ISSN 1335-8715

03-04-2010   Roman Jančiga   Ideológia   verzia pre tlač

Ahistorizmus, anti-empirizmus a uskutočniteľnosť anarchokapitalizmu

Ako si položiť otázku o tom, čo neexistuje a čo historicky ani nikdy neexistovalo? Myslieť utópiu a myslieť ju tak, aby bola imunizovaná voči ontologickej neuskutočniteľnosti, no zároveň s tým aby bola v súlade s prísnym racionalizmom a deduktívno-logickými pravidlami. Myslieť nemožné, no predsa logicky odôvodnené - to je, zdá sa, ekonomický aprirozmus. Aký je cieľ tohto smeru?

Reakcia na príspevok

niekoľko poznámok
autor: parla
pridané: 05-04-2010 19:49


RJ: "Jedným slovom, ignorujme ontologické a historické danosti a špekulujme v nádeji, že rácio má schopnosť odhaliť pravú podstatu vecí."

- Racionalistickou cestiou sa dospelo k množstvu posthegeliánskych špekulatívnych smerov - ich závery ale viedli k rôznym záverom, napr. k nekapitalistickému ľavicovému anarchizmu. Taký Max Stirner bol nesmierne presvedčivý v rovine racionalitickej špekulácie. Práve jeho dielo "Der Einzige und sein Eigentum", ktoré je argumentačne na úrovni, poukazuje na riziká čistého racionalistického prístupu. Racionalistickými špekuláciami sa môžme totiž dostať i k jeho ľavicovému extrému, ktorý predstavuje ostrú kritiku kapitalistického konceptu vlastníctva...
Iná otázka je, či sa dajú skutočne ignorovať ontologické či historické danosti. Tú predstavu dokonalej racionalistickej izolácie je tiež treba kriticky skúmať.

RJ: "Čím nás Kant zaujal pri skúmaní ekonomického apriorizmu a kapitalistického anarchizmu? Predovšetkým metódou, ktorú si Kant pri skúmaní mravnosti zvolil - nájsť kategorický imperatív pomocou rozumu a pri jeho obhajobe ukázať, že nie je odvodený z empirickej skúsenosti a empirická skúsenosť ho preto nie je schopná vyvrátiť."

- Kant si sám uvedomoval mnohé problémy, ktoré jeho (prvá) formulácia kategorického imperatívu vyvoláva. Existujú mnohé témy, kde Kantov nárok na morálnu reguláciu a priori pôsobí veľmi problematicky (sexualita, držba, ...). Napr. "maxima vôle" predpubertálneho človeka sa dá len sotva použiť ako základ morálneho "všeobecného zákonodarstva" pre sexuálne správanie pohlavne dospelých ľudí. Základy metafyziky mravov sú z uvedených dôvodov trochu relativizované Metafyzikou mravov (Metaphysik der Sitten).

RJ: "Situácia v rajskej záhrade alebo etika Robinsona na ostrove - všetky tieto situácie sú fiktívne, t.j. ne-emperické a a-historické"

- S tou rajskou záhradou a jej ahistorickosťou to nie je vôbec samozrejmé. Tvrdenie o raji sa zakladá sa na určitej historickej knihe, ale to isté sa dá povedať aj o Herodotovi a jeho opise obrovských perzkých vojsk. Tvrdenie, že rajská záhrada je ahistorická, to predpokladá istú racionálnu špekuláciu, ktorá bude biblické tvrdenie o raji odmietať. Ahistorickosť raja a jeho označenie za fikciu, to predpokladá zásadnú interpretáciu Biblie a jej historického významu. Veď takto "ahistorické" by mohli byť všetky historické diela. Extrémnym postupom sa potom musíme pýtať, či celá história nie je len fikcia: Keď som empiricky neregistroval žiadneho Hitlera a poznám ho iba z kníh, je aj Hitler fikcia?

