
Rôzne Rozhovory Komentáre Slobodný trh Kultúrna vojna Slovenská otázka EUtópia Ideológia Ficoviny

31-03-2010 Richard Epstein Slobodný trh verzia pre tlač

Ekonomické a právne základy slobodnej spoločnosti

Akákoľvek snaha o vytvorenie slobodnej spoločnosti vyžaduje vzájomné pôsobenie dvoch dominantných princípov klasického liberálneho myslenia: vládu zákona (rule of law) a inštitúciu súkromného vlastníctva, ktoré nachádza oporu v inštitúciách ľudskej spoločnosti. Ako tieto princípy spolu súvisia?

Reakcia na príspevok

na chicagskom fronte nič nové

autor: parla

pridané: 03-04-2010 11:04

Epstein: "Tam, kde nie sú žiadne iné inštitúty, použitie dohody je možno ten najlepší spôsob ako obmedziť kráľovskú moc. Takže všetky prvky vlády zákona sú namierené na vytvorenie limitov arbitrárnej moci v štáte. Ich najlepší zoznam sa nachádza v knihe Lona Fullera Morality of Law (Morálka práva), kde autor vymenúva osem čŕt."

- Fuller uvádza 8 spôsobov ako neuspieť pri tvorbe práva. Tieto nedostatky sú známe už storočia: nedostatočná všeobecnosť práva, nesprávne vyhlasovanie, retroaktivita zákonov, nejasnosť zákonov, rozpory v zákonoch, požiadavky na nemožné konanie, nestálosť práva v čase, rozpor zákona a aplikačnej praxe. Paradoxne, mnohé z týchto tendencií začali narastať s oslabovaním kráľovskej moci. Napr. rozpory v zákonoch sa množili hlavne v 20. storočí, rozpor s aplikačnou praxou narastal od obdobia oddelenia legislatívy a exekutívy...

Epstein: "Nepriateľom v tejto situácii je ad hoc rozhodovanie. Ich údajnou výhodou je, že dovoľujú dobrým panovníkom „ušiť“ riešenie na špecifiká prípadu. Nebezpečným dôsledkom je, že zlí vladári tak nie sú predmetom žiadnych reálnych obmedzení."

- Skúsme sa zamyslieť, čo to znamená: napr. zrušenie inštitútu amnestie, zrušenie možnosti odpustenia poplatkov pre ľudí, ktorí nemajú prostriedky na zaplatenie (teda nemožnosť prístupu k súdu)

Epstein: "Ďalšou črtou je zabránenie nejasnej a nezrozumiteľnej legislatívy."

- To je už stáročia známa požiadavka. Treba však navrhnúť nejakú cestu vedúcu k cieľu...

Epstein: "Prvý prvok súkromného vlastníctva je pravidlo nadobudnutia, ktoré znamená, že tie veci, ktoré sú prístupné súkromnému vlastníctvu, patria prvému nadobúdateľovi."

- To je dosť ťažké zistiť, najmä pri vzťahoch k pôde... Väčšinou sa vytvára len právna fikcia prvého nadobúdateľa. Táto fikcia je potom vždy svojvoľným stanovením štátnych orgánov...

Epstein: "Čo daná osoba dostáva? Je to právo výhradného vlastníctva, užívania a dispozície."

- Čakal som definíciu toho, čo osoba dostáva, ale autor to popísal zmätočne. Vo svojej definícii zabudol popri užívaní a disponovaní na ius possidendi (právo vec držať). Použil tiež pojem "právo výhradného vlastníctva" pri pokuse o definíciu vlastníctva - to je jasná tautológia. Autor v ďalšom texte veci ešte zahmlil...

Epstein: "Výhradné vlastníctvo znamená, že vieme, kto čo vlastní a teda kto môže vec predať a narábať s ňou."

- Ako máme vedieť, kto čo vlastní? Právo výhradného vlastníctva je náročná požiadavka, ale ako sa k takémuto stavu dopracujeme, na to treba vyriešiť nadpočet nejasností pri vlastníckych vzťahoch. Napr. ak pôvodnému prvému nadobúdateľovi bola vec násilne odňatá (na väčšinu vecí neexistujú registre) a potom predaná niekomu, kto o krádeži nevedel a nemohol vedieť. Tu treba rozhodnutie štátu, kto z dvoch vlastníkov veci je ten skutočný.

