ISSN 1335-8715

22-09-2009   Roman Jančiga   Ideológia   verzia pre tlač

Liberalizmus a zmena paradigmy v teoretickej reflexii politiky

Nebola politická filozofia nahradená politickou ekonómiou a nebola politická veda nahradená ekonómiou ako vedou? A čo za touto zmenou stojí? Práve tento druh otázok sa nám vnára do mysle pri štúdiu liberalizmu. Liberalizmus - smer politickej filozofie, ktorý je bodom obratu. Nie však pre novosť a originálnosť myšlienok, s ktorými liberalizmus prišiel. Novosť liberalizmu spočiva skôr v otázkach, ktoré postuluje smerom k politike a v ich účele. Venujme sa preto chvíľu liberalnej politike a zmene, ktorú liberalizmus nepochybne priniesol do vzťahu politickej filozofie a politiky.

Reakcia na príspevok

RE: dodatok
autor: jakubjost
pridané: 01-10-2009 13:56


No, teraz v ramci obednej pauzy.

"A k liberalizmu- bol to tento smer, ktory zacal akcentovat dolezitost materialneho blahobytu a ktory materialnym blahobytom a ekonomickou slobodou obhajoval to ktore zriadenie."

1. S tym by som tak celkom nesuhlasil. Akcentovanie blahobytu a ekonomickej slobody mozeme vidiet napriklad uz v scholastike (Spaniely) alebo v merkantilizme, ci fyziokratizme, ktore rozhodne neboli liberalne a liberalizmu predchadzali.

2. Navyse, vtedajsi liberalizmus, ktory citujes ty (Smith) vnimal politicku ekonomiu ako sucast nieco vascieho. Smith bol moralny filozof, a aspekt blahobytu je len jeden z viacerych aspektov, na ktore upozornil, aj ked preslavil sa prave (a prave vdaka tomu, ze ekonomia dnes zohrava vyznamnu rolu sa prehliada napr. Teoria mravnych citov). A aj v Bohastve narodov su pasaze, ktore hovoria o slobodnej volbe v sirsom kontexte, ako len v ekonomickom (sa mi nechce hladat).

3. Dalsia vec, ktoru by som tejto vete vytkol je fakt, ze podla mna opominas skutocnost, ze liberalizmus nie je len Smith, ale aj autori, ktorych som spomenul ja (Locke, Green) a v pripade Lockeho mu titul zakladatela liberalnej teorie prislucha viac ako Smithovi, a sucastou liberalnej agendy bol odjakziva napr. rule of law, teda panstvo prava, politicky diskurz ohladom optimalnej formy vlady a pod., plus aj socialne aspekty, vid. Rousseau. Neskor (avsak nie az tak) sa pridruzilo vnimanie slobody ako slobody od povinnosti podriadit sa diktatu trhu. To vsetko je liberalizmus. Klucovym slovom liberalizmu nie je trh a slobodna vymena, ale SLOBODA ako taka.

"Co je cestou do "Nevolnictva"? Nepochybne regulacia, obmedzovanie ekonomickej slobody a statne zasahy do ekonomiky. Je vidno, akym sposobm sa liberalna teoria pozera na problem neslobody a na problem komunizmu a nacizmu."

4. Na tejto vete, a na Hayekovi vobec, sa to da pekne ilustrovat. Hayeka takto dnes mnohi vnimaju (vratane teba) pretoze sa tento slovnik, slovnik ekonomov presadil. Slovnik ekonomov sa nutne nepresadil preto, ze ho spominal Hayek. Ako podpora nech mi sluzi fakt, ze kniha Road to Serfdom bola v zasade politickym pamfletom, ktorym Hayek reagoval na vtedajsiu situaciu, teda z jeho pohladu masivne regulacie. Jeho socialna filozofia je vsak bohattsia a operuje s niecim, co myslim Pavlik nazval katalaxia. Nejde len o trh, spontanny poriadok ma sirsi vyznam, zasahuje napr. aj moralne systemy, opat ide o slobodu v sirsom vyzname nez realizaciu dopytu a ponuky. Vychadza navyse dost z evolucnej biologie a psychologie. U Misesa by som suhlasil, on to skutocne vnimal tak. Otazkou je, ake miesto ma Mises ako myslitel v smere zvanom liberalizmus. Rozhodne tam nie je sam, a nepovedal by som, ze ide o klucovu postavu. Liberalna teoria sa na problem nacizmu a komunizmu pozera aj inak, ako len cez pryzmu materialneho utlaku. V mojom ponimani ide o okrajovy smer liberalizmu (ktovie preco tak silne zakotveny na Slovensku), ktory vnima komunizmus a nacizmus ako totalitny z dovodu riadenej vyroby (ako libertarian na fore).