RJ: "Akými zásadami sa pri tvorbe fiktívneho necháme viesť? Predpokladajme, že štát je nelegitímny vlastník územia a majetku, pretože legitímne nadobudnutý majetok nepochádza z daní, t.j. z prerozdelenia cudzieho vlastníctva a ani zo získania majetku pod hrozbou sily. Uverme tomu, že štátna moc nemá v skutočnosti žiadnu legitimitu, že legitimita štátu je púha chiméra. Skúsme akceptovať, že konkurencia na trhu silových zložiek, spravodlivosti a bezpečnosti bude efektívnejšia a spravodlivejšia, než súčasný stav."

- Pečo máme predpokladať o štáte, že je nelegitímny vlastník a o ostatných vlastníkoch to predpokladať nemáme? Prečo máme predpokladať, že tí "ostatní vlastníci" neprišli k vlastníctvu okradnutím iných? Prečo máme predpokladať, že vlastnícky vzťah je predštátnym inštitútom? Predpoklady a domnienky, ktorým máme uveriť ako určitým premisám, sú príliš komplexné na to, aby sme im mohli uveriť. Akceptácia týchto domnienok už totiž obsahuje odpoveď na morálnu dilemu o oprávnenosti kapitalistického anarchizmu. Núka sa otázka, prečo máme týmto všetko riešiacim predpokladom jednoducho uveriť? Podobne, keď bez diskusie uveríme spornému, ale komplexnému predpokladu, že Fico a jeho politika sú najlepšie, potom môžeme ľahko odvodiť i morálnu požiadavku, že ho treba voliť... Domnievam sa, že v prípade prijatia navrhovaných predpokladov z textu už niet o čom veľmi diskutovať...
- Ešte jedna zásadná výhrada: treba poznať obsah pojmu vlastníctvo pri závažných konštatovaniach v texte. Tento pojem je asi ústredným. Keď sa hovorí o legitimite či nelegitimite vlastníctva, potrebujem vedieť, čo vlastníctvo znamená - o aký jav či vzťah ide...

RJ: "Povedali sme, že štát je nelegitímny vlastník. Jeho vlastníctvo je nadobudnuté násilím alebo hrozbou násilia, daňami alebo prerozdeľovaním."

- Je celé jeho vlastníctvo štátu nadobudnuté "nelegitímne"? A čo osoby, ktoré platia dane z presvedčenia? A čo tí, ktorí odkázali svoj majetok štátu? Čo s týmto majetkom?

"Bude tiež potrebné, aby sa štát zriekol všetkého vlastníctva budov, hnuteľného majetku a podielov v rôznych spoločnostiach. Jedným slovom, zánik štátu predpokladá zánik štátneho vlastníctva. Ako však uskutočniť tento smelý krok? Ako dosiahnuť úplné odštátnenie vlastníctva? Nepochybne jeho predajom."

- Ak je ale štát osobou, ktorá môže vlastniť, nemal by požívať rovnakú ochranu svojho vlastníckeho práva ako ostatné osoby? Treba postupovať rovnako pri všetkých právnických osobách, ktoré niekedy získali majetok "násilím"?

"Zmluvná sloboda predávajúceho a kupujúceho založená na dobrovoľnosti je v dokonalom súlade so zásadami anarchokapitalizmu."

- Zisťovanie dobrovoľnosti je zložitá právna otázka. Myslím, že práve otázka, či bola vôľa predávajúceho slobodná a vážna, pripravuje sudcom mimoriadne veľké bolesti hlavy. Problém dobrovoľnosti, nedostatku slobody vôle pri právnom úkone či vôbec nesúlad vôle a jej prejavu, to sú tradičné posledné nástroje advokáta, ktorými ešte môže zahmliť prehratý spor. Obávam sa, že ani v anarchokapitalizme by tieto kategórie nepomohli vytvoriť jasný a spravodlivý systém zmluvných vzťahov. Príklad: Osoba X predá osobe Y dom za zlomok hodnoty a do písomnej zmluvy si strany stanovia, že všetky spory, ktoré súvisia s predajom domu, bude riešiť sudca S (sudca S je "dobrým priateľom" osoby Y). Na druhý deň však X vyhlási, že mu Y držal v čase podpisu pri hlave zbraň. Y to poprie a sudca S je jeho "dobrým priateľom". Neviem, či anarchokapitalizmus ponúkne presvedčivé riešenie tohto zďaleka nie najťažšieho problému s dobrovoľnosťou...


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2022 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group