
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

05-02-2004 Juraj Karpiš EUtópia verzia pre tlač

Falošné eurá

Počet zhabaných falošných eurobankoviek, či euromincí bol podľa Európskej centrálnej banky (ECB) v uplynulom roku vyšší než v roku 2002. Podľa správy ECB z 22. januára bolo v roku 2003 zhabaných 551 287 falošných eurobankoviek.

Reakcia na príspevok

Prilis rychla ruka...

autor: PeterS

pridané: 09-02-2004 9:40

Za minuleho rezimu sa hlavne o roznych „aktivnych“ ale o to vymazanejsich szmakoch hovorilo: „iniciativny ... horsi ako triedny nepriatel“. Zvecsa ten aktivny szmak urobil aj slusnu karieru. Ked tak citam niektore tunajsie prispevky mam pocit, ako by som videl tu istu psychologiu „iniciativy“ za kazdu cenu, iba podanu inym slovnikom a proti inemu „triednemu nepriatelovi“. Aj v starom rezime by mali tieto osoby urcite velky uspech.
Pan prispievatel zjavne povedal iba „A“ o stave penaznej zasoby M1 a v svetom rozhoceni a zapale proti EU v tom vidi neskutocne prikorie akehosi hniezda socialistickych okradacov, ktore ihned iniciativne pustil do sveta.
Povedzme vsak nieco o pokrokovych sikovnikoch – komercnych bankach, teda „B“.
System totizto funguje tak, ze ECB, resp. kazdej centralnej banke je obecne fuk, kolko penazi vytlaci (teda ak prave nenaplna kasu), vytlaci ich zvecsa tolko, kolko potrebuju komercne banky pozicat. (CB riadi celkovu penaznu zasobu podla momentalnej situacie, raz je dobry prebytok penazi, raz nedostatok. Nedobry nedostatok v KB je napr. ked sa platia dane.)
CB teda co-to povytlaca (autora vzrusuje pocet vytlacenych papierikov), co vsak urobi s papierikmi komercna banka? Pozicia ich. Vsetky? Keby len vsetky, ale asi v malo vzrusujucom pomere od 1:0,1 az po 1:10 a v extremnych pripadach az 1:20. Pocujete dobre, komercna banka u niektorych druhoch vkladov je schopna pozicat bezne az 10-nasobok tohoto vkladu! Tato sranda sa odborne nazyva „multiplikovana expanzia bankovych penazi“. Expanziu treba vnimat ako pracu celkoveho bankoveho systemu. Pri poziciavani penazi zakupenych u CB moze platit pomer 1:0,1, pozicane peniaze sa dostanu do dalsieho obehu, kde uz mozu byt tieto vklady poziciavane v pomere 1:10. Pozrime si priklad opatrneho poziciavania v pomere 1:0,1 pri desiatich kolach. Nech si prva banka pozicia 1 mld. od CB za 6% a nech z tohoto vkladu pozicia 10%, cize 100 mil. za 10%. Ak sa pozicane peniaze dostanu do bezhotovostneho obehu skoncia povedzme u inej banky na 2% uroku, ta si ponecha 90% a 10% pozicia dalej... atd. Po 10 kolach a jednom roku (kvoli urokom per annum) vyzera situacia nasledovne: CB vytlacila 1 mld. papierikov, na ucet komercnej banky pripisala debet 1 mld. + 60 mil. urokov, cize penazna zasoba je 1,06 mld., bankam vznikli postupne vklady z pozicanych penazi na urovni 111.111.111. penazi plus pociatocna 1 mld. Z vkladov, ktore su dalej pozicane vsak chcu banky urok 10% takze aktiva bank su vyssie este o 11.111.111. Sucasne vyplatili na urokoch z vkladov 2.222.222 penazi, ktore ak boli iba pripisane na ucet len zvysuju celkovu penaznu zasobu. Suma sumarum, vdaka CELKOVEMU bankovemu systemu sa rozmnozila penazna zasoba z povodnej 1 mld. na 2.295.555.555 penazi.
Takze tak, a to este nehovorime o dalsich nastrojoch mnozenia CB, ci KB ako akcie, obligacie a pod. Celkom potom zasoba M4 (peniaze KB + fyzicka hotovost) moze vyzerat tak ako v GB, kde za poslednych 20 rokov M4 vzrastla oproti HNP na 200% HNP, zakial co fyzicke peniaze klesli zo 7,4 na 3,6%.
Nech je to akokolvek, povedzme ze sa nas priklad na konci roka vyrovna. Stat (CB) zarobi z tlacenia celkom slusnych 60 mil. minus naklady na tlac. Komercne banky skoncia s hrubou obchodnou marzou celkom bankoveho sektora na urovni 18% (pomer prijatych a vyplatenych urokov, aj s urokom platenym CB ako naklad) co znamena, ze ziskaju 11.111.111 penazi minus 2.222.222 vyplatenych urokov klientom. Celkom teda tento system (CB + KB) vyzera tak, ze don v januari vlezie 1 mld. penazi, tieto prebehnu cez klientov a na konci system ziada svoju povodnu mld. ale aj 60 mil. pre CB a 8.888.889 penazi od klientov celkovo ako uroky (rozdiel prijatych a vyplatenych urokov).