Napokon, komunizmus a nacizmus same priniesli temu materialneho blahobytu do verejnej diskusie. Komunizmus rozoberat nebudem, tam sa asi zhodneme. Nacizmus vnimal Zida ako skodcu, avsak rozhodne nechybal rozmer hospodarsky. Zid-bakar, Zid-obchodnik, Zid-uzernik, Zid-skodca nemeckeho hospodarstva. A ani jedna z tychto totalitnych ideologii zjavne nie je liberalna.

A toto by som chcel zdoraznit. Komunizmus ako i nacizmus propaguju materialny blahobyt (koniec vykoristovania, lebensraum) a predsa ich nevnimame ako liberalne. Ako to? Je to tak presne preto, ze liberalizmus vnima slobodu v sirsom kontexte, a kriteria tohto sirsieho kontextu nacizmus a komunizmus nedokazal naplnit.

Vo zvysku uz len objasnujes. Toto su teda dovody, preco sa mi tvoj pohlad nepozdava.

Skusim vsak nacrtnut ako to vidim ja. Pouzijem analogiu. Sufrazetky priniesli do verejneho diskurzu temu politickej reflexie rozdielnosti pohlavi. Mali nejake naroky, neskorsie feministky naroky rozsirili (nielen volebne pravo). Priniesli mozno do diskurzu "pohlavie" ako temu, avsak az gender studies zacali podriadovat vsetok ostatny socialny vyvoj tomuto aspektu, aspektu rozdielneho socialneho vnimania muza a zeny.

Ak by sme teda aj uznali, ze liberalizmus skutocne prvy priniesol tuto temu do diskusie, jeho snaha bola podobna skor sufrazetkam a feministkam. Priniesol jeden novy narok, avsak v sulade s nim mal este mnohe ine, a tak ako pohlavie nebolo univerzalnym klucom interpretacie socialneho sveta pre feministky, nebol blahobyt v jeho ekonomickej podobe centralny pre liberalov. Novo nadnesenej temy sa vsak chytili silnejsie smery, v prvom pripade gender studies, v druhom ekonomia, a oba, v istej extremnej polohe, uz vnimaju pohlavie resp. materialny blahobyt ako univerzalne interpretacne pravidlo sveta.

Dovod, pri tej ekonomii, vidim v tom co som uz pisal. Opustenie moralky, opustenie abstraktneho, coho sa chytila ekonomia. Z mojho pohladu by zaujimavou uvahou bola napriklad uvaha na temu, ci liberalne vnimanie vztahu stat a cirkev, neprispelo k tejto tendencii viac, ako samotne uvedenie argumentu blahobytom "na trh:)".


 
Meno:
E-mail:
Web stránka:
Predmet:
Text správy:

Zadajte iniciály Pravého Spektra - PS:
(antispamová ochrana)
 
 

Upozornenie

Príspevky v diskusii k článku sú osobnými názormi jednotlivých čitateľov. Redakcia Pravého Spektra za ich obsah nenesie žiadnu zodpovednosť.

Diskusné príspevky, ktoré sú v rozpore so zákonom budú odstránené.

O problematických príspevkoch nám môžete dať vedieť e-mailom na adresu redakcie.

Copyright © 2001-2024 Pravé Spektrum, občianske združenie
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group