Epstein: "Ak je systém naolejovaný dobrými inštitútmi (zmluvy, registre), transakcie môžu nabrať rýchlosť."

- Zmluvy a registre existujú skoro všade vo svete. Ako ale zabezpečiť ich dobré fungovanie, v tom je problém. Rýchlosť transakcií s nehnuteľnosťami sa nezabezpečí zmluvami a registrami, ale len kvalitnými zmluvami a registrami. Tu treba navrhnúť riešenia...

Epstein: "Všeobecné pravidlá zdržania sa konania sú jednoduché."

- To autor myslel vážne? Kiež by to tak jednoduché bolo... Keď odnímem kľúče od auta napr. svojmu otcovi, ktorý sa pritom zdrží konania, je treba veľmi individuálne určiť, či išlo o krádež alebo nie. Obvyklé riešenie prostredníctvom pojmu "súhlas" nepostihne všetky možné situácie, napr. ak je otec duševne chorý. Naformulovať na takéto situácie všeobecné pravidlo nepripúšťajúce výnimky, to je skutočne fuška...

Epstein: "Spoločenstvá, ktoré si myslia, že vedia viac ako trhy, ustanovujú komplikované rozhodovania, aby sa určilo, kto dostane čo, ale nie sú schopné urobiť rozumné riešenia a rozhodnutia. Správanie sa stáva nekonzistentným a ad hoc, pravidlá sa vždy menia, retroaktívne odchýlky sú časté. A vláda zákona trpí."

- Každý štát si myslí, že vie viac ako trh, ak ustanovuje toto základné pravidlo: "Každý môže konať, čo zákon nezakazuje." Toto najvšeobecnejšie pravidlo hovorí, že štát predvída všetky situácie v budúcnosti a reguluje ich dopredu (ako správanie buď dovolené alebo zakázané).

Epstein: "To isté sa môže prihodiť i v systéme užívania pozemkov, kde možnosť postaviť a zbúrať čokoľvek je predmetom štátneho súhlasu, ktorý sleduje viac než len to, či je tu nejaké porušenie práva, ktoré treba riešiť."

- Štátne orgány môžu konať len na základe a v medziach ústavy a zákona. Štátne orgány nemôžu sledovať viac než žiada zákon. Toto je teoreticky vyriešené aj slovenskou ústavou. Problém je ale v praxi: predovšetkým v interpretácii pojmu vlastníctvo existujú obrovské nejasnosti, ďalej neexistuje zhoda na tom, čo hovorí zákon, a štátne orgány tiež niekedy zákon ani nepoznajú. Problém nesprávneho postupu úradného postupu leží trochu inde než uvádza autor...

Epstein: "Jestvuje tu však istý stupeň voľnosti uváženia, ktoré na jednej strane sťažuje akékoľvek aktivity občanov a na strane druhej často umožňuje svojvoľnú a zneužívajúcu aktivitu vlády. Zlyhávanie vlády zákona vychádza z neurčitej povahy vlastníckych práv vo verejnom priestore. Nepoznám žiaden krátkodobý liek, ktorý dokáže vyliečiť tento problém."

- Oceňujem čestné priznanie autora textu, že nepozná krátkodobý liek na problémy. Avšak ja som v jeho texte nenašiel ani ten dlhodobý...
Zlyhávanie vlády zákona vychádza príliš často z komplikovanosti a nejasnosti vlastníctva ako právneho inštitútu. Väčšina konania štátnych orgánov je zameraná na ochranu vlastníckych a iných vecných práv. V trestnom práve je drvivá väčšina trestných činov práve proti majetku a tým sa venuje aj najviac úradneho úsilia. V občianskom práve ide hlavne o vecné a záväzkové práva, opreté o vlastnícke vzťahy. V správnom práve rôzne registre a konania majú to isté zameranie na ochranu vlastníckych práv. Vlastníctvo aj súkromné vlastníctvo majú určite svoj význam, ale v žiadnom prípade vládu zákona a konanie štátnych orgánov nezjednodušujú, práve naopak...

Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS: (antispamová ochrana)

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.