A to je kardinalna otazka, odkial sa tieto prachy vezmu? Len tychto par poziciavacich kol ziada od komercneho sektora 7% novych penazi. (A to sme skutocne ratali ten najminimalnejsi pomer rezerva/pozicka.)
Tato jednoducha zakladna financna technologia vyvolava niekolko zakladnych konzekvencii a aj neprijemnych otazok pre obhajcov „pravicovej“ hospodarskej politiky. Myslim ze keby ste si to chlapci trosku premysleli, svet by nebol taky cierno-biely.
Takze priama odpoved na prispevok je ta, ze ECB vytlaci presne tolko, kolko KB potrebuju. KB potrebuju tolko, kolko ekonomika a obyvatelia stihnu spotrebovat. Dnes uz su povinne rezervy dohadovane s KB individuakne a ak nejaka banka presvedci CB, ze kvoli velkosti a konkurencii potrebuje pomer rezervy 1:10 tak ho proste ma.CB dnes uz riadi celkovu penaznu zasobu zvecsa len cez urok, ked to pre ekonomiku treba, vytlaci viac. (Moze este pouzit tretiu vec, a to statne obligacie, stahuje peniaze z obehu tym, ze sa zadlzi. To je napr. jeden z pseudonazorov na dlh, zadlzenie statu znamena aj stiahnutie penazi. Malokto pri kritike dlhu statu vlastne vie, co skutocne CB robi.) Napr. v troch kolach zdrazovania u nas do roku 1998 sa vytlacilo 600 mld. novych penazi. Aby cely system fungoval, musi zjavne vytvarat peniaze aby mal system co najvyssi zisk. Tieto peniaze vsak chce z komercneho sektora. Aby sa rovnica vyrovnala, mame dve moznosti, bud ekonomika rastie, alebo rastie inflacia. Zvecsa sa pouziva kombinacia oboch. Opet teda drobna oprava, inflacia je zivotne nevyhnutna. Na priklade sme videli, ze system ziada 7% naspet. To znamena, ze pri raste SK ekonomiky na urovni 3% potrebujeme este 4% inflacie. Kedze inflacia je povedzme 10%, KB maju pomer rezerva/pozicka niekde na urovni pol na pol. Hruba obchodna marza komercneho bankoveho sektora (bez CB) stupne na peknych 25%
Druha vec je otazka „trvalo udrzatelneho rastu“, co skor znamena „trvalo udrzatelna spotreba“. Skutocne je otazkou, ci ludia budu stale zvysovat svoju spotrebu? 4 auta, dva domy, pet jedal, tri dovolenky?
Takze, doposial „lavicovy“ system aj v EU, pouzival na udrziavanie tohoto mechanizmu tak inflaciu, tak rast, tak zadlzovanie sa podnikov ale i socialnu pomoc! Transfer obrovskeho mnozstva penazi cez socialne davky v casoch krizy zatial vzdy vyrovnal stagnujucu spotrebu a bol dolezitym faktorom fungovania. Takze s tou cierno-bielou kritikou opatrne. (Pre doplnenie, nebezpecenstvo o ktorom hovorim, je to, ze akonahle sa znizi spotreba, ludia zacnu vyberat vklady, ktore su vsak v pomere 1:10 pozicane cize neexistuju a v momente zlahnu najprv banky a neskor cela ekonomika. Banky su v podstate trpeni prizivnici – islam i katolicizmus zakazuje poziciavanie na urok, lebo si uvedomuju, ze to nuti pytat peniaze, ktore neexistuju. V minulosti, pri kryti zlatom a jeho konstatnom objeme, skutocne bolo potrebne niekomu to zlato zobrat, aby sa urok dal zaplatit.)
Dalo by sa povedat, ze v pripade ak by si doleziti hraci udrziavali skromne potreby, tento system by bol ako tak udrzatelny, ako sme to nakoniec videli v minulych desatrociach.
Nech uz je pricina akakolvek (v podstate pomaly rast ekonomiky zapricineny strukturalnou krizou a pokles hladiny zisku), k slovu sa dostal neo-liberalizmus a jeho „financna paka“. Vlekla ekonomicka kriza vratila cez neo-liberalizmus moc spet frakciam vlastnikov a financiam obecne. Vlastnici su zvecsa oddeleni od riadenia, institucializovanyi su akurat cez financny sektor, preto sa riadenie presunulo na financne institucie a financie obecne a ten pozna iba jeden nastroj riadenia – zisk, resp. financnu paku. Financnemu sektoru uz nestacil rizikovy pomer rezervy voci vkladom pre tvorbu zisku, ktory bol nedostatocny. Svoj rast vidi v urychlovani celeho kolotoca. A ten je zalozeny na rychlej kapitalizacii investicii a naslednych vkladoch, respektive vysokej ziskovosti investicii. Vedlajsim dosledkom je tlak na rast ekonomiky ale o ten v podstate vobec nejde. Proste a jednoducho, zakladom je co najrychlesi a najvecsi prevod zisku na financie, to znamena:
- ziadne zbytocne dlhodobe investicie, investicie co najstihlejsie – ziadne investicie do socialnej oblasti, pracovnikov, ekologie, outsourcing
- rychle vyberanie zisku – teda okamzita navratnost
- nizka kapitalova narocnost vyroby – teda zvysovanie produktivity, technologie
- premenenie vsetkych nepenaznych vztahov na penazne – zdravotnictvo skolstvo, susedske sluzby a pod.
- ziadne dane – nepodporovat ziadne spolocenske investicie, znizuju konecny zisk
- otvorenie vsetkych trhov pohybu kapitalu – „slobodny obchod“
- prienik penazi do vsetkych oblasti, zmena vymennych vztahov na penazno-penazne
- nove manazerske styly, pracovny trh s pracovnikmi na jedno pouzitie ci na lizing...
A pod. nechce sa mi to teraz rozoberat, len chcem na ilustraciu uviest, ze vami tu obhajovana „sikovnost“ a „spravodlivost“ „ludi prace a cinu“ ma uplne prozaicku pricinu. Ziadny spravodlivejsi svet „kazdemu podla podnikavych zasluh“ ale jednoducha mechanicka pricina vyplyvajuca z vyvoja systemu. Ak chcu vlastnici zastavit svoje „chudobnenie“, musia ich peniaze prinasat co najviac dalsich penazi a teda financny sektor (ubity v 30 a 70 tych rokoch) expandovat tak musi zvysovat objem a rychlost toku penazi, teda tych virtualnych. A sucasne musi tuto rychlost cez spotrebu udrziavat. Kazda splatena pozicka je pre banku tragediou, pretoze vlastne znizuje jej aktiva...
Samozrejme s tym su spojene iste pozitivne efekty ako technologie, produktivita ci nove manazerske styly. V podstate je to blazinec, pretoze v konecnom dosledku ide o chimeru. Honba za ziskom nutne vedie k devalvacii hodnot a aj k devalvacii zisku. Drobny investor sa musi poriadne obracat, aby tych par drobnych prehadzoval z podniku do podniku (vid. bohaty Bill, pred par rokmi mal skoro 100 mld., dnes ma okolo 40 mld. vezmite si, ze mate dnes 100 tisic a zajtra 40 tisic, slusny rozdiel) a udrzal nejaku mieru zhodnotenia. A do toho zub 10% inflacie. Najlepsie skusit nejaku ropnu vezu, to je zatial celkom dobra investicia. Neoliberalizmus len predlzuje vleklu krizu ekonomiky za jej hranice.
Este styri drobne poznamky.
1. Doprajte EU cas na rozvoj, neoliberalny smer sa urcite prejavi. Za kazdu cenu chcete byt strasne mudri, kuknete do US a zacnete hned pindat na EU. Ide nakoniec o spolok uhlia a zeleza s tazkou „socialistickou“ mechanizaciou a vystavbou. Neoliberalizmus vznikol na pozadi technologickych zmien a miluje pruzne investicie. Pockajte az v EU vyrastie generacia financnych zralokov, ktora prestahuje doly uhlobaronom do Afriky a donuti niekoho robit za dva dolare na den (alebo aj na Slovensko).
2. To ze uz EU zacala so svojim switchovanim rezerv z dolara na euro, to vam tiez nevonia. Tak co potom chcete? Oportunizmus za kazdu cenu? Ved jednym z lejtmotivov tazenia do Iraku bolo aj to, ze Saddam switchol predaj ropy z fiat-dolarov na euro. A toto sa zacalo sirit ako mor. EU, Rusko, Iran, S.Korea, Venezuela, staty OPEC, vo vstekych tychto statoch zacali centralne banky menit rezervy z dolarov na euro, pretoze ropa sa zacala predavat za euro. To v US zamrzol usmev na tvari. Predsa to znizuje aktiva US bank a FED a znizuje prilev investicii!!! Fiat-dolare (poukazky) sa pouzivaju na nakup ropy, tie nakupujuci nakupi za dolare a zaplati nimi ropu. Sejk si tieto fiat dolare moze vymenit spet za nejaku hodnotu. A tou je – o presibane US, bud akcie US podnikov, alebo US nehnutelnosti alebo vymenne ucty. Krasny system ako US prichadzaju k investiciam. Proste sejk MUSI investovat v US alebo musi dat peniaze spet do US banky, inak ma v rukach bezcenne poukazky – fiat-dolare. A keby nahodou nie, ako zlocinny Saddam, tak pomozu delove clny. Este je moznost napr. Japonska, kde mu US nechceli po vojne vobec priznat moznost dovozu ropy a petrochemickej vyroby. Dnes je to kompromisne. 