebo pre spoločnosť ako celok.
Utilitarizmus býva i základom chápania funkcií štátu a práva.
Prenesenia absolutizovaného princípu úžitku do teorie poznania podnietilo vznik pragmatizmu ( L53;535-536).

6. K druhej reakcii: Evanjelici: Mne sa zda, ze "na forach krakaju" (akoby možno povedal Hviezdoslav) omnoho viac. Pastirčák, nejaký Adámec, či Adámek na Inzine. Spoločnou črtou je však pubertálna vzbura proti autorite, proti Rímu. Páči sa mi, ako sa Tomáš Halík, český katolícky kňaz a intelektuál pýta: Kde je zrelosť?

Hayek: Môže byť, iba som vypichol ten human project a human action, ktorým sa veľa argumentuje. Od Hayeka som čítal iba Road to Serfdom a bolo to už dávno. Viem o ňom dosť málo, niekde som čítal že predpovedal socializmu pád tuším do desiatich či dvadsiatich rokov. Škoda, že sa mýlil.


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2018 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group
Webdizajn: amneziak