90% ropy musi Japonsko doviest cez US firmy. Odhad poklesu US ekonomiky, ak by OPEC switchol dolare na euro tak, ako chcel (1/3) sa pohyboval na urovni 40%. Tot US ekonomicky zazrak, dielo pracovitych ruk, podnikoavej mysle a odvahy. Keby tam netiekli prachy pod hlavnami delovych clnov, tak by ste teraz spievali ody na EU, aka je to uzasna ekonomika. (Predpokladom je, ze do 10 rokov sa EU spameta z tovarovej vyroby pre US, prejde na neoliberalne maniere a stare socialisticke maniere budu ta-tam. Otazkou je, ci to nebude, tentokrat uz otvoreny konflikt medzi EU a US. Aby som sa vyvaroval cierno-bieleho videnia, musim poznamenat, ze tuto tovarovu vyrobu ma EU z US ako pomoc po vojne co je ocenitelne, EU si v tom mechanizacnom nadseni dlho hovela, vykaslala sa na technologie, ako US a dnes sa snazi dohnat zameskane. Aj ked je to asi opravnene pre vas smiesne, pretoze stara lavica sa snazi navliect si pol kabata lavicoveho a socialneho a pol kabata financneho zraloka. Do toho im nadava nova lavica – to su ti, co ich vidiet ako rozbijaju McDonaldy a obvinuje starych dedkov, ze v 60-70 rokoch rozbijali tiez a dnes stratili svoju revolucnu lavicovu iskru. Dnes uz dedkovia-vytrznici ako Jozka Fischer sa vsak nechcu asi vyfarbit ako bezcharakterni prezliekaci socialistickeho kabata na kapitalisticky (ako US hippies-yupies) a tieto svoje lavicove dietky zatial este nerozprasili nejakou tou strelbou ako na US univerzite. Zatial.)
Po ropnej krize v 70 rokoch sa po zvyseni cien a ziskov z ropy mohli US banky oprcat z penazi co tam sejkovia museli navlacit. Len saudi tam rocne lifrovali 700 mld. Preto vznikli tie skvele napady s pozickami juhoamerickym statom. Absolutne sa im to vypomstilo. (Inak pre prehlad: zo 6.000 (az 8.000 mld.) kolujucich penazi vo svetovej ekonomike je 1,5 trilionov nezakonnych, z toho 500 mld. su narkopeniaze (doslova, kazda US bankovka dnes ma na sebe mikroskopicke ciastocky kokainu). 200 mld. drog konci v US co je 1/3 importu. Okrem toho okolo 4.000 mld. penazi caka v bankach a roznych fondoch na svoje ocistenie.)
3. Absolutne zabudate na skryty system distribucie sanci a rizik. Napr. ak si obyvatelstvo zvoli, ze chce riesit distribuciu rizika nedostatku pri nudzi, napr. nezamestanost, tym, ze distribuuje toto riziko na vsetkych a pouzije pri tom stat, tak preco nie? Tak sme sa rozhodli a ja s tym suhlasim. Platim positenie do fondu zamestnanosti, cize suhlasim s touto distribuciou. Pre mna ide o socialnu hodnotu. Ked vy nesuhlasite s touto hodnotou, tak si zalozte spolocnost, kde to nebude. Naco silou mocou ostatnych presviedcat o inom, nakoniec ked aj tak v konecnom dosledku ide len o zvysenie zisku v systeme?
Dtto zdravotnictvo a skolstvo, ja suhlasim s distribuciou podobnych sanci na zaklade vzdelania a som za bezplatne skolstvo. Co je na tom zle, ak si i nemajetni mozu nieco vystudovat a ja im tu sancu zaplatim? Ako sa bez vzdelania vyhrabu zo svojej chudoby? To tie prachy si radsej necham a pojdem do bordelu? Osobne nie som taky chrapun, ze mi bude chybat par korun, aby sa nejake decko naucilo pisat a citat, alebo mu vyliecili rakovinu. Francuzska revolucia odstranila stat postaveny na nerovnom zaklade panovnka + cirkev versus poddani a zalozila tradiciu „bratstva“ ako vlady samym sebe. A v tomto bratstve by rozhodne nemali prevladat ekonomicke zaujmy financnej paky (podobne dogmaticke nabozenstvo v institucii hladajucej poznanie – skole, ako si myslim, ze by podla greckych tradicii skola mala fungovat. Ved je to trosku smiesne, tam kde sa ma hladat poznanie, ucit, ze poznanie je uz „raz a navzdy zapisane“ dokonca tak, ze pisuci videl do sna postavy, ktora zila par sto rokov pred nim alebo pisuci pisal o udalosti kde nikto nebol, a tento mechanizmus sa vedecky nevysvetli. Alebo ze by bolo mozne teraz na hodinach „vychovy“ kriticky skumat vysledky hlasovania nicejskeho koncilu v roku 325, kde si dal cisar Konstantin odhlasovat podobu noveho nabozenstva v pomere hlasov 162 ku 159? )
4. Asi vam uniklo, ze obdobou socialnych transferov v US su rucenia statu za poskytnute uvery na spotrebu. Kedze spotreba domacnosti v US tvori 70% celkovej spotreby a tato je drzana kreditmi a ziadna vlada neriskne znizenie spotreby, US vlada podporuje banky v poziciavani na spotrebu tym, ze prebera zaruky za uver. Z dani.

Takze, to co vy tu vidite cierno-bielo, rozhodne nie je cierno-biele, ekonomika ma svoje pravidla a tie budu v tych ci onych odtienkoch priblizne podobne. Vypichnut par veci je zbytocne ucelove. Mozno to vynesie nejake to potlapkanie po pleci od ideologickych kamaratov, ale v istom veku a istych skusenostiach vam uz tato horlivost bude smiesna. Tiez som sa hadal so svojim otcom o vseliecitelnosti vlastnej poctivej slobodnej iniciativy. Dnes vidim, ze svet je o nieco zlozitejsi a kazda ideologicka neprijatelnost ma svoju historiu i pevne miesto. Jej vytrhnutie este neznamena, ze system bude fungovat lepsie. Preto by nebolo od veci zostat trosku chladnejsim a pozriet sa na systemy z odstupu. Potom sa zivot pochopi nie ako zlodejina lavice ale ako tvorba mozneho, ci loz nemozneho.

Osobne, ja mam vieru, ze EU tuto morovu ranu neoliberalzimu v pohode zvladne, na rozdiel od znacnej casti sveta. Tak ako u nas na Slovensku, tak i v EU coskoro novi financni zraloci pozeru starych korporatnych kapitanov priemyslu a bude zadelano. Trosku sa povysmievame, trosku si zakopeme do mrtvol, pokecame o smetisti dejin a niekoho to mozno vynesie medzi nich.

(Nasiel som vam par podrobnosti o tom ako otcovia-zakladatelia US ziadali anglickeho krala o to, aby sa stal panovnikom nad US, skoncilo to tak na pol ceste - nejake slusne prachy vyberane ako dane chodia z US kralovskemu dvoru stale pod ruskou akejsi 300 rocnej pozicky. Zaujimave, ale malo cierno-biele, ten svet je nejaky sakra zlozity, tazko ho vtesnat do ideologickych skatuliek. Dnes by to uz bolo off-topic, takze niekedy nabuduce.)

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.